Bratislava 11. septembra (TASR) – Turistické chodníky na Slovensku bývajú označené turistickými značkami. Možno predpokladať, že sa s nimi už každý stretol a pozná tieto tri rovnobežné vodorovné pásy. Akou úľavou je, keď sa pri blúdení lesným porastom objaví turistická značka! Problémy však nekončia, ak sa nachádza na spadnutom strome.

Turistické značenie definuje slovenská technická norma STN 01 8025, ojedinelá v Európe. Sú v nej uvedené základné pojmy turistického značenia, princípy umiestňovania značiek a informačných objektov na turistických trasách pre pešiu, vodnú a lyžiarsku turistiku. Norme na Slovensku podliehajú tvary, rozmery, farby a technické vyhotovenie turistických značiek aj turistických informačných a nosných prvkov.

Značka, ktorú vídať na strome, skale alebo na smerovníku, či na značkárskom kolíku, má tvar štvorca s rozmermi 100 krát 100 mm a pozostáva z troch vodorovných pásov. Prostredný pás (červený, modrý, zelený alebo žltý) určuje vedúcu farbu značenej trasy. Oba krajné sú biele a majú za úlohu zviditeľňovať značku. Šípkou vo farbe značky sa označuje ostrý zlom trasy alebo odbočenie. Na trasách sa nachádza aj označenia prameňa, rozhľadne alebo zrúcaniny, či iného významnejšieho objektu.

Červenou farbou sa značkujú hlavné turistické trasy (hrebeňovky, trasy mimoriadneho významu, diaľkové trasy. Bývajú fyzicky najnáročnejšie a najdlhšie. Modrou sú spravidla značené stredne dlhé trasy (dlhé doliny, bočné hrebene). Zelená je určená pre kratšie trasy miestneho významu a žltou sa značia najkratšie úseky, spojky alebo skratky.

Prvé turistické značenie vzniklo na území Slovenskej republiky v roku 1874 v dnešných Štiavnických vrchoch v okolí Hodruše. Systém značenia, ktorý sa počas dlhých rokov postupne vytvoril, podlieha technickej norme od roku 1989. Aj značkárska činnosť má svoje pravidlá – zastrešuje ju Klub slovenských turistov (KST) a spadá pod komisiu značenia Regionálnej rady KST. Celková dĺžka vyznačkovaných chodníkov na Slovensku je viac ako 14.000 km.