Attack on Prime Minister
News in English
Envirorezort konštatuje, že veľkou hrozbou je aj zmena klímy.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) - Slovensko má v rámci populácie hniezdiacich vtákov zlepšujúci stav v menej ako 20 percentách. Stav slovenských biotopov európskeho významu je nepriaznivý-stabilný alebo nepriaznivý-zhoršujúci v takmer 60 percentách. Vyplýva to zo Správy Európskej komisie (EK) o stave a trendoch druhov a biotopov v rokoch 2013 - 2018, chránených smernicami o vtákoch a o biotopoch. Informuje o tom ministerstvo životného prostredia na webovej stránke.
Správa EK analyzuje údaje, ktoré sa týkajú 460 druhov voľne žijúcich vtákov v Európskej únii (EÚ), 233 typov biotopov a takmer 1400 ďalších voľne žijúcich živočíchov a rastlín európskeho významu. Z výsledkov správy vyplýva, že EÚ zatiaľ nedokázala zastaviť zhoršovanie stavu chránených typov biotopov a chránených druhov.
"Kľúčové záťaže vyplývajúce z využívania pôdy a vody, ktoré viedli k degradácii prírody, stále pretrvávajú, čo má za následok nesplnenie cieľa na rok 2020 - zastavenie a merateľné zvrátenie zhoršovania stavu druhov a biotopov," uvádza envirorezort.
Na pokles chránených biotopov a druhov vplýva poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, urbanizácia, úpravy vodného režimu, znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, invázne nepôvodné druhy a využívanie druhov. Ministerstvo konštatuje, že veľkou hrozbou je aj zmena klímy.
Hoci sústava Natura 2000 pozostávajúca z 28.000 lokalít má pozitívny vplyv, no nie je to postačujúce, zdôrazňuje správa EK. "Len 15 percent biotopov európskeho významu je v priaznivom stave. Najväčší podiel trendov zhoršovania je v prípade biotopov rašelinísk a iných mokradí, lúk a pieskových dún," tvrdí envirorezort. Dodáva, že obnova biotopov bohatých na uhlík je dôležitá, pretože prispieva k zmierneniu zmeny klímy tým, že ponúka potenciál ukladania a sekvestrácie uhlíka v biomase a pôde. Taktiež prispievajú k vytváraniu pracovných príležitostí vo vidieckych a okrajových oblastiach.
Najohrozenejšou skupinou v EÚ sú sladkovodné ryby, v dôsledku zmien na vodných tokoch a výstavby vodných elektrární. Klesá počet druhov vtákov a zhoršuje sa stav lesných druhov živočíchov, ukazuje správa. V dobrom stave je podľa nej takmer polovica voľne žijúcich vtákov v EÚ.
"V správe je zdôraznená potreba začať ihneď konať, ak chceme do roku 2030 obnoviť biodiverzitu v EÚ, pričom kľúčová bude implementácia zámerov a cieľov novej stratégie biodiverzity EÚ, ako aj stratégie z farmy na stôl. Je potrebné aj naďalej rozširovať sústavu Natura 2000," hovorí ministerstvo.
Správa EK bola vypracovaná z podkladov zaslaných 28 členskými štátmi, ktoré majú na základe požiadaviek predkladať každých šesť rokov správy o stave a trendoch druhov a biotopov európskeho významu.
Správa EK analyzuje údaje, ktoré sa týkajú 460 druhov voľne žijúcich vtákov v Európskej únii (EÚ), 233 typov biotopov a takmer 1400 ďalších voľne žijúcich živočíchov a rastlín európskeho významu. Z výsledkov správy vyplýva, že EÚ zatiaľ nedokázala zastaviť zhoršovanie stavu chránených typov biotopov a chránených druhov.
"Kľúčové záťaže vyplývajúce z využívania pôdy a vody, ktoré viedli k degradácii prírody, stále pretrvávajú, čo má za následok nesplnenie cieľa na rok 2020 - zastavenie a merateľné zvrátenie zhoršovania stavu druhov a biotopov," uvádza envirorezort.
Na pokles chránených biotopov a druhov vplýva poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, urbanizácia, úpravy vodného režimu, znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, invázne nepôvodné druhy a využívanie druhov. Ministerstvo konštatuje, že veľkou hrozbou je aj zmena klímy.
Hoci sústava Natura 2000 pozostávajúca z 28.000 lokalít má pozitívny vplyv, no nie je to postačujúce, zdôrazňuje správa EK. "Len 15 percent biotopov európskeho významu je v priaznivom stave. Najväčší podiel trendov zhoršovania je v prípade biotopov rašelinísk a iných mokradí, lúk a pieskových dún," tvrdí envirorezort. Dodáva, že obnova biotopov bohatých na uhlík je dôležitá, pretože prispieva k zmierneniu zmeny klímy tým, že ponúka potenciál ukladania a sekvestrácie uhlíka v biomase a pôde. Taktiež prispievajú k vytváraniu pracovných príležitostí vo vidieckych a okrajových oblastiach.
Najohrozenejšou skupinou v EÚ sú sladkovodné ryby, v dôsledku zmien na vodných tokoch a výstavby vodných elektrární. Klesá počet druhov vtákov a zhoršuje sa stav lesných druhov živočíchov, ukazuje správa. V dobrom stave je podľa nej takmer polovica voľne žijúcich vtákov v EÚ.
"V správe je zdôraznená potreba začať ihneď konať, ak chceme do roku 2030 obnoviť biodiverzitu v EÚ, pričom kľúčová bude implementácia zámerov a cieľov novej stratégie biodiverzity EÚ, ako aj stratégie z farmy na stôl. Je potrebné aj naďalej rozširovať sústavu Natura 2000," hovorí ministerstvo.
Správa EK bola vypracovaná z podkladov zaslaných 28 členskými štátmi, ktoré majú na základe požiadaviek predkladať každých šesť rokov správy o stave a trendoch druhov a biotopov európskeho významu.
