Košice 23. júna (TASR) – Tretí senát ÚS už v marci rozhodol, že prezident v prípade ďalších troch kandidátov na ústavných sudcov - Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša ich nevymenovaním porušil ich právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. ÚS pritom zrušil príslušné rozhodnutie hlavy štátu z 2. júla 2014 a prikázal prezidentovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. O sťažnosti zvyšných dvoch kandidátov mal dnes na verejnom pojednávaní rozhodovať II. senát. Podanie, ktorým vzali svoju sťažnosť späť, prišlo na ÚS v prípade Bernáta 17. júna a v prípade Volkaia 22. júna. Obaja pritom navrhli konanie zastaviť.

Krok dvojice sťažovateľov prekvapil právneho zástupcu prezidenta a bývalého predsedu ÚS SR Jána Mazáka. "Nedá sa to komentovať, je to slobodná vôľa sťažovateľov. Motív nie je zrejmý, ani nie je povinné ho uvádzať. Teraz budeme musieť pouvažovať nad tým, aký bude ďalší postup hlavy štátu, pretože máme tu, samozrejme, nález z tretieho senátu," reagoval pre novinárov.



Dnes sa chcel Mazák vo vystúpení na pôde ÚS podrobne zaoberať kritikou nálezu tretieho senátu. "Tento nález trpí viacerými nedostatkami a tieto nedostatky by mohli viesť k záveru, že nález je v konečnom dôsledku nevykonateľný, ako z hľadiska výrokov, tak z hľadiska jeho odôvodnenia," uviedol. Kritikou chcel poukázať na možnosť, že sa celá záležitosť dostala do slepej uličky a vyriešiť ju bude môcť iba Národná rada SR.

Podľa písomného zdôvodnenia verdiktu III. senátu zo 17. marca z ústavy jednoznačne vyplýva povinnosť prezidenta, aby z dvojnásobného počtu kandidátov vymenoval presne polovicu za sudcov ústavného súdu. V ústnom zdôvodnení v deň rozhodnutia pritom senát pripustil oprávnenie hlavy štátu nevymenovať kandidáta vo výnimočných prípadoch, ak je kandidát z ústavného hľadiska zásadným spôsobom diskvalifikovaný na výkon príslušnej ústavnej funkcie. Jeden z trojice členov senátu Rudolf Tkáčik vyjadril s verdiktom o porušení práv sťažovateľov nesúhlas.

Na tri uvoľnené miesta sudcov ÚS SR zvolila vlani NR SR šiestich kandidátov. Prezident Kiska po pohovoroch s nimi vlani vymenoval za ústavnú sudkyňu len Janu Baricovú, ostatných odmietol. Argumentoval vtedy, že sa rozhodoval na základe osobného rozhovoru i odporúčaní právnických autorít. V prípade ústavného práva a ústavného súdnictva podľa jeho slov nezistil u piatich kandidátov trvalý záujem ani dostatočnú odbornú spôsobilosť. Všetci odmietnutí kandidáti následne namietali pred ÚS porušenie ich základného práva.