Bratislava 19. septembra (TASR) – Kandidátom Slovenska na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ by sa mohol stať poslanec Národnej rady (NR) SR Radoslav Procházka (#Sieť). Jeho kandidatúru dnes schválila Súdna rada.

Procházka tesne, o jeden hlas, uspel v tajnej voľbe, keď ho podporilo desať z celkovo 17 prítomných členov rady. Dvaja členovia boli proti, piati sa zdržali. Procházkov protikandidát, sudca Najvyššieho súdu Ivan Rumana získal hlasy štyroch členov rady, jeden bol proti jeho kandidatúre, desať sa zdržalo.

Meno bývalého predsedu, donedávna vládnej strany #Sieť, bude môcť Slovensko poslať do Luxemburgu potom, ako ho odobrí vláda. „Vážim si rozhodnutie Súdnej rady, ďakujem za tú dôveru a vo zvyšku to posúdi vláda a potom výbor súdneho dvora podľa článku 255, to sú asi tie najkompetentnejšie množiny ľudí, ktorí k tomu vedia povedať svoje, lebo poznajú ten systém, vedia posúdiť schopnosť človeka tú funkciu zastať, “ reagoval Procházka na svoje zvolenie, ako aj na kritické otázky členov Súdnej rady.

Neobáva sa, že by jeho politická kariéra mohla znamenať prekážku pre Súdny dvor EÚ, kde ho čaká vypočutie. Funkcie poslanca NR SR sa nevzdá hneď, ale až vtedy, keď tu uspeje a získa renomovaný post v medzinárodnom súdnom orgáne.

Procházka absolvoval pomerne dlhé vypočutie pred členmi Súdnej rady. Ozrejmil im, že sa o post uchádza, pretože „orientácia na európsku judikatúru a európske súdnictvo u neho nespadla z neba, ale má dlhodobý charakter“. Uvedomuje si pritom svoje obmedzenia, ktoré vyplývajú z toho, že nemá sudcovskú prax a pôsobí v politike. Nemyslí si však, že by ho to mohlo diskvalifikovať.

Dôležité z jeho pohľadu pritom je, že sa ospravedlnil za chyby, ktorých sa dopustil ako predseda mimoparlamentnej politickej strany a svoju reflexiu doviedol do konca, ktorý je v slovenskej politike ojedinelý. „Uvedomujem si, že je to doma vnímané citlivo, ale na pôde súdneho dvora to nemá dôvod byť takto vnímané,“ povedal členom rady.

Člen rady Igor Burger sa ho opýtal, či by sa rozhodol kandidovať aj vtedy, ak by bol v politike úspešný. Procházka uviedol, že „bezprostredným spúšťačom neboli politické okolnosti“. Ďalší člen rady Peter Straka mu pripomenul, že ho médiá viackrát usvedčili zo lži. „Viacerí z nás máte skúsenosť s tým, aký zrejmý dokáže byť rozdiel medzi realitou a jej popisom v médiách,“ reagoval na to expredseda #Siete.

Na otázku Imricha Volkaia, či má odborné výstupy vo francúzštine, Procházka pripustil, že práce publikoval v angličtine. Ako hosťujúci prednášateľ na Univerzite Roberta Schumana v Štrasburgu však čiastočne prednášal aj vo francúzskom jazyku. V svojom životopise uvádza, že francúzštinu ovláda na úrovni B2 až C1.

„Ak by som si nemyslel, že dokážem tie predpoklady naplniť, nemárnil by som váš čas,“ reagoval na otázku Eleny Berthotyovej, že podľa zmluvy o fungovaní EÚ sa môže sudcom jej súdneho dvora stať len osoba, ktorá zaručuje úplnú nezávislosť a spĺňa predpoklady na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií v domovskej krajine.

„Myslím, že tá politika mu veľmi uškodila. Pred dvoma rokmi by som s tým problém nemal,“ uviedol člen rady Jozef Vozár, ktorý, podobne ako iní členovia Rady, ocenil Procházkove odborné kvality. Verejne však prehlásil, že ho v tajnom hlasovaní nepodporí. Pripomenul totiž, že v Luxemburgu v roku 2013 neprešiel minister českej vlády Peter Mlsna, a to aj napriek tomu, že v politike pôsobil ako nezávislý. Procházka na to reagoval tým, že sudkyňou sa v Luxemburgu naopak stala bývalá ministerka spravodlivosti jednej z členských krajín EÚ.

Podľa predsedníčky Súdnej rady Jany Bajánkovej boli obidvaja nominanti - Procházka aj Rumana vyrovnaní. „Myslím si, zhruba rovnako kvalitní. Je v podstate na rade vláda a európske súdne orgány,“ uviedla s tým, že ona sama je len jedným z 18 členov rady, a preto nemôže povedať, na základe akých kvalít získal Procházka o jeden hlas viac ako v minulej voľbe neúspešný Ján Mazák.

Šéfka rady sa neobáva, že luxemburský súdny dvor vráti Slovensku po Márii Patakyovej aj Procházku, a to pre jeho aktívnu politickú kariéru. „Rozhodnutie je na Luxemburgu, ja nevidím do hláv tých pánov a dám, ktorí o tom rozhodujú. Máme viacero poznatkov z krajín alebo z iných štátov, kde tento problém nerezonoval,“ zdôvodnila.

Dodatočný sudca za Slovensko mal v Luxemburgu nastúpiť najneskôr 1. septembra. Omeškanie vzniklo po tom, ako výbor zriadený pri Všeobecnom súde EÚ neschválil začiatkom roka kandidátku za Slovensko Máriu Patakyovú, aj pre nedostatočnú znalosť francúzskeho jazyka. V júni sa Súdnej rade nepodarilo zvoliť nového kandidáta. Voľba sa dnes preto musela opakovať.

Slovensku sa podarilo získať jedno z 12 miest dodatočných sudcov, ktoré pribudli na Všeobecnom súde EÚ v rámci jeho reformy. V Luxemburgu od Slovenskej republiky očakávajú, že nominuje na post ženu, aby sa zabezpečila rodová rovnosť na súde.

Všeobecný súd EÚ je prvou inštanciou Súdneho dvora EÚ. V roku 1998 bol zriadený, aby sa zabezpečila európskym občanom dvojstupňová súdna kontrola v určitých oblastiach a odbremenil sa samotný Súdny dvor EÚ. Jeho hlavnou úlohou je poskytovanie výkladu právnych predpisov Únie pre ich rovnaké uplatňovanie vo všetkých členských krajinách. Rozhoduje napríklad o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami a žalobách podaných členskými štátmi v oblasti štátnej pomoci.

Súdna rada zvolila dvoch kandidátov aj na ad hoc sudcov ESĽP

Súdna rada zvolila ďalších dvoch kandidátov na ad hoc sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Na dnešnom zasadnutí v tajnej voľbe uspeli obaja navrhnutí nominanti, Tomáš Ľalík a Ondrej Laciak.

Oboch akademikov ešte musí schváliť vláda. „Keď nám prejdú cez vládu, splnili sme kvóty," vysvetlila predsedníčka Súdnej rady, že ESĽP požaduje od každej členskej krajiny Rady Európy do zoznamu ad hoc sudcov tri až päť mien. „Sme na tom minime, ale je to v rámci našich možností,“ uviedla Bajánková.

Nomináciu Ľalíka, ktorý je docentom na Katedre ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave, predložila členka rady Alena Šišková. Laciaka, ktorý je zástupcom dekana pre vonkajšie vzťahy na tej istej univerzite, nominovala Slovenská advokátska komora.

Na zasadnutí 27. júna uspel v hlasovaní Súdnej rady košický krajský sudca Ladislav Duditš. Slovensko malo zoznam troch až piatich nominovaných sudcov zaslať do 1. júna tohto roku. Vtedy vypršala platnosť aktuálneho zoznamu. Ad hoc sudca zasadá za sudcu zvoleného za členský štát Rady Európy v prípadoch, ktoré upravuje Európsky dohovor o ľudských právach. Deje sa tak v situáciách, keď sudca za daný štát nie je zvolený alebo nemôže zasadať.