Bratislava 16. septembra (TASR) - Bratislavský neformálny summit lídrov 27 krajín EÚ na Bratislavskom hrade bol úspešný a jeho výsledkom je prijatá Bratislavská deklarácia a namaľovaná bratislavská cestovná mapa, ktorá je spoločným politickým úmyslom lídrov krajín EÚ z hľadiska priorít na najbližšie mesiace. Po skončení summitu to vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico.



"Situácia, v ktorej sa nachádza Európa a výsledok referenda vo Veľkej Británii, bol dostatočný dôvod na to, aby sme sa v EÚ zamysleli. Summit mal byť prvou odpoveďou a myslím, že bol odpoveďou správnou. Lídri mali úprimnú diskusiu o stave, v ktorom sa nachádza EÚ," povedal Fico.



Podľa jeho slov berúc do úvahy aj defekty, ktoré vnímame, všetci považujú EÚ za najlepší projekt pre Európu. "Sme presvedčení, že sa nedá hodiť spiatočka, ale že musíme ísť naďalej dopredu, lebo prosperita, stabilita a bezpečnosť v Európe sa nedá inak garantovať, len cez EÚ," podčiarkol slovenský premiér.



Fico priznáva, že v EÚ sú členské štáty a tie majú často rôzne názory a nápady. "My si myslíme, že je veľmi správne byť v budúcnosti konkrétnejší a zrozumiteľnejší v plánoch, ale aj vo vysvetľovaní zmyslu EÚ najmä pre generácie, ktoré nemajú možnosť porovnávať," podotkol.



Juncker: Európska rada uvítala prejav o stave únie

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyjadril spokojnosť s tým, že Európska rada uvítala jeho prejav o stave únie, ktorý predniesol pred niekoľkými dňami v Európskom parlamente. "To, že sa Európska rada odvoláva na tento prejav, nás ubezpečuje o tom, že sme povedali to, čo je správne a že smerovanie, ktoré sme nastavili, je správne," konštatoval.

Lídri podľa neho spoločne diskutovali o konkrétnych záležitostiach a ich práca v najbližších mesiacoch ukáže, do akej miery dokázali nájsť prieniky medzi názormi jedných a druhých. "Bolo to neformálne stretnutie 27 členských štátov EÚ, premiéra v histórii únie, a to je dôvod, prečo nezverejňujeme písomné závery. To by nebolo vhodné," vyhlásil Juncker.

Dodal, že Európska rada schválila hlavné línie jeho prejavu a jednomyseľne bola odobrená digitálna agenda, ktorá prinesie Európe modernizáciu, prispeje k hospodárskemu rastu a tvorbe nových pracovných príležitostí.

Pomoc Bulharsku pri ochrane hraníc

Európska komisia (EK) pomôže Bulharsku pri ochrane hranice tejto krajiny s Tureckom sumou 108 miliónov eur. Po dnešnom neformálnom summite lídrov 27 krajín EÚ na Bratislavskom hrade to oznámil predseda EK Jean-Claude Juncker s tým, že v budúcnosti by malo byť vyčlenených ďalších 116 miliónov eur.

Predseda Európskej rady Donald Tusk doplnil, že vonkajšie hranice EÚ sú jedna z najdôležitejších otázok. Členské štáty sa vyjadrili, že sú pripravené podporiť Bulharsko pokiaľ ide o účinnú kontrolu ich hranice s Tureckom. Ide o začiatok procesu pomoci Bulharsku. Krajiny sú pripravené zásadne prispieť k tejto podpore, a to formou personálnych kapacít, technického vybavenia a EK to podporí finančne.

Fico: Cieľom musí byť radikálne zníženie nelegálnej migrácie

Podľa slovenského premiéra Roberta Fica už len to, že na summite došlo k zhode medzi premiérmi a hlavami štátov, že je potrebné sa absolútne sústrediť na ochranu vonkajších hraníc a že cieľom musí byť radikálne zníženie nelegálnej migrácie, je obrovský posun. "Dohodli sme sa, že do konca roka sa naštartuje Európska pohraničná a pobrežná stráž. Už len toto je obrovský posun," zdôraznil.

Fico priznal, že situácia v EÚ nie je ružová a potrebujeme odpovedať na otázky, ktoré nám ľudia kladú, lebo príde niekto iný s jednoduchými, ale nebezpečnými riešeniami. "Summit preukázal vôľu lídrov nastaviť si zrkadlo a povedať, že nie všetko je dobré, ale na druhej strane, že nemáme nič lepšie," dodal premiér.



Tusk: milióny Európanov sa dnes necítia bezpečne

Predseda Európskej rady Donald Tusk poukázal na to, že milióny Európanov sa dnes necítia bezpečne. "Ľudia majú obavy z toho, čo sa deje, z nedostatočnej kontroly. Obávajú sa migrácie, terorizmu, aj o svoju ekonomickú budúcnosť. Musíme odstrániť nedostatky z minulosti, nebudeme pokračovať tak ako doteraz," zdôraznil.



Európska únia podľa neho už nemôže dopustiť nekontrolovaný príliv utečencov. Mala by sa sústrediť na plnú kontrolu hraníc, pokračovať v spolupráci s Tureckom a západným Balkánom a udržiavať kontakt aj s africkými krajinami. Únia bude podporovať členské štáty v zabezpečovaní ich vnútornej bezpečnosti, zintenzívniť by sa mala výmena informácií medzi krajinami a posilniť európska spolupráca v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany.



Tusk dodal, že európski lídri chcú zásadne prispieť k zabezpečeniu hranice Bulharska s Tureckom. "Všetky štáty deklarujú Bulharsku podporu pri účinnej ochrane jej hraníc s Tureckom," uviedol s tým, že podpora únie bude spočívať v poskytnutí financií, vyslaní zamestnancov aj potrebného vybavenia.

"Aby sme vytvorili sľubnú európsku budúcnosť, posilníme spoločný trh a zvýšime investície. Chceme udržať naše hodnoty a zabezpečiť budúcnosť pre našich občanov. Dúfam, že bratislavský summit povedie k obnoveniu dôvery v Európsku úniu, aby ľudia verili, že splníme svoje sľuby," povedal Tusk.

Foto: TASR Dano veselský

Merkelová: Bolo nevyhnutné sa dohodnúť na spoločnom pláne

Dnešné rokovania lídrov 27 členských štátov Európskej únie (EÚ) bez Veľkej Británie v Bratislave sa niesli v konštruktívnej atmosfére, mali sme možnosť diskutovať navzájom. Nemecká kancelárka Angela Merkelová to povedala na tlačovej konferencii po skončení summitu.

Merkelová pripustila, že Európa sa momentálne nachádza v kríze. Domnieva sa, že bolo nevyhnutné sa dohodnúť na spoločnom pláne, ktorý je politickým úmyslom lídrov krajín EÚ z hľadiska priorít na najbližšie mesiace. Mala na mysli najmä šesťmesačné obdobie, ktoré vyvrcholí na budúci rok v marci 60. výročím Rímskych zmlúv.

Prejav o stave Únie, ktorý tento týždeň predniesol v pléne Európskeho parlamentu predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, bol predmetom rokovania lídrov – zhodli sa na tom, čo v ňom zaznelo. Hlavnými témami, ktoré rezonovali počas diskusie, boli bezpečnosť a migrácia a v rámci nej návrhy ako zastaviť ilegálnu migráciu.

Pomocnú ruku ponúkla cieľovým krajinám pre utečencov. Lídri si podľa jej slov uvedomujú, že ľudia sa obávajú o bezpečnosť, ako aj terorizmu, a aj keď sa už veľa vecí urobilo, potrebujeme ďalšiu spoluprácu v oblasti ochrany.

"Atmosféra v Bratislave sa niesla v duchu spolupráce," uviedla, pričom zdôraznila, že všetko je možné dosiahnuť spoločnými silami. V súčasnosti potrebujeme kompromisy, solidaritu a už spomínanú spoluprácu. Práve Bratislavu označila za mesto, ktoré bude symbolizovať začiatok užšej spolupráce.

Nemecká kancelárka označila spoločné vyhlásenie V4, ktoré zoskupenie poskytlo pri príležitosti summitu, za pozitívny návrh. Podľa nej bude zaujímavé s V4 diskutovať o tom, čo si pod týmto termínom reálne predstavujú a na diskusiu sa teší.

Na margo brexitu konštatovala, že krajina, ktorá sa rozhodne vystúpiť z EÚ, zostáva jej právoplatným členom s právami i povinnosťami až do svojho odchodu. Upozornila však zároveň aj na to, že lídri sa musia pripraviť taktiež na obdobie, ktoré nastane po tom, čo Británia aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy a teda zo spoločenstva európskych štátov raz a navždy odíde.

Európski lídri dnes rokovali na Bratislavskom hrade a neformálny obed si dali na lodi. Bratislavský summit by mal byť akýmsi počiatkom procesu, ktorý bude prebiehať šesť mesiacov. Vrcholiť by mal v marci pri príležitosti osláv 60. výročia Rímskych zmlúv.


"Situácia, v ktorej sa nachádza Európa a výsledok referenda vo Veľkej Británii, bol dostatočný dôvod na to, aby sme sa v EÚ zamysleli. Summit mal byť prvou odpoveďou a myslím, že bol odpoveďou správnou. Lídri mali úprimnú diskusiu o stave, v ktorom sa nachádza EÚ," povedal Fico.


Pozrite si aj Tlačová konferencia Rakúska, spoločná tlačová konferencia Nemecka a Francúzska


Orbán: V Únii panuje sebazničujúca a naivná prisťahovalecká politika

Neformálny summit Európskej únie v Bratislave bol podľa maďarského premiéra Viktora Orbána neúspešný z hľadiska toho, že sa nepodarilo zmeniť prisťahovaleckú politiku Bruselu. Povedal to na tlačovej konferencii v slovenskej metropole, informovala tlačová agentúra MTI.

Foto: TASR - Michal Svítok

Orbán ďalej vyzdvihol, že v Únii naďalej panuje sebazničujúca a naivná prisťahovalecká politika. Aj teraz sa vraj hovorilo viac o urýchlení prerozdeľovania migrantov, ako o ich zastavení na hraniciach Schengenu.

Za úspech označil maďarský premiér fakt, že sa rozhodlo o podpore Bulharsku a zrodili sa konkrétne rozhodnutia o poskytnutí pomoci tejto balkánskej krajine, keďže práve na jej hraniciach rastie tlak migrantov a náklady na ochranu hraníc sú enormné.

Podľa Orbána sú dvoma kľúčovými štátmi pre riešenie migračnej krízy Nemecko a Grécko.

Kým sa v Nemecku nezavedie horná hranica pre prijatie migrantov, bude jeho príťažlivosť daná. Grécko by zasa v súlade s dohodou o Schengene malo zabrániť migrantom pokračovať v ceste do Európy kontinent, avšak nerobí tak.

Ak tieto dve krajiny nezmenia svoju politiku, Maďarsko môže urobiť iba jediné - dodržiavať schengenské pravidlá, dodal Orbán.

Orbán pripomenul, že zainteresované krajiny budú už 24. septembra konzultovať ďalší postup na schôdzke vo Viedni, ktorá sa uskutoční z iniciatívy rakúskeho kancelára Christiana Kerna a pokúsia sa tam o zmenu chybnej prisťahovaleckej politiky.


Pozrite si aj Národné tlačové konferencie Poľska a Maďarska