Bol som v minulosti manžel a zažil som, aké obštrukcie dokáže tento systém robiť, keď sa chcete rozviesť. Kto už si to prvýkrát odskákal, sa už nebude druhýkrát len tak ženiť, povedal pre TABLET.TV.
Autor Teraz.sk
Bratislava 16. januára (Teraz.sk) – Šéf Slobody a solidarity (SaS) Richard Sulík v diskusnej relácii TABLET.TV priznal, že má obavy z ďalšieho manželstva. „Ja som už bol v minulosti manžel a zažil som, aké obštrukcie dokáže tento systém robiť, keď sa chcete rozviesť. Nikto, kto už si to prvýkrát odskákal a je si toho vedomý, sa už nebude druhýkrát len tak ženiť, keď vidí, aké je ťažké sa rozviesť,“ poznamenal.
Sulík má z prvého manželstva dve deti Filipa a Alexandru a už roky šťastne žije s družkou s ktorou má ďalšie dve, Huga a Viktóriu. „Vzorne sa o ne starám, myslím si. A pokiaľ dcéra nemala tri roky, nemohol som si uplatniť nezdaniteľné minimum na družku len preto, že sme neboli manželia. Toto vnímam ako silnú diskrimináciu. Veď aj ja sa starám o svoju družku a o moje dve malé deti a ona je doma s deťmi. A nesmiem si uplatniť nezdaniteľné minimum, musíme byť manželia,“ povedal na margo polemík o posilnení inštitútu manželstva na Slovensku.
Právny systém na Slovensku podľa neho preferuje manželov a zároveň nesmierne komplikuje možnosť rozvodu. Za týchto okolností je množstvo ľudí, ktorí sa radšej rozhodnú manželstvu vyhnúť, diskriminovaných.
„Zaveďme rozvody dohodou a predmanželské zmluvy a potom kľudne povedzme, že nezdaniteľné minimum sa môže uplatniť len na manželku. V takom prípade dobre, ja sa ožením, aj druhýkrát, aj tretíkrát a môžem si to uplatniť. Ale teraz robí štát veľké obštrukcie pri rozvode a zároveň povie, že tí, čo sú v manželstve, sú lepší. Pociťujem to ako diskrimináciu, lebo ja sa o svoje deti starám minimálne tak dobre, ako väčšina manželov,“ zdôraznil Sulík.
Aj z tohto dôvodu má výhrady k snahám organizátorov aktuálneho referenda, ktorí sa snažia posilniť inštitút tradičného manželstva a obmedziť možnosti najmä príslušníkov LGBT komunity. „Organizátorom referenda nejde o to, aby vybojovali niečo pre svoju skupinu ľudí, ale aby nedožičili niečo inej skupine ľudí. Mám s tým problém, nech sa starajú o seba,“ odkázal petičnému výboru Sulík.
V relácii Politika Tu a teraz, ktorú portál Teraz.sk a TABLET.TV zverejní v sobotu 17. januára 10,00 rozprával o dôležitom rozhodnutí SaS do budúcnosti, aktuálnom referende, ale aj možnostiach priamej demokracie v budúcnosti.
Sulík má z prvého manželstva dve deti Filipa a Alexandru a už roky šťastne žije s družkou s ktorou má ďalšie dve, Huga a Viktóriu. „Vzorne sa o ne starám, myslím si. A pokiaľ dcéra nemala tri roky, nemohol som si uplatniť nezdaniteľné minimum na družku len preto, že sme neboli manželia. Toto vnímam ako silnú diskrimináciu. Veď aj ja sa starám o svoju družku a o moje dve malé deti a ona je doma s deťmi. A nesmiem si uplatniť nezdaniteľné minimum, musíme byť manželia,“ povedal na margo polemík o posilnení inštitútu manželstva na Slovensku.
Právny systém na Slovensku podľa neho preferuje manželov a zároveň nesmierne komplikuje možnosť rozvodu. Za týchto okolností je množstvo ľudí, ktorí sa radšej rozhodnú manželstvu vyhnúť, diskriminovaných.
„Zaveďme rozvody dohodou a predmanželské zmluvy a potom kľudne povedzme, že nezdaniteľné minimum sa môže uplatniť len na manželku. V takom prípade dobre, ja sa ožením, aj druhýkrát, aj tretíkrát a môžem si to uplatniť. Ale teraz robí štát veľké obštrukcie pri rozvode a zároveň povie, že tí, čo sú v manželstve, sú lepší. Pociťujem to ako diskrimináciu, lebo ja sa o svoje deti starám minimálne tak dobre, ako väčšina manželov,“ zdôraznil Sulík.
Aj z tohto dôvodu má výhrady k snahám organizátorov aktuálneho referenda, ktorí sa snažia posilniť inštitút tradičného manželstva a obmedziť možnosti najmä príslušníkov LGBT komunity. „Organizátorom referenda nejde o to, aby vybojovali niečo pre svoju skupinu ľudí, ale aby nedožičili niečo inej skupine ľudí. Mám s tým problém, nech sa starajú o seba,“ odkázal petičnému výboru Sulík.
V relácii Politika Tu a teraz, ktorú portál Teraz.sk a TABLET.TV zverejní v sobotu 17. januára 10,00 rozprával o dôležitom rozhodnutí SaS do budúcnosti, aktuálnom referende, ale aj možnostiach priamej demokracie v budúcnosti.