Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na štedrovečernom stole, ktorého nohy obopínala reťaz, aby rodina vydržala dlho pokope, bolo na znak vďaky a nádeje vyložené zo všetkého, čo sa v starom roku dopestovalo.
Autor TASR
Liptovský Hrádok 24. decembra (TASR) - Vianoce a samotný Štedrý deň patrili podľa liptovskej etnologičky Ivety Zuskinovej odnepamäti k najvýznamnejším dňom v kalendárnom roku. Ľudia sa na tento deň dlho pripravovali, aby mali v dome poriadok, dopredu nachystané jedlo a krmivo pre statok a mohli tak nerušene sláviť Štedrý večer.
"Gazdiné často už od polnoci zamiesili na koláče a na chlieb. Ak sa im pečenie nevydarilo, chlieb praskol, prípadne dobre nevykysol, bola to mrzutá predzvesť budúcoročného nezdaru v rodine," povedala pre TASR Zuskinová. Koláče piekli len jednoduché, napríklad záviny. Na večeru varili zaužívané jedlá a veľa záležalo od náboženskej príslušnosti. "Inú večeru mali evanjelici a inú katolíci. U evanjelikov nebol až taký prísny pôst, katolíci nemohli jesť žiadne mäso. Evanjelici varili kapustovú polievku s údeným mäsom, katolíci len pôstnu šošovicovú alebo hubovú," vysvetlila rozdiely etnologička.
Každé jedlo malo svoju symboliku. "Drobný, zrnitý mak v opekancoch napríklad značil, že všetko treba rozmnožiť. Dôležitá tiež bola veľkosť jednotlivých šúľancov alebo opekancov. Napríklad na hornom Liptove, vo Východnej, varili takzvané šúľky s bryndzou. Mali byť veľké a dlhé, čo značilo prosperitu," opisuje tradičné jedlá Zuskinová.
Na štedrovečernom stole, ktorého nohy obopínala reťaz, aby rodina vydržala dlho pokope, bolo na znak vďaky a nádeje vyložené zo všetkého, čo sa v starom roku dopestovalo. Večera pozostávala z niekoľkých chodov, neboli to však chody, na aké sme zvyknutí v dnešnej dobe. "Bolo to síce viacero druhov jedál, no z každého si zobli len po troške, naozaj symbolicky. Zaužívané bolo, že aj sušené ovocie je jeden chod, pretože kultivovaného, šľachteného ovocia nebolo veľa. Väčšinou z toho varili omáčku," opísala s tým, že napríklad v obci Liptovské Revúce rozprestierali na slávnostný stôl aj plachtu, tzv. posievku, ktorú používali na siatie obilia.
Stôl stál tradične v rohu izby. Veľmi dôležité bolo prestieranie štedrovečerného stola. "Ľudia sa snažili naň naložiť všetko, čo symbolizovalo bohatstvo pochádzajúce z pôdy a jej úrody. Na stole boli doslova kopce jedla. Gazda s gazdinou sa stolovníkov pýtali, či ich spoza nich vidieť. Ak povedali áno, museli naň ešte naložiť. Keď už ich nebolo vidieť, gazda všetkým poprial, aby ho spoza stole nevideli ani v budúcom roku," zopakovala Zuskinová a dodala, že naložený slávnostný stôl bol čistým symbolom prosperity gazdovstva.
"Gazdiné často už od polnoci zamiesili na koláče a na chlieb. Ak sa im pečenie nevydarilo, chlieb praskol, prípadne dobre nevykysol, bola to mrzutá predzvesť budúcoročného nezdaru v rodine," povedala pre TASR Zuskinová. Koláče piekli len jednoduché, napríklad záviny. Na večeru varili zaužívané jedlá a veľa záležalo od náboženskej príslušnosti. "Inú večeru mali evanjelici a inú katolíci. U evanjelikov nebol až taký prísny pôst, katolíci nemohli jesť žiadne mäso. Evanjelici varili kapustovú polievku s údeným mäsom, katolíci len pôstnu šošovicovú alebo hubovú," vysvetlila rozdiely etnologička.
Každé jedlo malo svoju symboliku. "Drobný, zrnitý mak v opekancoch napríklad značil, že všetko treba rozmnožiť. Dôležitá tiež bola veľkosť jednotlivých šúľancov alebo opekancov. Napríklad na hornom Liptove, vo Východnej, varili takzvané šúľky s bryndzou. Mali byť veľké a dlhé, čo značilo prosperitu," opisuje tradičné jedlá Zuskinová.
Na štedrovečernom stole, ktorého nohy obopínala reťaz, aby rodina vydržala dlho pokope, bolo na znak vďaky a nádeje vyložené zo všetkého, čo sa v starom roku dopestovalo. Večera pozostávala z niekoľkých chodov, neboli to však chody, na aké sme zvyknutí v dnešnej dobe. "Bolo to síce viacero druhov jedál, no z každého si zobli len po troške, naozaj symbolicky. Zaužívané bolo, že aj sušené ovocie je jeden chod, pretože kultivovaného, šľachteného ovocia nebolo veľa. Väčšinou z toho varili omáčku," opísala s tým, že napríklad v obci Liptovské Revúce rozprestierali na slávnostný stôl aj plachtu, tzv. posievku, ktorú používali na siatie obilia.
Stôl stál tradične v rohu izby. Veľmi dôležité bolo prestieranie štedrovečerného stola. "Ľudia sa snažili naň naložiť všetko, čo symbolizovalo bohatstvo pochádzajúce z pôdy a jej úrody. Na stole boli doslova kopce jedla. Gazda s gazdinou sa stolovníkov pýtali, či ich spoza nich vidieť. Ak povedali áno, museli naň ešte naložiť. Keď už ich nebolo vidieť, gazda všetkým poprial, aby ho spoza stole nevideli ani v budúcom roku," zopakovala Zuskinová a dodala, že naložený slávnostný stôl bol čistým symbolom prosperity gazdovstva.
