Brusel 4. januára (TASR) - Slovensko sa v roku 2016 musí okrem nadchádzajúcich parlamentných volieb zodpovedne pripraviť aj na výkon predsedníctva v Rade Európskej únie. Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Ivan Štefanec (KDH) uviedol, že slovenské predsedníctvo v EÚ je "veľkou šancou" pre našu krajinu.

"Slovensko má príležitosť nielen dokázať svoje schopnosti, ale aj opätovne nadobudnúť dôveru našich partnerov," pripomenul v tejto súvislosti slovenský europoslanec. Slovensko bude na čele Rady EÚ od 1. júla do 31. decembra.

Štefanec upozornil, že popri urgentných témach spojených s utečeneckou krízou nesmie EÚ stratiť zo zreteľa témy rozvoja európskej ekonomiky.

"Podstatná časť európskej ekonomiky je založená na malých podnikateľoch a živnostníkoch, ktorí si zaslúžia väčšiu podporu dokončením spoločného európskeho trhu, znižovaním administratívneho zaťaženia, ako aj zjednodušovaním pravidiel," zdôraznil Štefanec, ktorý je od októbra 2015 podpredsedom Európskeho združenia pre malé a stredné podnikanie - SME Europe.

Podľa jeho slov bude dôležité, aby aj slovenské predsedníctvo v EÚ zdôraznilo úlohu malého podnikania na Slovensku a v celej Európe. Štefanec pripomenul, že vybudovanie spoločného digitálneho trhu, dohoda o voľnom obchode s USA (TTIP) či znižovanie energetických nákladov dobudovaním Energetickej únie sú všetko kľúčové oblasti, z ktorých môžu mať najväčší úžitok najmä malí podnikatelia, ktorí dokážu poskytnúť občanom najpružnejšie služby.

Štefanec uviedol, že v roku 2016 občania EÚ právom očakávajú riešenia týkajúce sa utečeneckej krízy, zaistenia bezpečnosti EÚ, ruskej agresie, očakávaného britského referenda, ale aj stále otvorenej gréckej otázky.

"V týchto úlohách, tak ako aj v ekonomických témach, môžeme uspieť len spoločným európskym postupom, založeným na vzájomnej spolupráci. Slovensko môže využiť svoje prvé predsedníctvo v EÚ na prehĺbenie európskej koordinácie a dôrazné presadzovanie dohodnutých pravidiel a riešení. Máme na to, aby sme ponúknutú šancu využili. Naši občania si to zaslúžia," uviedol v závere europoslanec.

Javorčík: Slovensko je od 1. januára v Bruseli v polopredsedníckom stave

Slovensko je od 1. januára v akomsi "polopredsedníckom stave". Zblízka sledujeme kroky a aktivity nastupujúceho holandského predsedníctva v EÚ s vedomím, že časť európskej agendy od 1. júla zrejme pripadne na plecia slovenského predsedníctva Rady EÚ. Uviedol to vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík.

Foto: TASR

Od 1. januára starostlivosť o prípravu európskych politík prebralo nové predsednícke trio - Holandsko, Slovenská republika a Malta. Javorčík ocenil, že koncom decembra sa v Bruseli podarilo schváliť program tria, v rámci ktorého sú na 18 mesiacov zadefinované úlohy, ktoré treba z hľadiska záujmov EÚ riešiť a ktoré bude potrebné prerokovať s ostatnými inštitúciami EÚ a dotiahnuť ich do podoby legislatívnych návrhov alebo nastavenia určitých politík.

Podľa Javorčíka to, že sme od 1. januára v polopredsedníckom režime, znamená vyššiu záťaž pre zamestnancov Stáleho zastúpenia pri EÚ. Znamená to vyššiu frekvenciu stretnutí, na ktoré budú slovenskí diplomati chodiť "v závese" za holandským predsedníctvom. Keď budú napríklad Holanďania rokovať s Európskym parlamentom o niektorých legislatívnych návrhoch, Slováci tam budú ako pozorovatelia.

Je to dôležité aj preto, že je viac ako pravdepodobné, že časť nedokončenej agendy holandského predsedníctva pripadne Slovensku.

"Niektoré veci už vieme odhadnúť teraz. Na decembrovom summite EÚ sa dohodlo, že bude vytvorená Európska pohraničná a pobrežná stráž. Cieľom je, aby sa počas holandského predsedníctva členské krajiny dohodli na tom, ako táto stráž bude vyzerať. No a potom bude na pleciach slovenského predsedníctva, aby dotiahlo tento koncept do konca a uzavrelo s Európskym parlamentom dohodu. Európska stráž sa tak stane realitou," vysvetlil Javorčík.



Veľvyslanec SR pri EÚ pripomenul, že už bol skompletizovaný tím ľudí, ktorí sa budú starať o efektívny výkon slovenského predsedníctva v EÚ. V Bruseli je okolo 170 pracovníkov, pričom bežný stav je niečo cez 80 zamestnancov. Stále zastúpenie plánuje prijať ešte okolo 30 mladých stážistov na základe výberových konaní, ktoré sa konali na Slovensku, a očakáva aj posily v podobe niektorých slovenských občanov, ktorí už pracujú v euroinštitúciách.

Javorčík spresnil, že počas nášho predsedníctva v EÚ sa budeme zaoberať bežnou pracovnou agendou, ktorá je veľmi široká, medzi priority slovenského predsedníctva však patrí najmä oblasť Energetickej únie a posun v oblasti digitálnej agendy.

Upozornil, že v rámci Energetickej únie treba hovoriť o otázkach energetickej bezpečnosti, kde SR by chcela dosiahnuť dohodu o návrhu týkajúceho sa bezpečnosti dodávok plynu, čo má veľký význam pre Slovensko, ale je to dôležité aj pre celú EÚ.

Pri digitálnej agende je podľa Javorčíka snaha dôraznejšie sa sústrediť na e-commerce, elektronické obchodovanie, aby sa bariéry, ktoré v tejto oblasti existujú medzi členskými krajinami, odbúrali a aby bolo jednoduchšie nakupovať veci a služby online z iných krajín. Umožní to aj slovenským firmám, aby touto cestou mohli občanom iných krajín predávať svoje produkty.

Javorčík zároveň upozornil, že slovenské predsedníctvo v EÚ bude mať na starosti rokovania o príprave rozpočtu EÚ na rok 2017, čo je však bežná agenda. Úplnou novinkou je to, že Európska komisia musí do konca roka 2016 predložiť strednodobé hodnotenie sedemročného finančného rámca EÚ.

"Je to trochu otáznik pre nás. Ešte nevieme, aká bude v tom naša úloha," priznal Javorčík. To podľa neho záleží na tom, kedy exekutíva EÚ predloží príslušný návrh. Ak to bude začiatkom nášho predsedníctva, tak to budeme musieť zavŕšiť my, ak komisia vyrukuje s týmto návrhom až ku koncu roka, tak slovenské predsedníctvo tento proces načne, ale o jeho finalizáciu sa už postará Malta.

Javorčík priznal, že neexistuje objektívne kritérium na hodnotenie úspešnosti nejakého predsedníctva v EÚ. Dôležité je dotiahnuť do úspešného konca dohody a kompromisy medzi členskými štátmi v agende, ktorá je aktuálna, i to, aby predsednícka krajina dokázala promptne reagovať aj na udalosti, ktoré sa predvídať nedajú, aby bola EÚ schopná riešiť nové krízové situácie.