Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre slovenské erby je typický najmä agrárny, banícky a vinohradnícky motív.
Autor TASR
Bratislava 1. augusta (TASR) - Heraldiku slovenských miest a obcí zrejme najvýstižnejšie charakterizuje veta "Chlieb, víno a zlato v erboch". Hlavný štátny radca pre heraldiku Ladislav Vrtel toto spojenie používa ako odkaz na poľnohospodárske, vinohradnícke a banícke motívy, ktoré sú najčastejšou symbolikou v erboch slovenských miest a obcí.
Chlieb sa spája s agrárnou činnosťou, ktorú najmä v erboch obcí vyjadrujú klasy, snop či kovové časti pluhu – radlica alebo lemeš. Víno zasa symbolizuje vinohradnícku činnosť, charakteristickú pre západ i východ Slovenska. "Dôkazom je vyobrazený strapec hrozna v erbe obcí, ako sú Komjatice či Veľký Kýr, ale aj východoslovenský Kráľovský Chlmec," upozornil Vrtel. "Zlato zasa odkazuje na rozvoj baníctva v stredoveku a hrdosť, ktorú toto odvetvie dodávalo obyvateľom slovenským miest a obcí," povedal.
Práve banícke motívy sú špecifikom slovenskej heraldiky. "Skrížené banícke kladivká sú symbolom, ktorý sa okrem územia bývalého horného Uhorska, teda súčasného Slovenska, nikde tak výrazne neobjavuje," skonštatoval odborník.
Ďalším slovenským špecifikom je časté vyobrazenie dvojitého kríža v mestských erboch. Príkladom sú erby Žiliny, Topoľčian, Šurian, Zvolena, Gelnice či Nitry. Podľa heraldika tento symbol objavujúci sa v erboch v 13. storočí zrejme súvisí s povinnosťou miest zabezpečiť určitý počet ozbrojených rytierov pre potreby kráľovského vojska. "Za túto pomoc mali zrejme mestá výsadu používať vo svojej pečati a erbe symbol dvojitého kríža," doplnil.
Naopak, takmer absentujúcim znakom v mestskej heraldike na Slovensku je symbol hradieb a opevnenia. "Ide o veľký rozdiel oproti susednému Česku, kde je to jeden z najpoužívanejších motívov v kresbe mestských erbov," skonštatoval heraldik.
K typickým črtám erbov slovenských miest a obcí možno priradiť vo všeobecnosti aj zvieracie motívy, ktoré symbolizujú lesnatý charakter územia Slovenska. Často sa tiež objavuje odkaz na prevládajúcu hospodársku činnosť a zdroj obživy ľudí v minulosti. "Napríklad na západnom Slovensku to bolo rybárstvo, erby z Považia, Oravy, ale aj Turca odkazujú zasa na pltníctvo," dodal heraldik.
Chlieb sa spája s agrárnou činnosťou, ktorú najmä v erboch obcí vyjadrujú klasy, snop či kovové časti pluhu – radlica alebo lemeš. Víno zasa symbolizuje vinohradnícku činnosť, charakteristickú pre západ i východ Slovenska. "Dôkazom je vyobrazený strapec hrozna v erbe obcí, ako sú Komjatice či Veľký Kýr, ale aj východoslovenský Kráľovský Chlmec," upozornil Vrtel. "Zlato zasa odkazuje na rozvoj baníctva v stredoveku a hrdosť, ktorú toto odvetvie dodávalo obyvateľom slovenským miest a obcí," povedal.
Práve banícke motívy sú špecifikom slovenskej heraldiky. "Skrížené banícke kladivká sú symbolom, ktorý sa okrem územia bývalého horného Uhorska, teda súčasného Slovenska, nikde tak výrazne neobjavuje," skonštatoval odborník.
Ďalším slovenským špecifikom je časté vyobrazenie dvojitého kríža v mestských erboch. Príkladom sú erby Žiliny, Topoľčian, Šurian, Zvolena, Gelnice či Nitry. Podľa heraldika tento symbol objavujúci sa v erboch v 13. storočí zrejme súvisí s povinnosťou miest zabezpečiť určitý počet ozbrojených rytierov pre potreby kráľovského vojska. "Za túto pomoc mali zrejme mestá výsadu používať vo svojej pečati a erbe symbol dvojitého kríža," doplnil.
Naopak, takmer absentujúcim znakom v mestskej heraldike na Slovensku je symbol hradieb a opevnenia. "Ide o veľký rozdiel oproti susednému Česku, kde je to jeden z najpoužívanejších motívov v kresbe mestských erbov," skonštatoval heraldik.
K typickým črtám erbov slovenských miest a obcí možno priradiť vo všeobecnosti aj zvieracie motívy, ktoré symbolizujú lesnatý charakter územia Slovenska. Často sa tiež objavuje odkaz na prevládajúcu hospodársku činnosť a zdroj obživy ľudí v minulosti. "Napríklad na západnom Slovensku to bolo rybárstvo, erby z Považia, Oravy, ale aj Turca odkazujú zasa na pltníctvo," dodal heraldik.
