Bratislava 10. júla (TASR) - Podstatou informácie o dodržiavaní zákona o štátnom jazyku v rámci zverejňovania predvolebných veľkoplošných plagátov je snaha prispieť k zvyšovaniu úrovne slovenskej reklamy a marketingovej komunikácie. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva kultúry (MK) SR Barbora Palovičová v reakcii na medializovaný postoj štátneho tajomníka rezortu Konráda Rigóa (Most-Híd).

"Informácia oboznamuje všetkých adresátov, ktorým je určená, o spôsobe a správnom používaní štátneho jazyka v textoch na predvolebných bilbordoch v zmysle zákona. Nijako nepopiera používanie jazykov národnostných menšín, ktorých použitie na predvolebných bilbordoch však musí byť v súlade so zákonom o štátnom jazyku," zdôraznila.

Potvrdila, že informácia bola vypracovaná na základe písomných podnetov a sťažností občanov. "V prvom polroku 2019 sme na ministerstve kultúry zaregistrovali 22 podnetov upozorňujúcich na porušenie zákona o štátnom jazyku, z ktorých päť sa týkalo bilbordov propagujúcich politické strany a hnutia. V druhom polroku sú to zatiaľ dva podnety, z ktorých jeden poukazuje na porušenie zákona o štátnom jazyku na textoch bilbordov. Z celkového počtu 24 tohtoročných podnetov boli dva odstúpené na ministerstvo kultúry na priame vybavenie z orgánov Policajného zboru SR, pričom obidva sa týkali porušenia zákona," spresnila Palovičová.

Po zverejnení informácie o zákonnej povinnosti na svojom webe oslovil rezort listom 32 politických strán a hnutí, o ktorých predpokladá, že budú kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách a budú realizovať predvolebnú kampaň.

Štátny tajomník MK Konrád Rigó (Most-Híd) sa v utorok (9. 7.) dištancoval od oznámenia a listu, ktorý rezort rozposlal politickým stranám v súvislosti s dodržiavaním zákona o štátnom jazyku pri textoch na veľkoplošných predvolebných plagátoch. Upozornil na to, že rezortom vypracovaný materiál nemožno po obsahovej stránke považovať za opodstatnené metodické usmernenie. "Môžem to vnímať iba ako chabý pokus o spolitizovanie citlivej témy a zvýšenie napätia medzi väčšinou a menšinami v Slovenskej republike," uviedol Rigó. Chce sa o tejto téme rozprávať aj so šéfkou rezortu.

Pýtať sa na motiváciu iniciatívy ministerstva sa chce aj Rigóova domovská strana Most-Híd. Jej hovorkyňa Klára Debnár priznala, že i v strane list ministerstva vnímajú citlivo. "Menšinové strany svojich voličov oslovujú cielene aj prostredníctvom menšinového jazyka a následne aj v slovenskom jazyku," pripomenula.

Strana maďarskej komunity (SMK) nemieni ani po liste z rezortu kultúry meniť svoju stratégiu. Argumentuje tým, že objednávateľ reklamy chce za peniaze, ktoré do reklamy vkladá, získať efektívnu a adresnú propagáciu svojich odkazov. "Ako strana zastupujúca záujmy polmiliónovej maďarskej komunity oslovujeme našich voličov prirodzeným spôsobom tak, že text v ich rodnom jazyku uvádzame na reklamách výraznejšie. Takto postupujeme od roku 1989 a nezmeníme to ani v budúcnosti," uviedla tlačová tajomníčka SMK Helena Fialová.

MK zverejnilo 2. júla na svojom webe upozornenie, že dodržiavanie zákona o štátnom jazyku platí i v prípade predvolebných textov na veľkoplošných reklamných plochách. Krok ozrejmilo množiacim sa počtom podnetov a sťažností verejnosti upozorňujúcich na porušovanie zákona. Rezort v tejto súvislosti pripomenul zákonnú povinnosť uvádzať oznamy, nápisy a reklamy informujúce verejnosť v štátnom, teda slovenskom jazyku. Použitie iného jazyka sa nevylučuje, ak je cudzojazyčný text obsahovo totožný s textom v štátnom jazyku a uvádza sa rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. "Z uvedeného vyplýva, že iný postup je v rozpore so zákonom o štátnom jazyku," uvádza MK.