Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v obci Uhrovec. Hoci prvá písomná zmienka o obci Uhrovec v okrese Bánovce nad Bebravou pochádza z roku 1258, jej vznik spájajú historici so vznikom Uhorského kráľovstva na prelome 10. a 11. storočia. Najvýznamnejšími rodákmi Uhrovca sú Ľudovít Štúr a Alexander Dubček, ktorí sa zhodou okolností narodili v rovnakom dome, kde je dnes sídlo múzea.Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Cyklus bude mať dennú periodicitu a je príspevkom k roku Ľudovíta Štúra. Sprístupníme v ňom dielo Ľudovíta Štúra, pamiatky na jeho život, ako aj práce, ktoré o ňom napísali iní autori.
Bratislava 10. februára (Teraz.sk) - TASR pre vás pri príležitosti Roku Ľudovíta Štúra pripravila na portáli Teraz.sk celoročný cyklus informácií o živote a diele Ľudovíta Štúra pod názvom Génius národa a Európy.
Génius národa a Európy
Bratislava, Devín, Modra, Hlboké, Zemianske Podhradie, Trenčín, Čadca, Bánovce nad Bebravou, Uhrovec, Zvolen, Ostrá Lúka, Liptovský Mikuláš, Levoča, Veľké Kapušany, Košice - tam všade sú pamätníky jedného z najväčších mužov v histórii slovenského národa -Ľudovíta Štúra.
Práve tak dobre by sme mohli povedať: Žilina, Martin, Ružomberok, Rožňava, Prešov, Michalovce, Banská Bystrica. Mohli by sme vysloviť názov hociktorého mesta alebo obce na Slovensku. Bolo by to zbytočné. Preto povedzme len: Slovensko. A povedzme ešte: Ľudovít Štúr.
Hocikde, na hociktorom mieste Slovenska môžeme postaviť pomník Ľudovítovi Štúrovi. Nie, jeho noha nevstúpila do všetkých slovenských dolín, jeho ústa nepili vodu z každej studničky v slovenských horách, ale jeho duch zasiahol všade, kde slovenská reč porozumela reči slovenskej. Prebúdzal v slovenskom ľude znaky národa a žiadal ich pestovať. Prebudil národ, predstavil mu svet a ukázal mu miesto v tomto svete. Povzniesol národ a predstavil ho svetu. A pokiaľ bude tento národ žiť, nezmizne z jeho duše Štúr.
Nestratia sa ani pomníky. A nebude to konzervovanie histórie a nebude to ani jej oprašovanie. Nebude to nič umelé ani násilné. Bude to najprirodzenejší sprievodný jav života tohto národa, pokiaľ bude národom slovenským. A dovtedy bude národom slovenským, dokedy bude mať Ľudovíta Štúra. Tak hlboko je vpísaný tento muž do duše národa! A čo môže byť viac, a čo môže byť citlivejšie? A čo môže byť živšie? Tam, v duši národa, žije i Ľudovít Štúr. Žije a prihovára sa nám i dnes A bude žiť a bude sa prihovárať nám i generáciám budúcim.
Prebudil národ a predstavil mu svet. Prebudil národ a predstavil ho svetu. Ako? Jeho vlastnou rečou i rečou činov. Reč svojho národa uviedol „zo života do spisov“. Vyklčoval prales, urobil dolinu, v ktorej keď slovensky zavoláme, slovensky aj ozvena nám odpovie: Reč národa „zo života do spisov uviedol“. A čo my? Čo my teraz? Zveľaďujme to, čo nám Ľudovít Štúr v spisoch i činoch zanechal a uvádzajme to do každodenného života. Nech sú nám zreteľným a vysvieteným stimulom aj výročia rozpätia Štúrovho života. V roku 2015 si pripomíname 200. výročie jeho narodenia.
Je to naozaj tak: Ľudovít Štúr je osobnosť, ktorá sa v genofonde národa objavuje raz za pol tisícročia a možno i viac.
Cyklus bude mať tri časti
V prvej sprístupníme všetky nehnuteľné literárne pamiatky a pomníky, pripomínajúce jeho život a dielo. Túto tému uprednostňujeme preto, aby sme v čo najväčšom predstihu pripomenuli, kde všade si môžeme pripomenúť osobnosť Ľudovíta Štúra a pokloniť sa jeho pamiatke. Záverečný prehľad tejto časti budú tvoriť informácie o hnuteľných, teda interiérových výtvarných dielach, spodobujúcich Ľudovíta Štúra v žánri portrétu i v spodobení situácií z jeho života.
V druhej časti uvedieme v chronologickom poradí všetky literárne, historické, jazykovedné a publicistické diela Ľudovíta Štúra so stručnými bibliografickými anotáciami o ich obsahu.
V tretej časti postupne uverejníme informácie o všetkých beletristických, biografických a literárnohistorických knižne vydaných dielach o osobnosti Ľudovíta Štúra.
Cyklus bude mať dennú periodicitu, (okrem sobôt a nedieľ) a bude sa riadiť familiárnym sloganom: Ani deň bez Štúra, každý deň s Ľudovítom.
Cyklus je príspevkom TASR k roku Ľudovíta Štúra. Pochopiteľne, priebežne budeme informovať aj o všetkých vedeckých, odborných, kultúrnych, umeleckých a pietnych podujatiach k Roku Ľudovíta Štúra vo všetkých krajoch Slovenska.
Dnes začíname.
Po stopách Ľudovíta Štúra v Bratislave
V duchu tohto zámeru sa najskôr musíme zastaviť pri starom Evanjelickom lýceu. Je to klasicistická budova z roku 1783, postavená podľa projektu M. Walcha. Stojí dodnes na Konventnej ulici č. 11 a slúži kultúrnym účelom. Je v nej vedecká knižnica. Kultúrny význam budovy pripomína pamätná tabuľa na jej priečelí.
Foto: http://www.evlyceum.sk/ Sem, do tejto životom prekypujúcej a vtedy už aj populárnej školy prišiel štrnásťročný Ľudovít Štúr v roku 1829. Hneď sa zapojil do práce Společnosti česko-slovanskej, kde sa prejavil jeho prirodzený literárny, rečnícky a organizačný talent. A s pribúdajúcim vzdelaním sa postupne stával vedúcou osobnosťou krúžku, v školskom roku 1835/36 bol jeho podpredsedom. Politickoorganizačné schopnosti Ľudovíta Štúra sa prejavili aj v roku 1837, keď v Bratislave vypukla živelná demonštrácia maďarských študentov, ktorí sa húfne hlásili k politickému programu Ľudovíta Kossútha.
Hoci príčinou demonštrácie bola malicherná zámienka, údajné hrubé správanie profesora Schimka k jednému študentovi, jej následky boli veľké. A ako to už býva, s vinníkmi sa zviezli aj nevinní. Uhorská vláda vyhlásila demonštráciu za protištátnu a zakázala činnosť všetkých študentských krúžkov a spolkov v Uhorsku, čo sa, pochopiteľne, vzťahovalo aj na Společnost česko-slovanskú na bratislavskom lýceu. V rozbehnutej činnosti však chceli študenti pokračovať za každú cenu. A tu prišiel s nápadom Ľudovít Štúr.
Spomenul si na existenciu Ústavu reči a literatúry česko-slovenskej pri katedre profesora Palkoviča. Spolu s niekoľkými spolužiakmi zašli za ním a požiadal ho, aby zobral členov literárneho krúžku na lýceu pod ochranu. Starý pán profesor súhlasil a vec bola zachránená. No stalo sa ešte čosi navyše. Starnúci, 68-ročný profesor už nevládal pokračovať v prednáškovej činnosti, preto určil Ľudovíta Štúra za svojho riadneho nástupcu s povinnosťou prednášateľa. Ako ukázali nasledujúce roky, mladé slovenské pokolenie našlo v Ľudovítovi Štúrovi ideálnu vodcovskú osobnosť.
