Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komisárka pre deti Viera Tomanová pripravuje monitoring práv detí pomáha vo viacerých medzinárodných detských kauzách, zástupcovia jej úradu sa zúčastňujú súdnych konaní, uviedla pre TABLET.TV.
Autor Teraz.sk
Bratislava 27. augusta (Teraz.sk) – Hoci sa právami maloletých zaoberajú viaceré slovenské inštitúcie, postavenie komisárky pre deti Viery Tomanovej je predsa len špecifické. „Na nás sa môže obrátiť každý, kto má pocit, že sú ohrozené práva dieťaťa. Môže to byť dieťa samotné, alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí. Ak sa na nás obráti samotné dieťa, môže to byť aj bez vedomia rodičov, opatrovníka alebo osoby, ktorej je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,“ povedala pre TABLET.TV Tomanová s tým, že informácie, ktoré poskytne dieťa, sú dôverné.
Úrad komisára pre deti sa tento rok len rozbieha, zriadený bol zákonom v roku 2015. Prvou komisárkou sa stala práve exministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová. „Výbor OSN pre práva dieťaťa odporučil Slovenskej republike, ako zmluvnej strane dohovoru, zriadiť nezávislý mechanizmus a inštitúciu, ktorá by nie len prijímala podania a sťažností od detí, ale aj monitorovala práva dieťaťa,“ vysvetľuje.
„Komisárovi pre deti predchádzali aj iné inštitúcie, napríklad výbor pre deti, nasledoval výbor ministrov pre deti pod vedením predsedu vlády. Ale nebola splnená základná podmienka, že takáto inštitúcia, nezávislý mechanizmus musí byť vybavený nie len ľudskými zdrojmi, ale musí mať aj vlastné finančné zabezpečenie. Preto prišiel nový zákon o komisárovi, pre deti a jeho úrad ako nezávislý orgán,“ dodáva.
Existovali aj iné inštitúcie, ktoré sa zaoberali právami dieťaťa, roku 2007 však podľa Tomanovej SWOT analýza ukázala, že ani verejný ochranca práv, ani Slovenské národné stredisko pre ľudské práva neplnili podmienky a odporúčania výboru OSN pre práva dieťaťa. „Práve preto, že nemali vytvorený osobitný systém financovania tejto problematiky a ľudské zdroje pre práva dieťaťa,“ povedala.
Na otázku, aké má vo svojej funkcii oprávnenia odpovedala, že kompetencií je viacero. „Ale špecifické oprávnenie, ktoré komisár pre deti má, je podávať do Výboru OSN pre práva dieťaťa oznámenie v mene dieťaťa alebo skupiny detí. Priamo v Opčnom protokole Dohovoru OSN o právach dieťaťa sú zakotvené podmienky. A musí tomu predchádzať využitie všetkých vnútroštátnych opravných prostriedkov,“ povedala. „Ďalším špecifickým oprávnením komisára je, že vykonáva monitoring dodržiavania práv detí. Úlohou komisára je aj to, aby boli vypočuté názory detí v otázkach týkajúcich sa ich ľudských práv. Komisár by mal byť takým hovorcom detí,“ dodala.
Aj z tohto dôvodu jej úrad pripravuje aj projekt detského parlamentu, prostredníctvom ktorého by svoje názory mohli komunikovať deti z jednotlivých regiónov Slovenska. Na komisára pre deti sa podľa nej môže obrátiť každý, kto má pocit, že sú ohrozené práva dieťaťa, vrátane samotných detí. Komisár môže konať na základe podnetu, ale aj z vlastnej iniciatívy.
Na otázku, ako je na tom napríklad malý Marko z jarnej medializovanej kauzy odpovedala, že táto problematika patrí primárne do pôsobnosti Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. „Ale konali sme aj my. Vzhľadom na špecifické postavenie prokuratúry u nás, obrátili sme sa aj na generálnu prokuratúru, aby vstúpili do tohto procesu,“ povedala.
„Obracali sme sa aj do Švajčiarska a hľadali vhodných partnerov. Malý Marko je v poriadku, je zaradený do školy. Spočiatku tam chodil spolu s matkou, keďže neovládal jazyk. Má podporu úradov a to nie len z hľadiska starostlivosti, ale aj psychologickú pomoc,“ poznamenala Tomanová.
Dodala, že ona neobhajuje záujem ani jedného z rodičov, ide jej len o záujem dieťaťa. „Takýchto prípadov je veľmi veľa, malý Marko nie je jediný. Bol medializovaný aj prípad malej Maxine. Jedná sa o maloleté dieťa slovenského občana a ťažko zdravotne postihnutej nórskej občianky,“ pripomenula prípad úradného odobratia dieťaťa postihnutej žene. „Tam sme sa obracali na nórsku ombudsmanku pre deti, ale aj vedúcu Stálej delegácie Slovenskej republiky pri parlamentom zhromaždení Rady Európy. Tým, že sme požiadali o vstup do európskej siete detských ombudsmanov (ENOC), zareagovali pomerne promptne a pozvali nás na septembrové zasadnutie do Viľniusu a budeme sa tomuto problému venovať aj ďalej,“ povedala s tým, že v tomto prípade mohli byť podľa nej porušené nie len práva dieťaťa, ale aj zdravotnej postihnutej osoby.
„Aj my sme podpísali Dohovor o právach zdravotne postihnutých. V zmysle tohto Dohovoru má aj ťažko zdravotne postihnutý rodič právo vychovávať dieťa. Tam zdravotne postihnutej matke dieťa zobrali a dali ho do náhradnej zdravotnej starostlivosti. Jedná sa o nepočujúcu matku,“ konštatuje Tomanová.
„Máme prípad z Anglicka, kde je slovenská štátna občianka a otec je vojnový veterán. Tento prípad riešime v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, pretože na tú časť, kde býva, sa nevzťahuje právomoc ombudsmana,“ povedala. Dodala, že v niektorých prípadoch sú možnosti obmedzené. „Tam ale vieme aspoň poradiť, na akú inštitúciu sa treba obrátiť,“ podčiarkla Tomanová.
Zmenila sa aj situácia v súdnych sporoch týkajúcich sa detí. „Od prvého júla tohto roku platí civilný mimosporový poriadok, ktorý hovorí o tom, že dieťa má byť vypočuté,“ pripomenula, že sudca má po novom brať do úvahy aj názor samotného dieťaťa, nie len jeho zástupcov. „Máme dobrú skúsenosť so súdmi, stretávame sa so sudcami, ktorí sú zorientovaní aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Zástupcovia úradu komisára pre deti sa zúčastňujú súdnych konaní,“ uviedla.
Čo sa týka perspektívy úradu, poznamenala, že úvodné mesiace boli pomerne hektické. „Rozbehli sme činnosť, prijímame podnety a v súčasnosti pripravujeme monitoring dodržiavania práv detí, bude sa týkať všetkých oblastí života a všetkých rezortov. Bola by som veľmi rada, keby sme ho do konca roka mali pripravený a od budúceho roka mohli začať. Či sa nám to podarí úplne, alebo to skĺzne do prvých dvoch mesiacov budúceho roka, to v tejto chvíli ešte neviem povedať,“ uzavrela Tomanová.
Úrad komisára pre deti sa tento rok len rozbieha, zriadený bol zákonom v roku 2015. Prvou komisárkou sa stala práve exministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová. „Výbor OSN pre práva dieťaťa odporučil Slovenskej republike, ako zmluvnej strane dohovoru, zriadiť nezávislý mechanizmus a inštitúciu, ktorá by nie len prijímala podania a sťažností od detí, ale aj monitorovala práva dieťaťa,“ vysvetľuje.
„Komisárovi pre deti predchádzali aj iné inštitúcie, napríklad výbor pre deti, nasledoval výbor ministrov pre deti pod vedením predsedu vlády. Ale nebola splnená základná podmienka, že takáto inštitúcia, nezávislý mechanizmus musí byť vybavený nie len ľudskými zdrojmi, ale musí mať aj vlastné finančné zabezpečenie. Preto prišiel nový zákon o komisárovi, pre deti a jeho úrad ako nezávislý orgán,“ dodáva.
Existovali aj iné inštitúcie, ktoré sa zaoberali právami dieťaťa, roku 2007 však podľa Tomanovej SWOT analýza ukázala, že ani verejný ochranca práv, ani Slovenské národné stredisko pre ľudské práva neplnili podmienky a odporúčania výboru OSN pre práva dieťaťa. „Práve preto, že nemali vytvorený osobitný systém financovania tejto problematiky a ľudské zdroje pre práva dieťaťa,“ povedala.
Na otázku, aké má vo svojej funkcii oprávnenia odpovedala, že kompetencií je viacero. „Ale špecifické oprávnenie, ktoré komisár pre deti má, je podávať do Výboru OSN pre práva dieťaťa oznámenie v mene dieťaťa alebo skupiny detí. Priamo v Opčnom protokole Dohovoru OSN o právach dieťaťa sú zakotvené podmienky. A musí tomu predchádzať využitie všetkých vnútroštátnych opravných prostriedkov,“ povedala. „Ďalším špecifickým oprávnením komisára je, že vykonáva monitoring dodržiavania práv detí. Úlohou komisára je aj to, aby boli vypočuté názory detí v otázkach týkajúcich sa ich ľudských práv. Komisár by mal byť takým hovorcom detí,“ dodala.
Aj z tohto dôvodu jej úrad pripravuje aj projekt detského parlamentu, prostredníctvom ktorého by svoje názory mohli komunikovať deti z jednotlivých regiónov Slovenska. Na komisára pre deti sa podľa nej môže obrátiť každý, kto má pocit, že sú ohrozené práva dieťaťa, vrátane samotných detí. Komisár môže konať na základe podnetu, ale aj z vlastnej iniciatívy.
Konkrétne prípady
Na otázku, ako je na tom napríklad malý Marko z jarnej medializovanej kauzy odpovedala, že táto problematika patrí primárne do pôsobnosti Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. „Ale konali sme aj my. Vzhľadom na špecifické postavenie prokuratúry u nás, obrátili sme sa aj na generálnu prokuratúru, aby vstúpili do tohto procesu,“ povedala.
„Obracali sme sa aj do Švajčiarska a hľadali vhodných partnerov. Malý Marko je v poriadku, je zaradený do školy. Spočiatku tam chodil spolu s matkou, keďže neovládal jazyk. Má podporu úradov a to nie len z hľadiska starostlivosti, ale aj psychologickú pomoc,“ poznamenala Tomanová.
Dodala, že ona neobhajuje záujem ani jedného z rodičov, ide jej len o záujem dieťaťa. „Takýchto prípadov je veľmi veľa, malý Marko nie je jediný. Bol medializovaný aj prípad malej Maxine. Jedná sa o maloleté dieťa slovenského občana a ťažko zdravotne postihnutej nórskej občianky,“ pripomenula prípad úradného odobratia dieťaťa postihnutej žene. „Tam sme sa obracali na nórsku ombudsmanku pre deti, ale aj vedúcu Stálej delegácie Slovenskej republiky pri parlamentom zhromaždení Rady Európy. Tým, že sme požiadali o vstup do európskej siete detských ombudsmanov (ENOC), zareagovali pomerne promptne a pozvali nás na septembrové zasadnutie do Viľniusu a budeme sa tomuto problému venovať aj ďalej,“ povedala s tým, že v tomto prípade mohli byť podľa nej porušené nie len práva dieťaťa, ale aj zdravotnej postihnutej osoby.
„Aj my sme podpísali Dohovor o právach zdravotne postihnutých. V zmysle tohto Dohovoru má aj ťažko zdravotne postihnutý rodič právo vychovávať dieťa. Tam zdravotne postihnutej matke dieťa zobrali a dali ho do náhradnej zdravotnej starostlivosti. Jedná sa o nepočujúcu matku,“ konštatuje Tomanová.
„Máme prípad z Anglicka, kde je slovenská štátna občianka a otec je vojnový veterán. Tento prípad riešime v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, pretože na tú časť, kde býva, sa nevzťahuje právomoc ombudsmana,“ povedala. Dodala, že v niektorých prípadoch sú možnosti obmedzené. „Tam ale vieme aspoň poradiť, na akú inštitúciu sa treba obrátiť,“ podčiarkla Tomanová.
Súdne spory
Zmenila sa aj situácia v súdnych sporoch týkajúcich sa detí. „Od prvého júla tohto roku platí civilný mimosporový poriadok, ktorý hovorí o tom, že dieťa má byť vypočuté,“ pripomenula, že sudca má po novom brať do úvahy aj názor samotného dieťaťa, nie len jeho zástupcov. „Máme dobrú skúsenosť so súdmi, stretávame sa so sudcami, ktorí sú zorientovaní aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Zástupcovia úradu komisára pre deti sa zúčastňujú súdnych konaní,“ uviedla.
Čo sa týka perspektívy úradu, poznamenala, že úvodné mesiace boli pomerne hektické. „Rozbehli sme činnosť, prijímame podnety a v súčasnosti pripravujeme monitoring dodržiavania práv detí, bude sa týkať všetkých oblastí života a všetkých rezortov. Bola by som veľmi rada, keby sme ho do konca roka mali pripravený a od budúceho roka mohli začať. Či sa nám to podarí úplne, alebo to skĺzne do prvých dvoch mesiacov budúceho roka, to v tejto chvíli ešte neviem povedať,“ uzavrela Tomanová.
