Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Posledná rozlúčka so zosnulým bude v piatok 12. apríla o 10.30 h v bratislavskom krematóriu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 8. apríla (TASR) - Vo veku 77 rokov zomrel 5. apríla režisér Igor Dobiš. Informoval o tom Klub filmových novinárov (KFN).
Posledná rozlúčka so zosnulým bude v piatok 12. apríla o 10.30 h v bratislavskom krematóriu.
Igor Dobiš sa narodil 8. augusta 1941 v Seredi. Po maturite pracoval dva roky v rôznych robotníckych zamestnaniach. Neskôr sa prihlásil na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Štúdium neukončil, odišiel do Bratislavy a dostal sa do televízie, kde pracoval až do roku 1964. Na jeseň nastúpil na Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FFUK).
Vo svojej práci sa venoval aj publikačnej činnosti a prispieval do pravidelnej rubriky v denníku Práca. Filmové recenzie, kritiky a rozhovory publikoval aj v denníkoch Smena, Ľud a v dvojtýždenníku Film a divadlo. V roku 1968 začal spolupracovať ako pomocný režisér na debutovom psychologickom filme Dušana Hanáka 322.
Do Spravodajského filmu nastúpil v roku 1969, aby mohol absolvovať projekcie týždenníkov na potreby diplomovej práce. V nej spracúval tému histórie spravodajského filmu na Slovensku.
V rokoch 1969 až 1990 sa Dobiš podieľal na scenáristickej príprave a réžii spravodajských periodík, ako Týždeň vo filme, Obzor, Sonda a Kinožurnál. Spolupracoval s kameramanmi ako Vladimír Holloš, Ján Piroh, Oskar Šághy či Pavol Marko.
Nakrútil filmy Polomská vzbura (1971), Juríčkovci (1973), Pieseň o Slovensku (1974), Žiť ako ostatní (1977), Tradície Pohronia (1980), Hlbokým a vrúcnym dychom (1981), Tretia generácia (1982).
Blízka mu bola aj športová tematika, ktorú rozvíjal vo filmoch MS 70 (1970), Moderní mušketieri (1975), Pipa (1980), V stope Svetového pohára (1982). Realizoval filmy o mestských pamiatkach ako Dukátové mesto (1983), Pamiatková starostlivosť v Československu (1986), Bratislava v krokoch času (1986).
V roku 1984 realizoval multivízny systém troch synchronizovaných plátien a 12 diaplôch pre III. program pamätníka SNP v Banskej Bystrici. Od roku 1986 spolupracoval s Vojtechom Zamarovským, kameramanom Jurajom Galvánkom a dramaturgom Milanom Varsíkom na 13-dielnom seriáli Veľké civilizácie očami Vojtecha Zamarovského o prameňoch našej európskej civilizácie. V roku 1990 nakrútil s historikom Levom Zacharom a kameramanom Jurajom Galvánkom filmy z cyklu Dejiny Slovenska: Kelti na Slovensku a Rimania a Germáni na Slovensku. Pre všeobecnú československú výstavu v Prahe realizoval v roku 1991 multivízny systém Posolstvo budúcim generáciám.
Od roku 1994 prednášal na FF UK v Bratislave televíznu žurnalistiku. Súčasťou jeho publikačnej činnosti je i práca Dokumentárny film – história, teória, realizácia.
Premietnutím dokumentárnej snímky režiséra Igora Dobiša Z labyrintu sveta do raja duše si v roku 2002 na Veľvyslanectve SR v USA milovníci umenia pripomenuli 101. výročie narodenia jedného z najvýznamnejších slovenských maliarov 20. storočia Kolomana Sokola.
V roku 2003 získal film Z labyrintu sveta do raja duše o Kolomanovi Sokolovi Cenu európskeho kultúrneho dedičstva.
Magická osmička v dejinách Slovenska, tak znel v roku 2008 názov expozície Slovenského národného múzea - Múzea Slovenských národných rád (SNM - Múzeum SNR) na Myjave, ktorá bola slávnostne predstavená všetkým záujemcom o históriu. Prierez dejinami takzvaných osmičkových rokov doplnil aj dokumentárny film režiséra Igora Dobiša Magické osmičky v dejinách Slovenska.
Posledná rozlúčka so zosnulým bude v piatok 12. apríla o 10.30 h v bratislavskom krematóriu.
PROFIL IGORA DOBIŠA
Igor Dobiš sa narodil 8. augusta 1941 v Seredi. Po maturite pracoval dva roky v rôznych robotníckych zamestnaniach. Neskôr sa prihlásil na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Štúdium neukončil, odišiel do Bratislavy a dostal sa do televízie, kde pracoval až do roku 1964. Na jeseň nastúpil na Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FFUK).
Vo svojej práci sa venoval aj publikačnej činnosti a prispieval do pravidelnej rubriky v denníku Práca. Filmové recenzie, kritiky a rozhovory publikoval aj v denníkoch Smena, Ľud a v dvojtýždenníku Film a divadlo. V roku 1968 začal spolupracovať ako pomocný režisér na debutovom psychologickom filme Dušana Hanáka 322.
Do Spravodajského filmu nastúpil v roku 1969, aby mohol absolvovať projekcie týždenníkov na potreby diplomovej práce. V nej spracúval tému histórie spravodajského filmu na Slovensku.
V rokoch 1969 až 1990 sa Dobiš podieľal na scenáristickej príprave a réžii spravodajských periodík, ako Týždeň vo filme, Obzor, Sonda a Kinožurnál. Spolupracoval s kameramanmi ako Vladimír Holloš, Ján Piroh, Oskar Šághy či Pavol Marko.
Nakrútil filmy Polomská vzbura (1971), Juríčkovci (1973), Pieseň o Slovensku (1974), Žiť ako ostatní (1977), Tradície Pohronia (1980), Hlbokým a vrúcnym dychom (1981), Tretia generácia (1982).
Blízka mu bola aj športová tematika, ktorú rozvíjal vo filmoch MS 70 (1970), Moderní mušketieri (1975), Pipa (1980), V stope Svetového pohára (1982). Realizoval filmy o mestských pamiatkach ako Dukátové mesto (1983), Pamiatková starostlivosť v Československu (1986), Bratislava v krokoch času (1986).
V roku 1984 realizoval multivízny systém troch synchronizovaných plátien a 12 diaplôch pre III. program pamätníka SNP v Banskej Bystrici. Od roku 1986 spolupracoval s Vojtechom Zamarovským, kameramanom Jurajom Galvánkom a dramaturgom Milanom Varsíkom na 13-dielnom seriáli Veľké civilizácie očami Vojtecha Zamarovského o prameňoch našej európskej civilizácie. V roku 1990 nakrútil s historikom Levom Zacharom a kameramanom Jurajom Galvánkom filmy z cyklu Dejiny Slovenska: Kelti na Slovensku a Rimania a Germáni na Slovensku. Pre všeobecnú československú výstavu v Prahe realizoval v roku 1991 multivízny systém Posolstvo budúcim generáciám.
Od roku 1994 prednášal na FF UK v Bratislave televíznu žurnalistiku. Súčasťou jeho publikačnej činnosti je i práca Dokumentárny film – história, teória, realizácia.
Premietnutím dokumentárnej snímky režiséra Igora Dobiša Z labyrintu sveta do raja duše si v roku 2002 na Veľvyslanectve SR v USA milovníci umenia pripomenuli 101. výročie narodenia jedného z najvýznamnejších slovenských maliarov 20. storočia Kolomana Sokola.
V roku 2003 získal film Z labyrintu sveta do raja duše o Kolomanovi Sokolovi Cenu európskeho kultúrneho dedičstva.
Magická osmička v dejinách Slovenska, tak znel v roku 2008 názov expozície Slovenského národného múzea - Múzea Slovenských národných rád (SNM - Múzeum SNR) na Myjave, ktorá bola slávnostne predstavená všetkým záujemcom o históriu. Prierez dejinami takzvaných osmičkových rokov doplnil aj dokumentárny film režiséra Igora Dobiša Magické osmičky v dejinách Slovenska.
