Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Právna norma pripravila za vyše štyri roky o slovenský pas 886 ľudí.
Autor TASR
,aktualizované Košice 17. septembra (TASR) – Ústavný súd (ÚS) SR zamietol návrh skupiny 30 poslancov o neústavnosti zákona o štátnom občianstve. Podľa odôvodnenia predsedníčky ÚS Ivetty Macejkovej k tomuto rozhodnutiu došlo z procesných dôvodov, pretože sa nenašiel dostatočný počet sudcov ÚS, ktorí by rozhodli o ústavnosti, alebo neústavnosti zákona. „Rozhodnúť musí nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ÚS,“ povedala.
Podľa zástupcu poslancov Gábora Gála si ÚS nedokázal poradiť s návrhom a preto ho musel zamietnuť. Poslanci pritom argumentovali najmä článkom 5 odseku 2 Ústavy SR, podľa ktorého „nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli".
NR SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve v máji 2010 ako reakciu na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.
Podľa schválenej úpravy má byť strata štátneho občianstva SR možná v dvoch prípadoch. Doteraz sa tak mohlo stať iba prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť. Po novom občan SR automaticky stratí slovenské občianstvo, ak dobrovoľne požiada o iné. Strata sa nevzťahuje na nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením.
Právna norma pripravila za vyše štyri roky o slovenský pas 886 ľudí. V súčasnosti sa zmiernením zákona zaoberá ministerstvo vnútra. Podľa pripravovanej novely by získanie cudzieho občianstva malo byť naďalej viazané na trvalý pobyt. To má byť dostatočná väzba slovenského žiadateľa na danú krajinu a nebude sa tak musieť obávať straty slovenského občianstva. Tí, ktorí oň pre súčasný zákon prišli, budú môcť znova o občianstvo požiadať.
Gál po skončení zasadnutia pléna neskrýval rozčarovanie. „Zákon považujem za nedemokratický a celý proces nepovažujem za skončený. Určite sa obrátime na medzinárodný súd pre ľudské práva,“ povedal.
Podľa Bugára ústavný súd zlyhal
Ústavný súd SR zlyhal, keďže ani po niekoľkých rokoch ani dnes nedokázal jasne povedať, či je odoberanie slovenského občianstva pre prijatie cudzieho protiústavné, alebo nie. Pre TASR to povedal predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Jeho strana naďalej trvá na tom, že zákon je protiústavný. Zváži ďalšie kroky.
"Ústavný súd v tomto prípade zlyhal, nevedel povedať, či je, alebo nie je protiústavný. Momentálne to teda nevieme. Zvážime ďalšie kroky, je totiž možnosť ísť na medzinárodnú úroveň," uviedol Bugár v reakcii na dnešné rozhodnutie Ústavného súdu. Podľa rozhodnutia súdu bol návrh skupiny poslancov zamietnutý z procesných dôvodov, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ÚS.
KDH je podľa šéfa poslaneckého klubu Pavla Zajaca naďalej presvedčené, že zákon ktorý zbavuje občianstva slovenských štátnych príslušníkov nie je dobrý. "Dvojité občianstvo je v modernej Európe úplne bežným prvkom," zdôraznil pre TASR Zajac.
Dnešné rozhodnutie Ústavného súdu veľmi nepomohlo ani podľa Martina Poliačika (SaS). "Ústavný súd sa postavil do alibistickej pozície. Stále nevieme, či je v poriadku vziať slovenské občianstvo človeku, ktorý sa narodil na Slovensku, celý život tu vyrastal, študoval, pracoval a doteraz žije na Slovensku, len preto, že prijal občianstvo iného štátu," povedal.
Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) si myslí, že ľudia by mali mať právo na dvojaké občianstvo, ak to súvisí s ich praktickým životom. "Na dnešnom zákone sa mi nepáči, že ľudí, ktorí žijú napríklad v Čechách, Amerike núti zákon vzdať sa slovenského pasu, ak chcú aj tamojšie občianstvo," uviedol.
Beblavý by pokojne nechával slovenské občianstvo ľuďom, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí a chcú prijať tamojšie občianstvo. Udeľovanie občianstva by však malo byť podľa neho viazané na nejakú formu vzťahu k danej krajine. "Pasy by sa nemali rozdávať len tak, v medzinárodných vzťahoch to vedie ku komplikáciám," poznamenal.
Šéf SMK József Berényi kritizuje Ústavný súd za "neodôvodnené" naťahovanie rozhodnutia. Pre stranu je dnešné rozhodnutie sklamaním, ale berie ho na vedomie. Berényi avizuje ďalšie úsilie, najmä na medzinárodných fórach, aby sa vo veci občianstva "zrodilo vhodné riešenie". Stíhaným osobám mieni naďalej v právnických záležitostiach pomáhať.
Národná rada SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve v roku 2010 ako reakciu na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Právna norma pripravila za vyše štyri roky (od 17.7.2010) o slovenský pas vyše 880 ľudí, ktorí prijali občianstvo iných štátov. Od prijatia zákona sa objavili viaceré pokusy o zjemnenie tejto právnej normy, avšak ani jeden z nich nebol úspešný.
V súčasnosti sa zmiernením zákona zaoberá ministerstvo vnútra. Podľa pripravovanej novely by získanie cudzieho občianstva malo byť naďalej viazané na trvalý pobyt. To má byť dostatočná väzba slovenského žiadateľa na danú krajinu a nebude sa tak musieť obávať straty slovenského občianstva. Tí, ktorí oň pre súčasný zákon prišli, budú môcť znova o občianstvo požiadať.
Zajac vyzýva ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD), aby novelu už predložil. Bugár pripravovanú Kaliňákovu novelu prirovnáva k manželke seriálového inšpektora Columba. "Vyzerá ako manželka pána Columba. Inšpektor o nej stále hovorí, ale nikto ju nikdy nevidel," uzavrel Bugár s tým, že k právnej norme sa vyjadrí, až keď ju uvidí.
Kaliňák verí, že sa novela zákona o štátnom občianstve blíži do cieľa
Minister vnútra Robert Kaliňák verí, že sa s predložením novely zákona o štátnom občianstve blíži do cieľa. Ako zopakoval po dnešnom rokovaní vlády, jeho rezort má návrh dávno napísaný a spracovaný, čaká sa na stanovisko ministerstva zahraničných vecí.
Na základe novely sa nebudú musieť obávať straty slovenského občianstva tí, ktorí získajú cudzie na základe trvalého pobytu v zahraničí. "Čo je základnou podmienkou pre drvivú väčšinu štátov," upozornil Kaliňák. Zároveň verí, že sa umožní navrátenie slovenského občianstva tým, ktorých zákon nemal vo svojom hľadáčiku, keďže, ako poznamenal, išlo o protiopatrenie voči právnym normám tých štátov, ktoré rozdávajú občianstva "na počkanie". "Také zákony sú vždy nebezpečné," dodal.
Slovensko schválilo zmenu zákona o štátnom občianstve v roku 2010 ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve, ktorý zjednodušil získanie maďarského občianstva zahraničným Maďarom. Do právneho poriadku sa tak zaviedla ďalšia možnosť straty občianstva SR, a to v prípade nadobudnutia cudzieho na základe výslovného prejavu vôle. Strata sa nevzťahuje na nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením.
Šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák upozornil, že sa k zákonu vyjadruje z hľadiska medzinárodnoprávnych záväzkov SR. Poukázal na to, že na ministerstve funguje expertná skupina, ktorá má do konca septembra predložiť podklady na rozhodnutie. "Očakávam preto, že v prvej polovici októbra zaujmem stanovisko, o ktorom budem informovať ministra vnútra," avizoval Lajčák.
Pripomenul, že aj európsky súd konštatoval, že súčasné znenie zákona o štátnom občianstve je v súlade s európskymi normami a štandardami. "Nie sme pod žiadnym tlakom a ak budú nejaké zmeny, tak to nie sú zmeny vynútené zvonku," vysvetlil.
Za najlepšie riešenie považuje to, keby Slovensko aj Maďarsko urobili krok späť, aby sa akékoľvek rozhodnutie nevnímalo ako víťazstvo jednej strany nad druhou. Potvrdil, že SR má rozpracovaných viacero alternatív, pričom bude záležať na politickom rozhodnutí, ku ktorej alternatíve sa napokon prikloní.
"Nie sú to preteky, nie sme pod žiadnym časovým tlakom. Ide nám o našich občanov, chceme situáciu riešiť. Zákon je v platnosti od roku 2010, takže počítať dni alebo týždne by som teraz považoval za kontraproduktívne," uzavrel Lajčák.
Podľa zástupcu poslancov Gábora Gála si ÚS nedokázal poradiť s návrhom a preto ho musel zamietnuť. Poslanci pritom argumentovali najmä článkom 5 odseku 2 Ústavy SR, podľa ktorého „nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli".
NR SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve v máji 2010 ako reakciu na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.
Podľa schválenej úpravy má byť strata štátneho občianstva SR možná v dvoch prípadoch. Doteraz sa tak mohlo stať iba prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť. Po novom občan SR automaticky stratí slovenské občianstvo, ak dobrovoľne požiada o iné. Strata sa nevzťahuje na nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením.
Právna norma pripravila za vyše štyri roky o slovenský pas 886 ľudí. V súčasnosti sa zmiernením zákona zaoberá ministerstvo vnútra. Podľa pripravovanej novely by získanie cudzieho občianstva malo byť naďalej viazané na trvalý pobyt. To má byť dostatočná väzba slovenského žiadateľa na danú krajinu a nebude sa tak musieť obávať straty slovenského občianstva. Tí, ktorí oň pre súčasný zákon prišli, budú môcť znova o občianstvo požiadať.
Gál po skončení zasadnutia pléna neskrýval rozčarovanie. „Zákon považujem za nedemokratický a celý proces nepovažujem za skončený. Určite sa obrátime na medzinárodný súd pre ľudské práva,“ povedal.
Podľa Bugára ústavný súd zlyhal
Ústavný súd SR zlyhal, keďže ani po niekoľkých rokoch ani dnes nedokázal jasne povedať, či je odoberanie slovenského občianstva pre prijatie cudzieho protiústavné, alebo nie. Pre TASR to povedal predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Jeho strana naďalej trvá na tom, že zákon je protiústavný. Zváži ďalšie kroky.
"Ústavný súd v tomto prípade zlyhal, nevedel povedať, či je, alebo nie je protiústavný. Momentálne to teda nevieme. Zvážime ďalšie kroky, je totiž možnosť ísť na medzinárodnú úroveň," uviedol Bugár v reakcii na dnešné rozhodnutie Ústavného súdu. Podľa rozhodnutia súdu bol návrh skupiny poslancov zamietnutý z procesných dôvodov, pretože zaň nehlasovala nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ÚS.
KDH je podľa šéfa poslaneckého klubu Pavla Zajaca naďalej presvedčené, že zákon ktorý zbavuje občianstva slovenských štátnych príslušníkov nie je dobrý. "Dvojité občianstvo je v modernej Európe úplne bežným prvkom," zdôraznil pre TASR Zajac.
Dnešné rozhodnutie Ústavného súdu veľmi nepomohlo ani podľa Martina Poliačika (SaS). "Ústavný súd sa postavil do alibistickej pozície. Stále nevieme, či je v poriadku vziať slovenské občianstvo človeku, ktorý sa narodil na Slovensku, celý život tu vyrastal, študoval, pracoval a doteraz žije na Slovensku, len preto, že prijal občianstvo iného štátu," povedal.
Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) si myslí, že ľudia by mali mať právo na dvojaké občianstvo, ak to súvisí s ich praktickým životom. "Na dnešnom zákone sa mi nepáči, že ľudí, ktorí žijú napríklad v Čechách, Amerike núti zákon vzdať sa slovenského pasu, ak chcú aj tamojšie občianstvo," uviedol.
Beblavý by pokojne nechával slovenské občianstvo ľuďom, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí a chcú prijať tamojšie občianstvo. Udeľovanie občianstva by však malo byť podľa neho viazané na nejakú formu vzťahu k danej krajine. "Pasy by sa nemali rozdávať len tak, v medzinárodných vzťahoch to vedie ku komplikáciám," poznamenal.
Šéf SMK József Berényi kritizuje Ústavný súd za "neodôvodnené" naťahovanie rozhodnutia. Pre stranu je dnešné rozhodnutie sklamaním, ale berie ho na vedomie. Berényi avizuje ďalšie úsilie, najmä na medzinárodných fórach, aby sa vo veci občianstva "zrodilo vhodné riešenie". Stíhaným osobám mieni naďalej v právnických záležitostiach pomáhať.
Národná rada SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve v roku 2010 ako reakciu na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Právna norma pripravila za vyše štyri roky (od 17.7.2010) o slovenský pas vyše 880 ľudí, ktorí prijali občianstvo iných štátov. Od prijatia zákona sa objavili viaceré pokusy o zjemnenie tejto právnej normy, avšak ani jeden z nich nebol úspešný.
V súčasnosti sa zmiernením zákona zaoberá ministerstvo vnútra. Podľa pripravovanej novely by získanie cudzieho občianstva malo byť naďalej viazané na trvalý pobyt. To má byť dostatočná väzba slovenského žiadateľa na danú krajinu a nebude sa tak musieť obávať straty slovenského občianstva. Tí, ktorí oň pre súčasný zákon prišli, budú môcť znova o občianstvo požiadať.
Zajac vyzýva ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD), aby novelu už predložil. Bugár pripravovanú Kaliňákovu novelu prirovnáva k manželke seriálového inšpektora Columba. "Vyzerá ako manželka pána Columba. Inšpektor o nej stále hovorí, ale nikto ju nikdy nevidel," uzavrel Bugár s tým, že k právnej norme sa vyjadrí, až keď ju uvidí.
Kaliňák verí, že sa novela zákona o štátnom občianstve blíži do cieľa
Minister vnútra Robert Kaliňák verí, že sa s predložením novely zákona o štátnom občianstve blíži do cieľa. Ako zopakoval po dnešnom rokovaní vlády, jeho rezort má návrh dávno napísaný a spracovaný, čaká sa na stanovisko ministerstva zahraničných vecí.
Na základe novely sa nebudú musieť obávať straty slovenského občianstva tí, ktorí získajú cudzie na základe trvalého pobytu v zahraničí. "Čo je základnou podmienkou pre drvivú väčšinu štátov," upozornil Kaliňák. Zároveň verí, že sa umožní navrátenie slovenského občianstva tým, ktorých zákon nemal vo svojom hľadáčiku, keďže, ako poznamenal, išlo o protiopatrenie voči právnym normám tých štátov, ktoré rozdávajú občianstva "na počkanie". "Také zákony sú vždy nebezpečné," dodal.
Slovensko schválilo zmenu zákona o štátnom občianstve v roku 2010 ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve, ktorý zjednodušil získanie maďarského občianstva zahraničným Maďarom. Do právneho poriadku sa tak zaviedla ďalšia možnosť straty občianstva SR, a to v prípade nadobudnutia cudzieho na základe výslovného prejavu vôle. Strata sa nevzťahuje na nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením.
Šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák upozornil, že sa k zákonu vyjadruje z hľadiska medzinárodnoprávnych záväzkov SR. Poukázal na to, že na ministerstve funguje expertná skupina, ktorá má do konca septembra predložiť podklady na rozhodnutie. "Očakávam preto, že v prvej polovici októbra zaujmem stanovisko, o ktorom budem informovať ministra vnútra," avizoval Lajčák.
Pripomenul, že aj európsky súd konštatoval, že súčasné znenie zákona o štátnom občianstve je v súlade s európskymi normami a štandardami. "Nie sme pod žiadnym tlakom a ak budú nejaké zmeny, tak to nie sú zmeny vynútené zvonku," vysvetlil.
Za najlepšie riešenie považuje to, keby Slovensko aj Maďarsko urobili krok späť, aby sa akékoľvek rozhodnutie nevnímalo ako víťazstvo jednej strany nad druhou. Potvrdil, že SR má rozpracovaných viacero alternatív, pričom bude záležať na politickom rozhodnutí, ku ktorej alternatíve sa napokon prikloní.
"Nie sú to preteky, nie sme pod žiadnym časovým tlakom. Ide nám o našich občanov, chceme situáciu riešiť. Zákon je v platnosti od roku 2010, takže počítať dni alebo týždne by som teraz považoval za kontraproduktívne," uzavrel Lajčák.
Chronológia udalostí v súvislosti s prijatím zákona o dvojakom občianstve
11. júna 2005 - Maďarská vláda v referende o dvojakom občianstve konanom 5. decembra 2004, nielen zavádzala maďarských voličov, ale urazila aj zahraničných Maďarov v ich ľudskej dôstojnosti. Uviedol to v Budapešti vtedy predseda SMK Béla Bugár ako hosť kongresu Zväzu mladých demokratov (FIDESZ), na ktorom delegáti potvrdili vo funkcii predsedu Viktora Orbána. Referendum v roku 2004 bolo neplatné.
5. novembra 2005 - Slovenskí politici žiadali maďarskú stranu, aby sa mohli zúčastniť na konzultáciách v súvislosti s tamojšou novelou zákona o štátnom občianstve, ktorou sa začal zaoberať maďarský zákonodarný zbor.
20. mája 2010 - Zákon o dvojakom občianstve musí byť evidenciou a treba ho prijať preto, lebo vyplýva z potreby národnej spolupatričnosti. Na úvod parlamentnej rozpravy o zákone o štátnom občianstve to pred členmi nového maďarského zákonodarného zboru vyhlásil predseda Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén.
26. mája 2010 – Poslanci Národného zhromaždenie Maďarskej republiky schválili novelu zákona o maďarskom občianstve, ktorá sa týkala zjednodušeného udeľovania dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Za návrh hlasovalo 344 poslancov, traja boli proti, päť poslancov sa zdržalo hlasovania. Návrh novely schválil parlament aj napriek ostrému protestu Slovenskej republiky. Slovensko malo ako protiopatrenie pripravenú novelu zákona o štátnom občianstve.
26. mája 2010 - Vláda schválila novelu zákona o štátnom občianstve, na základe ktorej občan SR automaticky stratí slovenské, ak dobrovoľne požiada o iné. Kabinet o tejto legislatívnej norme prerušil 25. mája 2010 rokovanie s tým, že počká na kroky Budapešti.
26. mája 2010 - Zákon prijala NR SR v skrátenom legislatívnom konaní. Táto právna norma reagovala na schválený maďarský zákon, ktorý zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Novelu zákona o štátnom občianstve schválil slovenský parlament 90 hlasmi, podporili ju členovia Smeru-SD, SNS, ĽS-HZDS a KDH. SDKÚ-DS za ňu nehlasovalo.
31. mája 2010 – Maďarský prezident László Sólyom podpísal novelu zákona o maďarskom občianstve, ktorá sa týka zjednodušeného udeľovania dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.
17. júla 2010 - Dobrovoľné prijatie iného štátneho občianstva zo strany štátneho príslušníka SR od tohto dňa znamená, že mu týmto krokom zanikne občianstvo slovenské. Práve na Deň zvrchovanosti vstúpila do účinnosti širokodiskutovaná novela zákona o štátnom občianstve, ktorú parlament schválil ešte v máji 2010.
10. februára 2011 - Slovenská republika bude zatiaľ naďalej svojim občanom SR odoberať ich pasy v prípade, že dobrovoľne získajú občianstvo inej krajiny. Koaliční poslanci nezmenili súčasný právny stav presadený vtedajším premiérom Robertom Ficom (Smer-SD), keďže novela zákona o občianstve bola navrhovateľmi stiahnutá. O ďalšom postupe sa budú vládne strany rokovať. Celú situáciu spôsobil poslanec SaS Igor Matovič, ktorý vďaka podpore Smeru-SD, SNS, Radoslava Procházku (KDH) a troch kolegov z hnutia Obyčajní ľudia presadil svoj pozmeňovací návrh sprísňujúci koaličnú novelu. Proti tomuto kroku vystupoval najmä líder Mosta-Híd Béla Bugár a vopred avizoval, že ak Matovič s pozmeňovákom uspeje, návrh bude stiahnutý. Matovič zase prezentoval postoj, že ak jeho iniciatíva neprejde, spolu s troma poslancami zo združenia Obyčajní ľudia koaličnú zmenu nepodporí. Vládne strany by potom nemali dosť hlasov.
10. februára 2011 - Poslanec Národnej rady SR Igor Matovič bol vylúčený z klubu SaS. Dôvodom tohto kroku bol postup Matoviča pri hlasovaní o koaličnom návrhu novely zákona o štátnom občianstve. Spolu s Matovičom hlasovali aj jeho traja kolegovia z hnutia Obyčajní ľudia, tí však v poslaneckom klube SaS zostali.
6. apríla 2011 - Mimoriadna schôdza Národnej rady SR iniciovaná opozičným Smerom-SD, na ktorej sa malo hovoriť o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch, sa skončila krátko po tom, ako sa začala. Koaliční poslanci totiž podľa dohody neschválili jej program, ktorým bolo prijatie návrhu vyhlásenia. Od Radičovej kabinetu okrem iného žiadal Smer-SD aj to, aby slovenská vláda bezodkladne podala návrh novely zákona o štátnom občianstve zachovávajúci princíp, podľa ktorého príde o slovenské občianstvo ten občan SR, ktorý prijme maďarské štátne občianstvo na základe maďarského zákona o dvojakom občianstve.
22. septembra 2011 – Ústavný súd (ÚS) SR prijal návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady SR (NR SR), zastúpených Gáborom Gálom (Most- Híd), na začatie konania o súlade právnych predpisov a pozastavenie účinnosti zákona o štátnom občianstve. Navrhovateľom prekážalo najmä ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že občan SR stráca štátne občianstvo, ak na základe výslovného prejavu vôle dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.
4. júla 2012 - Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR na neverejnom zasadnutí prijalo na ďalšie konanie podanie skupiny 30 poslancov NR SR, ktorým napadali ústavnosť novely zákona o štátnom občianstve. Zároveň ÚS návrhu poslancov na pozastavenie účinnosti niektorých ustanovení tohto zákona nevyhovel.
1. septembra 2012 - Pochodom pred budovu Ústavného súdu (ÚS) SR v Košiciach členovia pracovnej skupiny za znovu zavedenie dvojakého občianstva chceli dať najavo svoj nesúhlas s novelou zákona o štátnom občianstve. Tá je podľa jedného z organizátorov pochodu Lászlóa Gubíka protiústavná a poukazuje na to, že jej zavedením prišlo o štátne občianstvo doposiaľ takmer 300 občanov.
26. júna 2013 - V zmysle dohody ministrov zahraničných vecí Slovenskej republiky a Maďarska z 1. júna 2012 sa v Bratislave uskutočnilo tretie stretnutie právnych poradcov Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Maďarska. Právni poradcovia sa zamerali na identifikáciu prvkov medzinárodného práva, ktoré sa týkajú otázky štátneho občianstva.
1. septembra 2013 – Približne sto ľudí prišlo vyjadriť svoj nesúhlas so zákonom o štátnom občianstve pred budovu Ústavného súdu v Košiciach.
29. januára 2014 - Plénum ÚS SR pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pri prerokovaní veci týkajúcej sa zákona o štátnom občianstve jednohlasne rozhodlo o odročení verejného zasadnutia v tejto veci na neurčito.
11. júna 2005 - Maďarská vláda v referende o dvojakom občianstve konanom 5. decembra 2004, nielen zavádzala maďarských voličov, ale urazila aj zahraničných Maďarov v ich ľudskej dôstojnosti. Uviedol to v Budapešti vtedy predseda SMK Béla Bugár ako hosť kongresu Zväzu mladých demokratov (FIDESZ), na ktorom delegáti potvrdili vo funkcii predsedu Viktora Orbána. Referendum v roku 2004 bolo neplatné.
5. novembra 2005 - Slovenskí politici žiadali maďarskú stranu, aby sa mohli zúčastniť na konzultáciách v súvislosti s tamojšou novelou zákona o štátnom občianstve, ktorou sa začal zaoberať maďarský zákonodarný zbor.
20. mája 2010 - Zákon o dvojakom občianstve musí byť evidenciou a treba ho prijať preto, lebo vyplýva z potreby národnej spolupatričnosti. Na úvod parlamentnej rozpravy o zákone o štátnom občianstve to pred členmi nového maďarského zákonodarného zboru vyhlásil predseda Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén.
26. mája 2010 – Poslanci Národného zhromaždenie Maďarskej republiky schválili novelu zákona o maďarskom občianstve, ktorá sa týkala zjednodušeného udeľovania dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Za návrh hlasovalo 344 poslancov, traja boli proti, päť poslancov sa zdržalo hlasovania. Návrh novely schválil parlament aj napriek ostrému protestu Slovenskej republiky. Slovensko malo ako protiopatrenie pripravenú novelu zákona o štátnom občianstve.
26. mája 2010 - Vláda schválila novelu zákona o štátnom občianstve, na základe ktorej občan SR automaticky stratí slovenské, ak dobrovoľne požiada o iné. Kabinet o tejto legislatívnej norme prerušil 25. mája 2010 rokovanie s tým, že počká na kroky Budapešti.
26. mája 2010 - Zákon prijala NR SR v skrátenom legislatívnom konaní. Táto právna norma reagovala na schválený maďarský zákon, ktorý zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Novelu zákona o štátnom občianstve schválil slovenský parlament 90 hlasmi, podporili ju členovia Smeru-SD, SNS, ĽS-HZDS a KDH. SDKÚ-DS za ňu nehlasovalo.
31. mája 2010 – Maďarský prezident László Sólyom podpísal novelu zákona o maďarskom občianstve, ktorá sa týka zjednodušeného udeľovania dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.
17. júla 2010 - Dobrovoľné prijatie iného štátneho občianstva zo strany štátneho príslušníka SR od tohto dňa znamená, že mu týmto krokom zanikne občianstvo slovenské. Práve na Deň zvrchovanosti vstúpila do účinnosti širokodiskutovaná novela zákona o štátnom občianstve, ktorú parlament schválil ešte v máji 2010.
10. februára 2011 - Slovenská republika bude zatiaľ naďalej svojim občanom SR odoberať ich pasy v prípade, že dobrovoľne získajú občianstvo inej krajiny. Koaliční poslanci nezmenili súčasný právny stav presadený vtedajším premiérom Robertom Ficom (Smer-SD), keďže novela zákona o občianstve bola navrhovateľmi stiahnutá. O ďalšom postupe sa budú vládne strany rokovať. Celú situáciu spôsobil poslanec SaS Igor Matovič, ktorý vďaka podpore Smeru-SD, SNS, Radoslava Procházku (KDH) a troch kolegov z hnutia Obyčajní ľudia presadil svoj pozmeňovací návrh sprísňujúci koaličnú novelu. Proti tomuto kroku vystupoval najmä líder Mosta-Híd Béla Bugár a vopred avizoval, že ak Matovič s pozmeňovákom uspeje, návrh bude stiahnutý. Matovič zase prezentoval postoj, že ak jeho iniciatíva neprejde, spolu s troma poslancami zo združenia Obyčajní ľudia koaličnú zmenu nepodporí. Vládne strany by potom nemali dosť hlasov.
10. februára 2011 - Poslanec Národnej rady SR Igor Matovič bol vylúčený z klubu SaS. Dôvodom tohto kroku bol postup Matoviča pri hlasovaní o koaličnom návrhu novely zákona o štátnom občianstve. Spolu s Matovičom hlasovali aj jeho traja kolegovia z hnutia Obyčajní ľudia, tí však v poslaneckom klube SaS zostali.
6. apríla 2011 - Mimoriadna schôdza Národnej rady SR iniciovaná opozičným Smerom-SD, na ktorej sa malo hovoriť o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch, sa skončila krátko po tom, ako sa začala. Koaliční poslanci totiž podľa dohody neschválili jej program, ktorým bolo prijatie návrhu vyhlásenia. Od Radičovej kabinetu okrem iného žiadal Smer-SD aj to, aby slovenská vláda bezodkladne podala návrh novely zákona o štátnom občianstve zachovávajúci princíp, podľa ktorého príde o slovenské občianstvo ten občan SR, ktorý prijme maďarské štátne občianstvo na základe maďarského zákona o dvojakom občianstve.
22. septembra 2011 – Ústavný súd (ÚS) SR prijal návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady SR (NR SR), zastúpených Gáborom Gálom (Most- Híd), na začatie konania o súlade právnych predpisov a pozastavenie účinnosti zákona o štátnom občianstve. Navrhovateľom prekážalo najmä ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že občan SR stráca štátne občianstvo, ak na základe výslovného prejavu vôle dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.
4. júla 2012 - Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR na neverejnom zasadnutí prijalo na ďalšie konanie podanie skupiny 30 poslancov NR SR, ktorým napadali ústavnosť novely zákona o štátnom občianstve. Zároveň ÚS návrhu poslancov na pozastavenie účinnosti niektorých ustanovení tohto zákona nevyhovel.
1. septembra 2012 - Pochodom pred budovu Ústavného súdu (ÚS) SR v Košiciach členovia pracovnej skupiny za znovu zavedenie dvojakého občianstva chceli dať najavo svoj nesúhlas s novelou zákona o štátnom občianstve. Tá je podľa jedného z organizátorov pochodu Lászlóa Gubíka protiústavná a poukazuje na to, že jej zavedením prišlo o štátne občianstvo doposiaľ takmer 300 občanov.
26. júna 2013 - V zmysle dohody ministrov zahraničných vecí Slovenskej republiky a Maďarska z 1. júna 2012 sa v Bratislave uskutočnilo tretie stretnutie právnych poradcov Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Maďarska. Právni poradcovia sa zamerali na identifikáciu prvkov medzinárodného práva, ktoré sa týkajú otázky štátneho občianstva.
1. septembra 2013 – Približne sto ľudí prišlo vyjadriť svoj nesúhlas so zákonom o štátnom občianstve pred budovu Ústavného súdu v Košiciach.
29. januára 2014 - Plénum ÚS SR pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pri prerokovaní veci týkajúcej sa zákona o štátnom občianstve jednohlasne rozhodlo o odročení verejného zasadnutia v tejto veci na neurčito.
