Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viskupič chce svojím návrhom umožniť slobodnú parlamentnú diskusiu aj o bodoch, s ktorými by väčšina poslancov nemusela a nechcela nesúhlasiť.
Autor TASR
Bratislava 6. júna (TASR) - Ak poslanci Národnej rady (NR) SR iniciujú mimoriadnu schôdzu, mala by sa konať vždy bez ohľadu na vôľu väčšiny, ktorá nemusí schváliť program a zabrániť tak rokovaniu. V novele rokovacieho poriadku NR SR to navrhuje Jozef Viskupič (OĽaNO). Právnu normu predstavil na záver 12. rokovacieho dňa 35. schôdze parlamentu.
V súčasnosti platí, že ak minimálne 30 poslancov svojím podpisom iniciuje mimoriadne zasadnutie pléna, to sa konať nebude, ak väčšina nepodporí program rokovania. Takéto schvaľovanie programu sa nekoná v prípadoch, ak je predmetom schôdze návrh na odvolanie premiéra či člena vlády.
Viskupič chce svojím návrhom umožniť slobodnú parlamentnú diskusiu aj o bodoch, s ktorými by väčšina poslancov nemusela a nechcela nesúhlasiť. Navrhuje preto, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť jej program.
Svojou novelou zároveň Viskupič žiada, aby na zvolanie mimoriadnej schôdze, ak jej predmetom má byť posúdenie legislatívneho návrhu EÚ so zásadou subsidiarity a proporcionality, okrem pätiny všetkých poslancov stačila aj tretina členov Výboru NR SR pre európske záležitosti. To sa má týkať prípadov, ak výbor neprijme uznesenie a tretina jeho členov bude mať o legislatíve EÚ pochybnosti.
Viskupič argumentuje aj tým, že slovenský parlament sa podľa správy Európskej komisie za rok 2012 ohradil voči zásahom do národnej suverenity len raz z celkového počtu 663 stanovísk vydaných národnými parlamentmi členských štátov EÚ. Napríklad Česká republika vydala 46 stanovísk, Nemecko 59, Portugalsko 227. "Európska únia by mala v oblastiach spoločnej právomoci únie s členskými štátmi zasiahnuť len vtedy, ak je schopná rokovať účinnejšie, ako jej samotné členské štáty," tvrdí poslanec.
Ďalšou novelou rokovacieho poriadku, ktorú predkladá spolu s Jozefom Kollárom (NOVA), chce zaviesť povinné konzultácie s Európskou centrálnou bankou (ECB).
Štvrtý rokovací týždeň 35. schôdze sa začne v utorok (10.6.) ráno. Poslanci musia otvoriť ešte štyri desiatky návrhov.
V súčasnosti platí, že ak minimálne 30 poslancov svojím podpisom iniciuje mimoriadne zasadnutie pléna, to sa konať nebude, ak väčšina nepodporí program rokovania. Takéto schvaľovanie programu sa nekoná v prípadoch, ak je predmetom schôdze návrh na odvolanie premiéra či člena vlády.
Viskupič chce svojím návrhom umožniť slobodnú parlamentnú diskusiu aj o bodoch, s ktorými by väčšina poslancov nemusela a nechcela nesúhlasiť. Navrhuje preto, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť jej program.
Svojou novelou zároveň Viskupič žiada, aby na zvolanie mimoriadnej schôdze, ak jej predmetom má byť posúdenie legislatívneho návrhu EÚ so zásadou subsidiarity a proporcionality, okrem pätiny všetkých poslancov stačila aj tretina členov Výboru NR SR pre európske záležitosti. To sa má týkať prípadov, ak výbor neprijme uznesenie a tretina jeho členov bude mať o legislatíve EÚ pochybnosti.
Viskupič argumentuje aj tým, že slovenský parlament sa podľa správy Európskej komisie za rok 2012 ohradil voči zásahom do národnej suverenity len raz z celkového počtu 663 stanovísk vydaných národnými parlamentmi členských štátov EÚ. Napríklad Česká republika vydala 46 stanovísk, Nemecko 59, Portugalsko 227. "Európska únia by mala v oblastiach spoločnej právomoci únie s členskými štátmi zasiahnuť len vtedy, ak je schopná rokovať účinnejšie, ako jej samotné členské štáty," tvrdí poslanec.
Ďalšou novelou rokovacieho poriadku, ktorú predkladá spolu s Jozefom Kollárom (NOVA), chce zaviesť povinné konzultácie s Európskou centrálnou bankou (ECB).
Štvrtý rokovací týždeň 35. schôdze sa začne v utorok (10.6.) ráno. Poslanci musia otvoriť ešte štyri desiatky návrhov.
