Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ústavnému súdu začala 7. apríla plynúť 60-dňová lehota, počas ktorej mal rozhodnúť o ústavnosti uznesenia NR SR o zrušení tzv. Mečiarových amnestií a milosti exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi.
Autor Teraz.sk
,aktualizované Bratislava 31. mája (teraz.sk) - Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR dnes potvrdilo aprílové rozhodnutie NR SR o zrušení tzv. Mečiarových amnestií a milosti exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi.
"Predseda Okresného súdu Bratislava 3 deň nasledujúci po dni vydania nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR opatrením v zmysle rozvrhu práce Okresný súd Bratislava 3 na tento rok pridelí vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov novému zákonnému sudcovi, nakoľko sudca, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením, už nie je činný na Okresnom súde Bratislava 3," uviedol pre TASR hovorca Krajského súdu Bratislava Pavol Adamčiak.
"ÚS SR pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 31. mája 2017 rozhodol: Uznesenie NR SR č. 570 z 5. apríla 2017 o zrušení článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky," uviedla hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová.
K rozhodnutiu pripojili podľa jej slov odlišné stanoviská k výroku Milan Ľalík a Peter Brňák a odlišné stanoviská k odôvodneniu Ivetta Macejková, Ľudmila Gajdošíková a Lajos Mészáros.
Na otázku o úniku informácie z neverejného zasadnutia pléna pred vydaním oficiálneho stanoviska Ferencová uviedla, že poskytla oficiálnu informáciu a viac sa k ničomu nebude vyjadrovať.
Plénum v súčasnosti tvorí len desať z celkového počtu 13 sudcov z dôvodu nevymenovania chýbajúcich sudcov prezidentom SR Andrejom Kiskom. Tento stav podľa ÚS zvyšuje riziko, že plénum z procesných dôvodov nebude môcť rozhodnúť ani v prípadoch, ktoré majú spoločensky mimoriadne veľký význam, keďže pri hlasovaní o veci nebude dosiahnutá nadpolovičná väčšina.
Ústavnému súdu (ÚS) SR začala 7. apríla plynúť 60-dňová lehota, počas ktorej mal rozhodnúť o ústavnosti uznesenia Národnej rady SR o zrušení tzv. Mečiarových amnestií a milosti exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi. Elektronickým systémom prideľovania spisov bola vec 6. apríla pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi.
"Ústavný súd ubezpečuje, že v predmetnej veci bude konať v súlade so svojím postavením vyplývajúcim z ústavného poriadku Slovenskej republiky ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Ústavný súd si uvedomuje spoločenský význam a citlivosť danej veci, avšak v súlade s požiadavkou nestrannosti a nezávislosti bude v komunikácii s verejnosťou a médiami aj v tomto konkrétnom prípade zachovávať potrebnú mieru zdržanlivosti," informovala 7. apríla hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová.
Poslanci Národnej rady SR v stredu (5.4.) zrušili amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998 a milosť exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997. Dosiahli to prijatím uznesenia, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných. Právomoc rušiť protiprávne amnestie či individuálne milosti prezidenta dala parlamentu zmena Ústavy SR.
V texte schváleného dokumentu NR SR uznáva, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie Vladimíra Mečiara a tiež aj udelená milosť Michala Kováča svojmu synovi. Parlament chce tieto rozhodnutia zrušiť "vychádzajúc z presvedčenia, že neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu je rešpektovanie základných práv a slobôd, rešpektujúc princíp, že amnestiu nemožno udeliť predstaviteľom štátnej moci, osobám, ktoré konajú v ich mene alebo v súčinnosti s nimi a blízkym predstaviteľom štátnej moci, berúc do úvahy Deklaráciu o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím a Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím a odvolávajúc sa na sľub prezidenta SR, ktorého súčasťou je záväzok vykonávať svoje povinnosti v záujme občanov a zachovávať a obhajovať ústavu a ostatné zákony".
Mimovládna organizácia Via Iuris privítala dnešné rozhodnutie Ústavného súdu SR o zrušení tzv. Mečiarových amnestií. Ako pozitívny signál vníma, že Ústavný súd rozhodol v zákonnej lehote a potvrdil, že udelenie amnestií zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom bolo v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu.
„Sme veľmi radi, že Ústavný súd potvrdil, že ak je štátny orgán podozrivý zo spáchania trestného činu voči občanom, tak páchateľom nemožno navždy zabezpečiť beztrestnosť ani zneužitím inštitútu amnestie,“ reagoval právnik Via Iuris Peter Wilfling. To, že po zrušení amnestií budú musieť páchatelia nakoniec predsa len čeliť spravodlivosti, považuje za dôležitý signál pre všetkých občanov Slovenska.
Podľa mimovládnej organizácie rozhodol Ústavný súd SR v súlade s medzinárodnými dohovormi, rozhodnutiami medzinárodných súdov a stanoviskami medzinárodných orgánov, z ktorých vyplýva, že na trestné činy únosu a neľudského zaobchádzania nemožno udeliť amnestiu. O to viac to platí v prípade, ak ide o samoamnestie, ktoré udelili predstavitelia štátu sami sebe a svojim podriadeným, za účelom zabrániť vyšetrovaniu a zabezpečiť si beztrestnosť, zdôraznila Via Iuris.
Upozornila, že takéto samoamnestie sú aj vo svete považované za nelegitímne a sú exemplárnym príkladom zneužitia práva. Obdobné amnestie boli vo viacerých štátoch sveta vyhlásené za neplatné a medzinárodné orgány priamo odporúčajú ich anulovanie, doplnila Via Iuris.
Plénum ústavného súdu potvrdilo, že amnestie udelené expremiérom Vladimírom Mečiarom a milosť udelená exprezidentom Michalom Kováčom svojmu synovi neplatia. Informoval o tom dnes portál Tvnoviny.sk, ktorému to potvrdil zdroj z prostredia súdu. Na neverejnom rokovaní bolo osem sudcov za, dvaja boli proti.
Poslanci Národnej rady SR zrušili amnestie Mečiara a milosť exprezidenta Kováča 5. apríla 2017. Dosiahli to prijatím uznesenia, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných. Hlasovanie si prišli osobne pozrieť aj viacerí členovia vlády na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD).
Uznesenie podporili všetci prítomní poslanci Smeru-SD, SNS, Mosta-Híd, SaS, OĽaNO-NOVA aj Sme rodina. Kladne hlasovali aj všetci nezaradení poslanci okrem Petra Marčeka. Uznesenie nepodporili poslanci ĽSNS. Aj keď plénum amnestie Mečiara a milosť Kováča zrušilo, posledné slovo mal práve Ústavný súd SR. Ten mal do 60 dní rozhodnutie parlamentu potvrdiť alebo znegovať.
"Predseda Okresného súdu Bratislava 3 deň nasledujúci po dni vydania nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR opatrením v zmysle rozvrhu práce Okresný súd Bratislava 3 na tento rok pridelí vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov novému zákonnému sudcovi, nakoľko sudca, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením, už nie je činný na Okresnom súde Bratislava 3," uviedol pre TASR hovorca Krajského súdu Bratislava Pavol Adamčiak.
"ÚS SR pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 31. mája 2017 rozhodol: Uznesenie NR SR č. 570 z 5. apríla 2017 o zrušení článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky," uviedla hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová.
K rozhodnutiu pripojili podľa jej slov odlišné stanoviská k výroku Milan Ľalík a Peter Brňák a odlišné stanoviská k odôvodneniu Ivetta Macejková, Ľudmila Gajdošíková a Lajos Mészáros.
Na otázku o úniku informácie z neverejného zasadnutia pléna pred vydaním oficiálneho stanoviska Ferencová uviedla, že poskytla oficiálnu informáciu a viac sa k ničomu nebude vyjadrovať.
Plénum v súčasnosti tvorí len desať z celkového počtu 13 sudcov z dôvodu nevymenovania chýbajúcich sudcov prezidentom SR Andrejom Kiskom. Tento stav podľa ÚS zvyšuje riziko, že plénum z procesných dôvodov nebude môcť rozhodnúť ani v prípadoch, ktoré majú spoločensky mimoriadne veľký význam, keďže pri hlasovaní o veci nebude dosiahnutá nadpolovičná väčšina.
Ústavnému súdu (ÚS) SR začala 7. apríla plynúť 60-dňová lehota, počas ktorej mal rozhodnúť o ústavnosti uznesenia Národnej rady SR o zrušení tzv. Mečiarových amnestií a milosti exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi. Elektronickým systémom prideľovania spisov bola vec 6. apríla pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi.
"Ústavný súd ubezpečuje, že v predmetnej veci bude konať v súlade so svojím postavením vyplývajúcim z ústavného poriadku Slovenskej republiky ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Ústavný súd si uvedomuje spoločenský význam a citlivosť danej veci, avšak v súlade s požiadavkou nestrannosti a nezávislosti bude v komunikácii s verejnosťou a médiami aj v tomto konkrétnom prípade zachovávať potrebnú mieru zdržanlivosti," informovala 7. apríla hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová.
Poslanci Národnej rady SR v stredu (5.4.) zrušili amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998 a milosť exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997. Dosiahli to prijatím uznesenia, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných. Právomoc rušiť protiprávne amnestie či individuálne milosti prezidenta dala parlamentu zmena Ústavy SR.
V texte schváleného dokumentu NR SR uznáva, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie Vladimíra Mečiara a tiež aj udelená milosť Michala Kováča svojmu synovi. Parlament chce tieto rozhodnutia zrušiť "vychádzajúc z presvedčenia, že neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu je rešpektovanie základných práv a slobôd, rešpektujúc princíp, že amnestiu nemožno udeliť predstaviteľom štátnej moci, osobám, ktoré konajú v ich mene alebo v súčinnosti s nimi a blízkym predstaviteľom štátnej moci, berúc do úvahy Deklaráciu o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím a Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím a odvolávajúc sa na sľub prezidenta SR, ktorého súčasťou je záväzok vykonávať svoje povinnosti v záujme občanov a zachovávať a obhajovať ústavu a ostatné zákony".
VIA IURIS: Je to pozitívny signál
Mimovládna organizácia Via Iuris privítala dnešné rozhodnutie Ústavného súdu SR o zrušení tzv. Mečiarových amnestií. Ako pozitívny signál vníma, že Ústavný súd rozhodol v zákonnej lehote a potvrdil, že udelenie amnestií zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom bolo v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu.
„Sme veľmi radi, že Ústavný súd potvrdil, že ak je štátny orgán podozrivý zo spáchania trestného činu voči občanom, tak páchateľom nemožno navždy zabezpečiť beztrestnosť ani zneužitím inštitútu amnestie,“ reagoval právnik Via Iuris Peter Wilfling. To, že po zrušení amnestií budú musieť páchatelia nakoniec predsa len čeliť spravodlivosti, považuje za dôležitý signál pre všetkých občanov Slovenska.
Podľa mimovládnej organizácie rozhodol Ústavný súd SR v súlade s medzinárodnými dohovormi, rozhodnutiami medzinárodných súdov a stanoviskami medzinárodných orgánov, z ktorých vyplýva, že na trestné činy únosu a neľudského zaobchádzania nemožno udeliť amnestiu. O to viac to platí v prípade, ak ide o samoamnestie, ktoré udelili predstavitelia štátu sami sebe a svojim podriadeným, za účelom zabrániť vyšetrovaniu a zabezpečiť si beztrestnosť, zdôraznila Via Iuris.
Upozornila, že takéto samoamnestie sú aj vo svete považované za nelegitímne a sú exemplárnym príkladom zneužitia práva. Obdobné amnestie boli vo viacerých štátoch sveta vyhlásené za neplatné a medzinárodné orgány priamo odporúčajú ich anulovanie, doplnila Via Iuris.
Plénum ústavného súdu potvrdilo, že amnestie udelené expremiérom Vladimírom Mečiarom a milosť udelená exprezidentom Michalom Kováčom svojmu synovi neplatia. Informoval o tom dnes portál Tvnoviny.sk, ktorému to potvrdil zdroj z prostredia súdu. Na neverejnom rokovaní bolo osem sudcov za, dvaja boli proti.
Poslanci Národnej rady SR zrušili amnestie Mečiara a milosť exprezidenta Kováča 5. apríla 2017. Dosiahli to prijatím uznesenia, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných. Hlasovanie si prišli osobne pozrieť aj viacerí členovia vlády na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD).
Uznesenie podporili všetci prítomní poslanci Smeru-SD, SNS, Mosta-Híd, SaS, OĽaNO-NOVA aj Sme rodina. Kladne hlasovali aj všetci nezaradení poslanci okrem Petra Marčeka. Uznesenie nepodporili poslanci ĽSNS. Aj keď plénum amnestie Mečiara a milosť Kováča zrušilo, posledné slovo mal práve Ústavný súd SR. Ten mal do 60 dní rozhodnutie parlamentu potvrdiť alebo znegovať.
Výberová chronológia udalostí týkajúcich sa amnestií expremiéra Vladimíra Mečiara:
3. marca 1998 - Vtedajší premiér SR Vladimír Mečiar vydal v zastúpení prezidenta SR Rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa na trestné činy v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda a tiež v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny. Malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním tzv. zmareného referenda z 23. mája a 24. mája 1997 a nemalo sa nezačínať, a ak sa začalo, malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.
7. júla 1998 - Vladimír Mečiar oznámil ďalšiu amnestiu, ktorou sa odstránili nepresnosti vo výrokoch predchádzajúcej amnestie (z 3. 3. 1998), ktoré urobila vo výklade Generálna prokuratúra SR. Podstata predchádzajúcej amnestie ostala rovnaká.
8. decembra 1998 - Po parlamentných voľbách v SR nový premiér, zastupujúci prezident SR Mikuláš Dzurinda podpísal Rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca a zastupujúci prezident SR Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla 1998, umožnil Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách "Zmarené referendum" a "Únos občana Michala Kováča ml.".
4. februára 1999 - Ústavný súd (ÚS) SR rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
11. februára 2000 - Návrh ústavného zákona, ktorým sa rušia niektoré amnestie Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu, podal v parlamente poslanec Národnej rady (NR) SR a podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Vladimír Palko. Poslanci NR SR návrh KDH neschválili.
29. septembra 2000 - Poslanci NR SR za KDH predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR predložený návrh neschválilo.
14. marca 2002 - Poslanci NR SR za KDH opätovne predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR predložený návrh neschválilo.
20. decembra 2002 - Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra SR Vladimíra Mečiara z roku 1998. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR. Rozhodnutie NS SR bolo právoplatné a nebolo možné proti nemu podať odvolanie.
25. apríla 2005 - Poslanci za KDH po štvrtý raz predložili do parlamentu ústavný zákon o zrušení amnestií udelených bývalým premiérom SR Vladimírom Mečiarom.
18. mája 2005 - Plénum NR SR návrh KDH neschválilo. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania.
29. septembra 2006 - Poslanec KDH Daniel Lipšic predložil opäť návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií. Kresťanskí demokrati sa tak po piaty raz pokúsili zrušiť amnestie.
19. októbra 2006 – Poslanci NR SR opätovne neschválili návrh KDH. Snemovňa akceptovala návrh spravodajkyne Kataríny Tóthovej (ĽS-HZDS), aby sa parlament ďalej týmto návrhom nezaoberal. Zo 131 hlasujúcich návrh podporilo 78 koaličných poslancov, proti bolo 52 členov opozície a József Berényi (SMK) nehlasoval.
26. septembra 2008 - Príslušný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií podali do parlamentu poslanci za KDH po šiesty raz.
28. októbra 2008 - Plénum NR SR hlasovaním rozhodlo, že amnestie ostávajú naďalej v platnosti. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania.
31. mája 2011 - Poslanci NR SR posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií z roku 1998. Okrem koaličných poslancov kladne zahlasovali aj všetci prítomní poslanci Slovenskej národnej strany (SNS), zo Smeru-SD ako jediný prispel svojím hlasom Ján Počiatek.
22. júna 2011 - Vláda SR súhlasila s poslaneckým návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o tzv. Mečiarových amnestiách.
3. februára 2012 - Amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta SR Vladimíra Mečiara ostávajú v platnosti. Parlamentným poslancom sa opäť nepodarilo schváliť ústavný zákon, ktorý by Mečiarove amnestie zrušil.
21. novembra 2016 - Prezident SR Andrej Kiska požiadal poslancov NR SR o vecnú a ústretovú diskusiu o možnosti zrušiť rozhodnutia o takzvaných Mečiarových amnestiách. Zrušenie navrhla opozícia na čele s Jánom Budajom (OĽaNO-NOVA).
30. marca 2017 - Národná rada SR získala kompetenciu zrušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta SR, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Poslanci parlamentu 124 hlasmi odobrili koaličný návrh, ktorý mal smerovať k zrušeniu amnestií Vladimíra Mečiara. Zmena Ústavy SR zároveň priniesla pravidlo, že zrušenie amnestií či milostí musí do 60 dní posúdiť Ústavný súd SR. Ten buď rozhodnutie parlamentu potvrdí, alebo zneguje a amnestie budú platiť ďalej. Ak súd neprijme v spomínanej lehote žiadne stanovisko, rozhodnutie parlamentu bude účinné. Za novelizáciu ústavy hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci, okrem Antona Hrnka z SNS, ktorý bol proti. Kladne hlasovali aj všetci poslanci OĽANO-NOVA, Sme rodina a väčšina poslancov SaS a nezaradených.
3. apríla 2017 - Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu Ústavy SR, ktorá dala parlamentu kompetenciu rušiť protiprávne amnestie a individuálne milosti hlavy štátu.
5. apríla 2017 - Poslanci Národnej rady SR zrušili amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998 a milosť exprezidenta SR Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997. Dosiahli to prijatím uznesenia, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných.
3. marca 1998 - Vtedajší premiér SR Vladimír Mečiar vydal v zastúpení prezidenta SR Rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa na trestné činy v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda a tiež v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny. Malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním tzv. zmareného referenda z 23. mája a 24. mája 1997 a nemalo sa nezačínať, a ak sa začalo, malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.
7. júla 1998 - Vladimír Mečiar oznámil ďalšiu amnestiu, ktorou sa odstránili nepresnosti vo výrokoch predchádzajúcej amnestie (z 3. 3. 1998), ktoré urobila vo výklade Generálna prokuratúra SR. Podstata predchádzajúcej amnestie ostala rovnaká.
8. decembra 1998 - Po parlamentných voľbách v SR nový premiér, zastupujúci prezident SR Mikuláš Dzurinda podpísal Rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca a zastupujúci prezident SR Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla 1998, umožnil Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách "Zmarené referendum" a "Únos občana Michala Kováča ml.".
4. februára 1999 - Ústavný súd (ÚS) SR rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
11. februára 2000 - Návrh ústavného zákona, ktorým sa rušia niektoré amnestie Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu, podal v parlamente poslanec Národnej rady (NR) SR a podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Vladimír Palko. Poslanci NR SR návrh KDH neschválili.
29. septembra 2000 - Poslanci NR SR za KDH predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR predložený návrh neschválilo.
14. marca 2002 - Poslanci NR SR za KDH opätovne predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR predložený návrh neschválilo.
20. decembra 2002 - Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra SR Vladimíra Mečiara z roku 1998. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR. Rozhodnutie NS SR bolo právoplatné a nebolo možné proti nemu podať odvolanie.
25. apríla 2005 - Poslanci za KDH po štvrtý raz predložili do parlamentu ústavný zákon o zrušení amnestií udelených bývalým premiérom SR Vladimírom Mečiarom.
18. mája 2005 - Plénum NR SR návrh KDH neschválilo. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania.
29. septembra 2006 - Poslanec KDH Daniel Lipšic predložil opäť návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií. Kresťanskí demokrati sa tak po piaty raz pokúsili zrušiť amnestie.
19. októbra 2006 – Poslanci NR SR opätovne neschválili návrh KDH. Snemovňa akceptovala návrh spravodajkyne Kataríny Tóthovej (ĽS-HZDS), aby sa parlament ďalej týmto návrhom nezaoberal. Zo 131 hlasujúcich návrh podporilo 78 koaličných poslancov, proti bolo 52 členov opozície a József Berényi (SMK) nehlasoval.
26. septembra 2008 - Príslušný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií podali do parlamentu poslanci za KDH po šiesty raz.
28. októbra 2008 - Plénum NR SR hlasovaním rozhodlo, že amnestie ostávajú naďalej v platnosti. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania.
31. mája 2011 - Poslanci NR SR posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií z roku 1998. Okrem koaličných poslancov kladne zahlasovali aj všetci prítomní poslanci Slovenskej národnej strany (SNS), zo Smeru-SD ako jediný prispel svojím hlasom Ján Počiatek.
22. júna 2011 - Vláda SR súhlasila s poslaneckým návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o tzv. Mečiarových amnestiách.
3. februára 2012 - Amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta SR Vladimíra Mečiara ostávajú v platnosti. Parlamentným poslancom sa opäť nepodarilo schváliť ústavný zákon, ktorý by Mečiarove amnestie zrušil.
21. novembra 2016 - Prezident SR Andrej Kiska požiadal poslancov NR SR o vecnú a ústretovú diskusiu o možnosti zrušiť rozhodnutia o takzvaných Mečiarových amnestiách. Zrušenie navrhla opozícia na čele s Jánom Budajom (OĽaNO-NOVA).
30. marca 2017 - Národná rada SR získala kompetenciu zrušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta SR, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Poslanci parlamentu 124 hlasmi odobrili koaličný návrh, ktorý mal smerovať k zrušeniu amnestií Vladimíra Mečiara. Zmena Ústavy SR zároveň priniesla pravidlo, že zrušenie amnestií či milostí musí do 60 dní posúdiť Ústavný súd SR. Ten buď rozhodnutie parlamentu potvrdí, alebo zneguje a amnestie budú platiť ďalej. Ak súd neprijme v spomínanej lehote žiadne stanovisko, rozhodnutie parlamentu bude účinné. Za novelizáciu ústavy hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci, okrem Antona Hrnka z SNS, ktorý bol proti. Kladne hlasovali aj všetci poslanci OĽANO-NOVA, Sme rodina a väčšina poslancov SaS a nezaradených.
3. apríla 2017 - Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu Ústavy SR, ktorá dala parlamentu kompetenciu rušiť protiprávne amnestie a individuálne milosti hlavy štátu.
5. apríla 2017 - Poslanci Národnej rady SR zrušili amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998 a milosť exprezidenta SR Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997. Dosiahli to prijatím uznesenia, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných.
