Zvolen 3. mája (Teraz.sk/Tablet.TV) - TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) prináša ďalšiu časť videoexperimentu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval.

Virtuálnym rušňovodičom na reálnej vlakovej trase, ste sa vďaka nášmu unikátnemu projektu mohli stať už trikrát. Precestovali sme trať Bratislava-Trnava, Trnava-Trenčín a Trenčín-Žilina.

Dnes ponúkame možnosť precestovať trať Zvolen-Vrútky od prvej do poslednej sekundy v role rušňovodiča v expresnom vlaku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. Ex 222 v diesel-elektrickom rušni radu 754 (prezývky: Okuliarnik, Štvorka, Brejlovec, Plameňák).



Na rozdiel od reálneho rušňovodiča však budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu cesty opíše, čo sa v danom okamihu okolo vás nachádza. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré znamená prechod do vlakovej reality. Príjemnú cestu!





Začiatok trate: Železničná stanica Zvolen

Foto: Tablet.TV

Projekt TABLET.TV Vlaky

Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať Slovensko na koľajniciach od Bratislavy až po Košice a naspäť. Postupne budeme sprístupňovať jednotlivé úseky tratí, ale aj doplňujúce telereportáže.

Viadukty

V náročnom teréne bolo vybudovaných 112 mostov a priepustov, medzi nimi i 4 viadukty s oceľovými plnostennými konštrukciami a 1 železobetónový klenutý viadukt s hlavným oblúkom rozpätia 55 m.
• Kostiviarsky viadukt – je oceľový a má 4 polia po 25 m.
• Uľanský viadukt – železobetónová konštrukcia má 1 hlavnú a 3 vedľajšie klenby s rozpätím 19 + 55 + 19 + 19 m. Nad údolím je vo výške 42 m a dĺžka oblúka železobetónovej klenby je 70 m.
• Viadukt „Čierna Voda“ – je oceľový a má 5 polí po 25 m.
• Viadukt „Glózy“ – je oceľový a má 4 polia po 25 m.
• Viadukt „Na Vode“ – je oceľový a má 5 polí po 25 m.

Trať 170 je v úseku Zvolen – Banská Bystrica elektrifikovaná striedavou sústavou 25 kV 50 Hz. Elektrifikáciu robili od novembra 2004 do marca 2007. Zmluva so stavebným dodávateľom, Sdružení Zvolen – Banská Bystrica, zloženého z firiem ŽS Brno a.s., BETAMONT s.r.o., ELTRA s.r.o., bola podpísaná 9. novembra 2004. Stavebné práce sa začali už 25. novembra toho roku. Celková dĺžka elektrifikácie bola 25,125 km.

Foto: Tablet.TV

Trasa:
Zvolen osobná stanica - Zvolen mesto - Sliač kúpele - Veľká Lúka - Hronsek - Vlkanová - Radvaň - Banská Bystrica mesto - Banská Bystrica - Kostiviarska - Uľanka - Harmanec zastávka - Dolný Harmanec - Harmanec jaskyňa - Čremošné - Horná Štubňa - Turčianske Teplice - Diviaky - Malý Čepčín - Jazernica - Kláštor pod Znievom - Príbovce - Košťany nad Turcom - Martin - Priekopa - Vrútky

Z histórie trate

Pôvodná trať Zvolen – Vrútky bola súčasťou železnice Budapešť – Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Vrútky(prepojenie s Košicko-bohumínskou železnicou), ktorá bola uvedená do prevádzky 12. augusta 1872. Úvahy o prepojení Zvolena s Košicko-bohumínskou železnicou cez Ružomberok alebo Harmanec sa nerealizovali kvôli vysokým nákladom. Napokon bol vybratý variant, vedúci cez Kremnicu.

Úsek medzi Zvolenom a Banskou Bystricou bol zaradený medzi trate II. triedy a sprevádzkovaný 3. septembra 1873. Spojenie B. Bystrice s Turcom bolo na dlhé roky neaktuálne. K realizácii prepojenia tratí, vedúcich Pohroním a Turcom sa pristúpilo až v medzivojnovom období, kedy sa začala budovať tzv. stredoslovenská transverzála – spojnica Nitry resp. Trenčína cez Prievidzu, Handlovú, Dolnú Štubňu, Banskú Bystricu a Margecany s Košicami.

V roku 1931 bola uvedená do prevádzky železničná trať Handlová – Horná Štubňa, spájajúca regióny Ponitrie a Turiec a v roku 1936 trať Červená Skala – Margecany, ktorá sa napájala na trať Žilina – Košice. Po ukončení týchto úsekov sa v roku 1936 začala výstavba posledného úseku Banská Bystrica – Dolná Štubňa, ktorá mala prepojiť už existujúce trate.

Chýbajúci úsek medzi Banskou Bystricou a Dolnou Štubňou mal mať dĺžku 40,956 km a prekonávať výškový rozdiel 373,78 m z bystrickej a 125,62 m z turčianskej strany. Počet tunelov i dĺžka sa počas výstavby zmenila pre zložité geologické podmienky. Najvyšší bod trate dosahoval nadmorskú výšku 692,94 m n. m..

Náročná horská trať na styku Veľkej Fatry a Kremnických vrchov využíva 22 tunelov v súhrnnej dĺžke 12 211 metrov, 112 mostov a priepustov. Na stavbe pracovalo až do 12 339 pracovníkov (máj 1938) a tak už 19. decembra 1940 bola slávnostne otvorená.

Koncom 2. svetovej vojny bola ustupujúcimi Nemcami zničená väčšina viaduktov a mostov a po ich oprave bola premávka obnovená 17. marca 1946.

Tunely

Počas štyroch rokov bolo na trati Banská Bystrica – Dolná Štubňa vybudovaných 22 tunelov s celkovou dĺžkou 12 211 m. Projekt počítal so 14. tunelmi, preto sú očíslované od čísla 1 po číslo 14. Zvyšné tunely, označené kombináciou čísla a písmena, boli vybudované kvôli výhodnosti tejto varianty oproti povrchovému vedeniu.

Pre nevhodné podložie v úseku projektovanej trate tak bol vybudovaný tunel 2a, tunely 3a, 4a, 4b, 4c, 4d, 5a boli vybudované namiesto hlbokých zárezov s vysokými skalnými stenami alebo múrmi.

Tunel č. 8 bol budovaný v tvare veľkého oblúka v Starohorskej a Bystrickej doline s cieľom získať nadmorskú výšku. Je považovaný za jeden tunel, prerušený tokom rieky Bystrica.

Foto: Tablet.TV

Najdlhším tunelom trate je tunel č. 14 – Čremošniansky (nazývaný i Harmanecký), ktorý je zároveň najdlhším železničným tunelom ŽSR. Jeho prerazenie trvalo iba 23 mesiacov a odchýlka počas výstavby predstavovala v smerovom profile 28 mm, výškovom 5 mm a dĺžkovom 35 mm.

Stali sa charakteristickým prvkom celej trate. Pri stavbe tunelov bola použitá rakúska modifikovaná tunelovacia metóda. [Ako prvá sa razí spodná smerová štola o svetlosti 8 – 12 m2, z nej sa vo vzájomnej vzdialenosti 40 – 96 m vylamovali šikmé klenbové zálomy, vyrúbal sa celý klenbový priestor (tzv. kalota), a nakoniec sa dorúbal zvyšok plného profilu. Obmurovka bola, zjednodušene povedané, 2 typov: opory betónové a klenba kamenná, alebo celá obmurovka murovaná kamenná)

Na trase ZVOLEN-VRÚTKY sa nachádza 22 tunelov:

ČÍSLO	NÁZOV	DĹŽKA (m)	MEDZISTANIĆNÝ ÚSEK
1	Kačiský	349,80	Banská Bystrica – Kostiviarska
2	Dolinský I.	120	Kostiviarska – Uľanka
2a	Dolinský II.	576	Kostiviarska – Uľanka
3	Polkanovský I.	900	Uľanka – Harmanec
3a	Polkanovský II.	116	Uľanka – Harmanec
4	Ulmanský I.	525	Uľanka – Harmanec
4a	Ulmanský II.	41,04	Uľanka – Harmanec
4b	Ulmanský III.	67,1	Uľanka – Harmanec
4c	Ulmanský IV.	50	Uľanka – Harmanec
4d	Ulmanský V.	64,28	Uľanka – Harmanec
5	Čabradský I.	280	Harmanec – Dolný Harmanec
5a	Čabradský II.	144	Harmanec – Dolný Harmanec
6	Harmanecký I.	200	Harmanec – Dolný Harmanec
7	Harmanecký II.	294	Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa
8a	Japeňský I.	1133	Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa
8b	Japeňský II.	756	Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa
9	Grehelský I.	1300	Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa
10	Grehelský II.	280	Dolný Harmanec – Harmanec jaskyňa
11	Kosiensky	70	Harmanec jaskyňa – Čremošné
12	Rabkynský	197	Harmanec jaskyňa – Čremošné
13	Tufenský	50	Harmanec jaskyňa – Čremošné
14	Čremošniansky tunel	4 698	Harmanec jaskyňa – Čremošné

Koniec trate je vo Vrútkach.

Foto: Tablet.TV

Zaujímavosti trate

Zvolen
Pancierový vlak
V parku Štefana Višňovského pod zvolenským zámkom sa nachádza maketa pancierového vlaku Hurban. Originálny pancierový vlak Hurban bol postavený počas Slovenského národného povstania vo zvolenských železničných dielňach. Okrem Hurbana boli vyhotovené i pancierové vlaky Štefánik a Masaryk.

Foto: TASR - Jozef Poliak

Sliač
Sliač má svoje miesto aj v udalostiach viažucich sa k prvej svetovej vojne, ale najmä k Slovenskému národnému povstaniu. Tieto udalosti pripomína niekoľko pomníkov a pamätných tabúľ, sú umiestnené na letisku, pred kostolom, na Ulici SNP, v parku kúpeľov, na liečebných domoch Palace a Slovensko.

Hronsek
Siedmeho júla 2008 bol drevený artikulárny kostol v Hronseku zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Kostol v Hronseku má dubové stĺpy zdobené vyrezávaným jánskym ornamentom, ostatné časti sú väčšinou smrekové. Kostol má až 1100 miest na sedenie. Nádvorie kostola zdobia štyri mohutné lipy, z ktorých dve sú také staré ako kostol.

Foto: TASR - Veronika Klusková

Vlkanová
Železnica je v obci od roku 1883, poštový úrad od roku 1949 a miestny rozhlas od roku 1951.

Banská Bystrica
Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska.

Harmanecká jaskyňa
Harmanecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Kremnických vrchoch a Starohorských vrchoch pri Harmanci.

Harmanecká jaskyňa sa nachádza v Kremnických vrchoch (v hraničnej oblasti s Veľkou Fatrou), 16 km na SZ od Banskej Bystrice, neďaleko obce Harmanec, na severnom svahu vrchu Kotolnica, vo výške 828 m n. m., asi 260 m nad hladinou potoka Harmanec.

Foto: ASR - Dušan Hein

Turčianske Teplice
V Turčianskych Tepliciach sa ako v jediných kúpeľoch na Slovensku liečia choroby obličiek a močových ciest. S úspechom sa tu liečia i choroby pohybového ústrojenstva, najmä stavy po reumatických zápaloch kĺbov, degeneratívne chronické ochorenia, ochorenia bedrových, kolenných kĺbov, chrbtica, poúrazové deformácie a pooperačné stavy pohybového ústrojenstva.

Martin
Martin začal hrať významnú úlohu v dejinách slovenského národa najmä od Memorandového zhromaždenia, ktoré sa konalo 6. a 7. júla 1861. Boli na ňom proklamované ciele slovenského národa. Priamym výsledkom Memorandového zhromaždenia v Martine a najväčším úspechom slovenského národného hnutia v prvej polovici 60. rokov 19. storočia bolo založenie Matice slovenskej a vznik troch slovenských gymnázií.

Vrútky
Výstavbou Košicko-bohumínskej železnice v roku 1870 a štátnej železnice MAV zo Šalgotariánu do Vrútok (1872) v roku 1873, keď sa začali stavať železničné dielne, dochádza k hospodárskemu rozvoju Vrútok. Kým v roku 1869 mali len 915 a (1880) tu bývalo 1944 obyvateľov, v roku 1900 už 4345. V posledných desaťročiach 19. storočia sa Vrútky premenili zo zemianskej osady na významný železničný uzol.

Foto: TASR - Pavol Ďurčo

Spoločnosť Košicko-bohumínskej železnice v roku 1877 otvorila kameňolom a v roku 1881 bolo založené Potravné družstvo zamestnancov KBŽ. Dobrovoľný hasičský spolok vznikol v roku 1882 a koncom storočia tu existovala parná píla.Okrem železničnej stanice a dielne sa vybudovali dve výhrevne, odbory pre udržanie tratí.