Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum, ktorého sa zúčastnilo 77 podnikateľov ukázal, že nový zákon o odpadoch nevytvoril prehľadný systém ako poplatky dať tam, kam majú smerovať.
Autor TASR
Bratislava 14. decembra (TASR) – Nový zákon o odpadoch číslo 79/2015 hodnotí väčšina oslovených podnikateľov ako horší oproti predchádzajúcemu. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorého výsledky prezentovala na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
"Chceli sme zmapovať dopad zákona na podnikateľov, ako sa prakticky prejavil v ich činnosti. Tri štvrtiny firiem hodnotí, že sa im zvýšili, niektorým až päťnásobne, poplatky za odpady. Pribudlo im administratívne zaťaženie, viac registračných povinností. Nové podmienky sa týkajú oveľa viac firiem, ktoré sa musia zapojiť do systému. Postihlo to aj malé firmy, remeselníkov a živnostníkov. Tí väčšinou nemajú svojho právnika a musia si naštudovať, zariadiť a vybaviť všetko potrebné sami. Je to veľmi zložitý zákon a neprimerane zvyšuje zaťaženie podnikateľov," konštatoval výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.
Podľa neho je to aj zbytočná byrokracia a naši podnikatelia sú týmto zákonom znevýhodnení oproti zahraničným, znižuje sa ich schopnosť konkurencie. Aj keď nový zákon nepriniesol zníženie poplatkov pre obyvateľov, môže ohroziť rozvoj recyklácie odpadov.
"Keď mali ľudia v obchodoch igelitky zadarmo, nezamýšľali sa nad ich množstvom. Keď za ne platia, už to berú zodpovednejšie. Musí byť nejaký ekonomický tlak aj na ľudí, aby im nebolo jedno koľko odpadu a kde zahodia. Potom sa nám plastové fľaše hocikde povaľujú a znehodnocujú životné prostredie," riaditeľ uviedol príklad.
Čiže zálohovanie doteraz nevratných obalov by podľa neho mohlo byť jedno z opatrení na lepšiu recykláciu odpadov. Tiež zavedenie väčšej ekonomickej motivácie ľudí pre triedenie odpadov, aj aby poplatky za ne smerovali recyklačným firmám. Teraz idú medzičlánkom – organizáciám zodpovednosti výrobcov. Novým zákonom teda najviac získajú medzičlánky, štát a právnici, najväčšiu finančnú záťaž znášajú podnikatelia.
Prieskum, ktorého sa od 7. do 13. decembra zúčastnilo 77 podnikateľov ukázal, že nový zákon o odpadoch nevytvoril prehľadný systém ako poplatky dať tam, kam majú smerovať – na podporu zberu a recyklovania odpadov od firiem a obyvateľstva. Nepomôže šetriť zdroje vzácnych surovín a vytvára nadmernú byrokraciu a finančnú záťaž podnikateľom. Nepriniesol ani ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu.
"Očakávame, že Ministerstvo životného prostredia SR sa k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí niečo lepšie, čo bude fungovať. My ho samozrejme pripomienkujeme," dodal Kremský.
"Chceli sme zmapovať dopad zákona na podnikateľov, ako sa prakticky prejavil v ich činnosti. Tri štvrtiny firiem hodnotí, že sa im zvýšili, niektorým až päťnásobne, poplatky za odpady. Pribudlo im administratívne zaťaženie, viac registračných povinností. Nové podmienky sa týkajú oveľa viac firiem, ktoré sa musia zapojiť do systému. Postihlo to aj malé firmy, remeselníkov a živnostníkov. Tí väčšinou nemajú svojho právnika a musia si naštudovať, zariadiť a vybaviť všetko potrebné sami. Je to veľmi zložitý zákon a neprimerane zvyšuje zaťaženie podnikateľov," konštatoval výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský.
Podľa neho je to aj zbytočná byrokracia a naši podnikatelia sú týmto zákonom znevýhodnení oproti zahraničným, znižuje sa ich schopnosť konkurencie. Aj keď nový zákon nepriniesol zníženie poplatkov pre obyvateľov, môže ohroziť rozvoj recyklácie odpadov.
"Keď mali ľudia v obchodoch igelitky zadarmo, nezamýšľali sa nad ich množstvom. Keď za ne platia, už to berú zodpovednejšie. Musí byť nejaký ekonomický tlak aj na ľudí, aby im nebolo jedno koľko odpadu a kde zahodia. Potom sa nám plastové fľaše hocikde povaľujú a znehodnocujú životné prostredie," riaditeľ uviedol príklad.
Čiže zálohovanie doteraz nevratných obalov by podľa neho mohlo byť jedno z opatrení na lepšiu recykláciu odpadov. Tiež zavedenie väčšej ekonomickej motivácie ľudí pre triedenie odpadov, aj aby poplatky za ne smerovali recyklačným firmám. Teraz idú medzičlánkom – organizáciám zodpovednosti výrobcov. Novým zákonom teda najviac získajú medzičlánky, štát a právnici, najväčšiu finančnú záťaž znášajú podnikatelia.
Prieskum, ktorého sa od 7. do 13. decembra zúčastnilo 77 podnikateľov ukázal, že nový zákon o odpadoch nevytvoril prehľadný systém ako poplatky dať tam, kam majú smerovať – na podporu zberu a recyklovania odpadov od firiem a obyvateľstva. Nepomôže šetriť zdroje vzácnych surovín a vytvára nadmernú byrokraciu a finančnú záťaž podnikateľom. Nepriniesol ani ekonomický tlak na producentov odpadu, aby si viac vyberali ekologické materiály a obyvateľov, aby dbali na triedenie odpadu.
"Očakávame, že Ministerstvo životného prostredia SR sa k zákonu vráti a prepracuje ho, vymyslí niečo lepšie, čo bude fungovať. My ho samozrejme pripomienkujeme," dodal Kremský.
