Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytik GLOBSEC Policy Institute Tomáš Nagy povedal, že kniha šéfa eurokomisie J.C. Junckera predstavuje alternatívy, ako to môže dopadnúť v Európe.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 12. marca (TASR) – Biela kniha predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Claudea Junckera je reakciou na súčasnú politickú apatiu v krajinách EÚ, ktorá sa viaže k sérii kríz začínajúcich hospodárskou krízou. Pre TASR to povedal analytik GLOBSEC Policy Institute Tomáš Nagy.
"Pokračovala dlhovou krízou a neskôr sa pretransformovala na krízu (ne)dôvery v spojitosti s migračnými tlakmi a rozhodnutím Británie opustiť EÚ. Je prirodzené, že kríza plodí dopyt po reflexii, je však neprirodzené, že s touto iniciatívou prichádza EK. Za normálnych okolností by takýto dokument mal byť produktom procesu reflexie samotných členských krajín," zdôraznil Nagy.
Pre súčasné politické líderstvo Európy je podľa analytika však charakteristické, že konsenzus sa rodí čoraz ťažšie a krajiny sa uspokojujú s riešeniami či návrhmi, ktoré sú postavené "na najnižšom spoločnom menovateľovi". "Aj preto má text Junckerovej bielej knihy menej normatívny charakter, teda nehovorí explicitne, ako to má byť, ale viac deskriptívnu povahu - predstavuje alternatívy, ako to môže dopadnúť," vysvetlil analytik.
V praktickej rovine je podľa neho prínos bielej knihy pomerne sporný, pretože v zásade ide o konštatovanie evidentného. "Samotný fakt, že autorstvo bielej knihy prináleží Komisii znamená, že členské štáty si ju nemusia osvojiť spôsobom a v miere, ktorá by znamenala reálnu politickú zmenu," konštatoval analytik.
Za prítomnosti kolégia eurokomisárov v plenárnej miestnosti šéf EK predstavil začiatkom marca päť scenárov možného vývoja EÚ. Dal pritom najavo, že scenár založený na obmedzení EÚ len na spoločný trh je mu vzdialený. "Sú tu takí, čo chcú z EK spraviť len správcu jednotného trhu. Ja som proti!" uviedol šéf eurokomisie.
Okrem zachovania súčasného fungovania Únie predložil aj dva nové postoje k európskej integrácii, ktoré spočívajú buď v užšej spolupráci časti členských štátov a vytvorení viacrýchlostnej Únie, alebo v zbližovaní členov len v niektorých oblastiach. Dokument EK ponúka aj možnosť širokej a hlbšej integrácie, ktorá by posilnila úlohu EÚ na úkor členských štátov.
Junckerova biela kniha o budúcnosti Únie je adresovaná lídrom členských štátov s výnimkou Spojeného kráľovstva, ktorí sa stretnú 25. marca na summite v Ríme pri príležitosti 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv. Hlavnou témou bude vývoj spoločenstva po brexite. Do konca marca sľúbila britská premiérka Theresa Mayová formálne požiadať o odchod z Únie aktivovaním článku 50 Lisabonskej zmluvy.
Európu momentálne čakajú tri kľúčové voľby, a to v Holandsku, Francúzsku, Nemecku a potenciálne i neplánované voľby v Taliansku. "Tieto voľby prinášajú potenciál pre skutočne substantívnu zmenu politických pomerov na starom kontinente, a preto je prirodzené, že skutočne reformným rokom pre EÚ bude až rok 2018." Pre TASR to povedal analytik GLOBSEC Policy Institute Tomáš Nagy.
"Navyše, už v prvej polovici tohto roka sa začnú vyjednávania s Britániou ohľadom charakteru brexitu a dá sa očakávať, že tento proces skonzumuje značnú časť politickej pozornosti na oboch stranách Lamanšského prielivu. Aj preto sú očakávania expertnej komunity ohľadom naštartovania reforiem v tomto roku značne minimalistické," konštatoval analytik.
Zároveň zdôraznil, že charakter budúcej integrácie sa bude priamo odvíjať od toho, aká agenda preváži na zozname priorít EÚ. Ak sa podľa neho bude dôraz klásť napríklad na spoluprácu v otázke vnútornej bezpečnosti, EÚ to bude sceľovať, pretože sa dá predpokladať širšia inkluzivita členských krajín v tomto procese.
Ak však bude dôraz budúcej integrácie podľa analytika kladený napríklad na problémy eurozóny, exkluzivita, keďže nie každá členská krajina má dnes euro, preváži a viacrýchlostné integračné tendencie sa ďalej posilnia. "Ako som spomínal, dôležité je venovať pozornosť agende navrhovanej spolupráce, tá potom zadefinuje samotný charakter budúcej integrácie EÚ," spresnil analytik.
"Pokračovala dlhovou krízou a neskôr sa pretransformovala na krízu (ne)dôvery v spojitosti s migračnými tlakmi a rozhodnutím Británie opustiť EÚ. Je prirodzené, že kríza plodí dopyt po reflexii, je však neprirodzené, že s touto iniciatívou prichádza EK. Za normálnych okolností by takýto dokument mal byť produktom procesu reflexie samotných členských krajín," zdôraznil Nagy.
Pre súčasné politické líderstvo Európy je podľa analytika však charakteristické, že konsenzus sa rodí čoraz ťažšie a krajiny sa uspokojujú s riešeniami či návrhmi, ktoré sú postavené "na najnižšom spoločnom menovateľovi". "Aj preto má text Junckerovej bielej knihy menej normatívny charakter, teda nehovorí explicitne, ako to má byť, ale viac deskriptívnu povahu - predstavuje alternatívy, ako to môže dopadnúť," vysvetlil analytik.
V praktickej rovine je podľa neho prínos bielej knihy pomerne sporný, pretože v zásade ide o konštatovanie evidentného. "Samotný fakt, že autorstvo bielej knihy prináleží Komisii znamená, že členské štáty si ju nemusia osvojiť spôsobom a v miere, ktorá by znamenala reálnu politickú zmenu," konštatoval analytik.
Za prítomnosti kolégia eurokomisárov v plenárnej miestnosti šéf EK predstavil začiatkom marca päť scenárov možného vývoja EÚ. Dal pritom najavo, že scenár založený na obmedzení EÚ len na spoločný trh je mu vzdialený. "Sú tu takí, čo chcú z EK spraviť len správcu jednotného trhu. Ja som proti!" uviedol šéf eurokomisie.
Okrem zachovania súčasného fungovania Únie predložil aj dva nové postoje k európskej integrácii, ktoré spočívajú buď v užšej spolupráci časti členských štátov a vytvorení viacrýchlostnej Únie, alebo v zbližovaní členov len v niektorých oblastiach. Dokument EK ponúka aj možnosť širokej a hlbšej integrácie, ktorá by posilnila úlohu EÚ na úkor členských štátov.
Junckerova biela kniha o budúcnosti Únie je adresovaná lídrom členských štátov s výnimkou Spojeného kráľovstva, ktorí sa stretnú 25. marca na summite v Ríme pri príležitosti 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv. Hlavnou témou bude vývoj spoločenstva po brexite. Do konca marca sľúbila britská premiérka Theresa Mayová formálne požiadať o odchod z Únie aktivovaním článku 50 Lisabonskej zmluvy.
Skutočným reformným rokom pre EÚ bude až rok 2018
Európu momentálne čakajú tri kľúčové voľby, a to v Holandsku, Francúzsku, Nemecku a potenciálne i neplánované voľby v Taliansku. "Tieto voľby prinášajú potenciál pre skutočne substantívnu zmenu politických pomerov na starom kontinente, a preto je prirodzené, že skutočne reformným rokom pre EÚ bude až rok 2018." Pre TASR to povedal analytik GLOBSEC Policy Institute Tomáš Nagy.
"Navyše, už v prvej polovici tohto roka sa začnú vyjednávania s Britániou ohľadom charakteru brexitu a dá sa očakávať, že tento proces skonzumuje značnú časť politickej pozornosti na oboch stranách Lamanšského prielivu. Aj preto sú očakávania expertnej komunity ohľadom naštartovania reforiem v tomto roku značne minimalistické," konštatoval analytik.
Zároveň zdôraznil, že charakter budúcej integrácie sa bude priamo odvíjať od toho, aká agenda preváži na zozname priorít EÚ. Ak sa podľa neho bude dôraz klásť napríklad na spoluprácu v otázke vnútornej bezpečnosti, EÚ to bude sceľovať, pretože sa dá predpokladať širšia inkluzivita členských krajín v tomto procese.
Ak však bude dôraz budúcej integrácie podľa analytika kladený napríklad na problémy eurozóny, exkluzivita, keďže nie každá členská krajina má dnes euro, preváži a viacrýchlostné integračné tendencie sa ďalej posilnia. "Ako som spomínal, dôležité je venovať pozornosť agende navrhovanej spolupráce, tá potom zadefinuje samotný charakter budúcej integrácie EÚ," spresnil analytik.
