Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tretí senát Ústavného súdu (ÚS) SR dnes nerozhodol o sťažnosti troch kandidátov na ústavných sudcov, ktorých vlani odmietol do funkcie vymenovať prezident SR Andrej Kiska.
Autor TASR
Košice 3. marca (TASR) – Tretí senát Ústavného súdu (ÚS) SR dnes nerozhodol o sťažnosti troch kandidátov na ústavných sudcov, ktorých vlani odmietol do funkcie vymenovať prezident SR Andrej Kiska. Sudcovia Eva Fulcová, Juraj Sopoliga a Miroslav Ďuriš pred ÚS namietali, že postupom a rozhodnutím prezidenta z júla 2014 došlo k porušeniu ich základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám. ÚS SR odročil zasadnutie na 17. marca, kedy vyhlási rozhodnutie.
Na tri uvoľnené miesta sudcov ÚS SR zvolila vlani Národná rada SR šiestich kandidátov. Prezident Kiska po pohovoroch s nimi vlani vymenoval za sudkyňu ÚS SR len Janu Baricovú, ostatných odmietol. Argumentoval vtedy, že sa rozhodoval na základe osobného rozhovoru i odporúčaní právnických autorít. Sťažnosť následne podali na ÚS SR všetci odmietnutí kandidáti, sťažnosť dvoch z nich - Jána Bernáta a Imricha Volkaia - dostal na rozhodnutie II. senát ÚS SR, ktorý vo veci ešte nerozhodol.
Sťažovatelia na ústnom pojednávaní argumentovali, že prezident mal podľa ústavy povinnosť vymenovať z dvojnásobného počtu kandidátov troch nových sudcov ÚS SR. Namietali tiež proti vytvoreniu poradného orgánu prezidenta, ktorý posudzoval spôsobilosť kandidátov na danú funkciu, s tým, že išlo o orgán mimo ústavného rámca.
Právny zástupca prezidenta a bývalý predseda ÚS SR Ján Mazák naopak argumentoval nálezom Ústavného súdu v kauze nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Podľa výkladu ÚS má prezident právo kandidáta z určených vážnych dôvodov nevymenovať, ak by vymenovanie danej osoby mohlo ohroziť riadny chod ústavných orgánov. "Vyplýva z toho, že prezident má vlastne právo i povinnosť preskúmať všetky kritériá o spôsobilosti alebo vhodnosti toho-ktorého kandidáta na ústavnú funkciu a podľa týchto zistení rozhodnúť, či ho vymenuje, alebo nie," povedal Mazák pre novinárov.
Takémuto stanovisku oponuje Fulcovej advokát Milan Fulec, podľa ktorého sa nález ÚS SR v kauze Čentéš v tomto prípade nedá uplatniť, keďže postavenie hlavy štátu voči parlamentu je odlišné. "V prípade vymenovania generálneho prokurátora prezident z hľadiska svojej ústavnej povinnosti posudzuje konkrétneho kandidáta, či zabezpečuje riadny chod ústavného orgánu, ale v prípade dvojnásobného počtu kandidátov na post sudcu Ústavného súdu len zužujúcim spôsobom vyberá konkrétnych sudcov," konštatoval.
Tretí senát ÚS SR, ktorý sťažnosti posudzuje, tvoria sudcovia Rudolf Tkáčik, Ľubomír Dobrík a Jana Baricová, ktorú prezident vymenoval do funkcie minulý rok. Jej účasť na rozhodovaní podľa Mazáka spochybňuje legitimitu rozhodnutia, keďže bola priamou účastníčkou procesu, o ktorý v kauze ide. Prezident v októbri a opakovane v decembri 2014 podal námietku predpojatosti proti Baricovej, ÚS SR mu však nevyhovel. "Keď bude senát rozhodovať v takomto zložení, vznikne otázka legitimity, pretože táto sudkyňa podľa všetkých doterajších judikátov, poznatkov právnej vedy či praxe nemôže byť nestranná, keďže ona sama bola účastníčkou tohto procesu," povedal Mazák. Vo výhradách voči posudzovaniu sťažností tiež poukázal na odlišný prístup II. a III. senátu.
Na tri uvoľnené miesta sudcov ÚS SR zvolila vlani Národná rada SR šiestich kandidátov. Prezident Kiska po pohovoroch s nimi vlani vymenoval za sudkyňu ÚS SR len Janu Baricovú, ostatných odmietol. Argumentoval vtedy, že sa rozhodoval na základe osobného rozhovoru i odporúčaní právnických autorít. Sťažnosť následne podali na ÚS SR všetci odmietnutí kandidáti, sťažnosť dvoch z nich - Jána Bernáta a Imricha Volkaia - dostal na rozhodnutie II. senát ÚS SR, ktorý vo veci ešte nerozhodol.
Sťažovatelia na ústnom pojednávaní argumentovali, že prezident mal podľa ústavy povinnosť vymenovať z dvojnásobného počtu kandidátov troch nových sudcov ÚS SR. Namietali tiež proti vytvoreniu poradného orgánu prezidenta, ktorý posudzoval spôsobilosť kandidátov na danú funkciu, s tým, že išlo o orgán mimo ústavného rámca.
Právny zástupca prezidenta a bývalý predseda ÚS SR Ján Mazák naopak argumentoval nálezom Ústavného súdu v kauze nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Podľa výkladu ÚS má prezident právo kandidáta z určených vážnych dôvodov nevymenovať, ak by vymenovanie danej osoby mohlo ohroziť riadny chod ústavných orgánov. "Vyplýva z toho, že prezident má vlastne právo i povinnosť preskúmať všetky kritériá o spôsobilosti alebo vhodnosti toho-ktorého kandidáta na ústavnú funkciu a podľa týchto zistení rozhodnúť, či ho vymenuje, alebo nie," povedal Mazák pre novinárov.
Takémuto stanovisku oponuje Fulcovej advokát Milan Fulec, podľa ktorého sa nález ÚS SR v kauze Čentéš v tomto prípade nedá uplatniť, keďže postavenie hlavy štátu voči parlamentu je odlišné. "V prípade vymenovania generálneho prokurátora prezident z hľadiska svojej ústavnej povinnosti posudzuje konkrétneho kandidáta, či zabezpečuje riadny chod ústavného orgánu, ale v prípade dvojnásobného počtu kandidátov na post sudcu Ústavného súdu len zužujúcim spôsobom vyberá konkrétnych sudcov," konštatoval.
Tretí senát ÚS SR, ktorý sťažnosti posudzuje, tvoria sudcovia Rudolf Tkáčik, Ľubomír Dobrík a Jana Baricová, ktorú prezident vymenoval do funkcie minulý rok. Jej účasť na rozhodovaní podľa Mazáka spochybňuje legitimitu rozhodnutia, keďže bola priamou účastníčkou procesu, o ktorý v kauze ide. Prezident v októbri a opakovane v decembri 2014 podal námietku predpojatosti proti Baricovej, ÚS SR mu však nevyhovel. "Keď bude senát rozhodovať v takomto zložení, vznikne otázka legitimity, pretože táto sudkyňa podľa všetkých doterajších judikátov, poznatkov právnej vedy či praxe nemôže byť nestranná, keďže ona sama bola účastníčkou tohto procesu," povedal Mazák. Vo výhradách voči posudzovaniu sťažností tiež poukázal na odlišný prístup II. a III. senátu.
