TABLET.TV vďaka spolupráci s ZSSK prináša našim čitateľom zážitok, inšpirovaný hitom severských televízií. Projekt umožňuje precestovať reálnu vlakovú trať Bratislava - Trnava v roli rušňovodiča!
Autor Teraz.sk/TABLET.TV
Bratislava 11. apríla (Teraz.sk/TABLET.TV) - TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) predstavuje videoexperiment, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval. Podobné projekty sú však hitom mnohých zahraničných, najmä severských televízií.
Dnes vám ponúkame možnosť precestovať trať Bratislava - Trnava od prvej do poslednej sekundy v roli rušňovodiča rýchlika Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 361.
Na rozdiel od neho však budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu cesty opíše, čo sa v danom okamihu okolo vás nachádza. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré znamená prechod do vlakovej reality. Príjemnú cestu!
Začiatok cesty - bratislavská Hlavná stanica
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať Slovensko na koľajniciach od Bratislavy až po Košice a naspäť. Postupne budeme sprístupňovať jednotlivé úseky tratí, ale aj doplňujúce telereportáže. Prvú, z bratislavskej Hlavnej stanice ponúkneme už zajtra. Okrem tratí, ktoré ste zatiaľ videli z pozície pasažiera sa budeme snažiť priniesť aj také, na ktoré ste sa osobne pravdepodobne ešte nedostali.
Inšpirovali sme sa mimoriadne úspešnými severskými Slow TV, ktoré fungujú ako niekoľkohodinové priame prenosy z cesty vlakom, loďou a podobne. Kolotoč týchto programov sa roztočil, respektíve "spomalil" najmä v roku 2009, kedy nórska verejnoprávna televízia NRK prišla so sedemhodinovou jazdou vlakom naprieč nórskymi železnicami. Formát tohto typu producenti nazvali Slow TV.
Vďaka nečakanému úspechu sa o dva roky neskôr pustili do rovnakého projektu, len s iným dopravným prostriedkom – loďou, pričom sa plavili pozdĺž nórskeho pobrežia. Program sa dodnes pýši rekordnou dĺžkou, a to 134 hodín bez zastavenia a tiež rekordnou sledovanosťou. Zaplo si ho až 3,2 milióna Nórov, čo je viac než polovica obyvateľstva.
Našu cestu vlakom neponúkame v priamom prenose a netrvá sedem hodín, ale to najzaujímavejšie z tohto typu programov prináša - prechod do inej reality, neskrátenej a nezostrihanej. Okrem relaxu môže dostatočne trpezlivým "slow" divákom priniesť aj zábavu, akú na Slovensku v takejto forme zatiaľ neprináša nikto.
Projekt symbolicky spúšťame 11. apríla, kedy Prvým parným dňom začína sezóna v Železničnom múzeu Bratislava Východ.
Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 361.
Radenie vlaku: Rušeň 361 + reštauračný vozeň WRRm + vozeň Apeer61 + jedálenský vozeň WRRmeer61 + vozeň Bdghmeer61 + vozeň Bdteer/Bdgteer + vozeň Bmpeer61 + 3x vozeň Beer61 + 4x vozeň Bmeer61.
Železničná trať Bratislava – Trnava je súčasťou trate Bratislava- Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Trnavu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.
Dôležité body trate a čas na videu
Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť vznikla 22. januára 1838, keď boli plenárnemu zasadnutiu predložené projekty a rozpočet na schválenie. Schválený kapitál vo výške 500 000 zl mal byť získaný vydaním 2 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl.
Pomerne nízky náklad stavby súvisel s použitím koní ako ťažnej sily. 27. septembra 1840 začala skúšobná a 4.10.1840 verejná prevádzka 15,5 km dlhej konskej železnice medzi mestami Bratislava a Svätý Jur (prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku).
Na úseku Svätý Jur – Pezinok sa prevádzka začala 30. júna 1841. V roku 1872 trať zatvorili kvôli rekonštrukcii na parnú trakciu. Jedenásteho decembra 1846 bol sprevádzkovaný úsek po Sereď, 20. augusta 1848 po nej šiel prvý parný vlak z Viedne. V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. Prvého mája 1873 oficiálne spustili premávku parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava.
Treba vedieť: Na trati ŽSR číslo 120 medzi stanicami Pezinok a Šenkvice sa nachádza železničná estakáda. Jej dĺžka je 740 m a dokončili ju v roku 2005.
Vybudovali ju ako najzložitejšiu časť stavby preložky V. koridoru a skladá sa z dvoch častí. Prvá časť modernizovaného úseku kopíruje pôvodnú starú trať v dĺžke 1,5 km a druhý úsek nahradila preložka železničnej trate v dĺžke 3,5 km. V tomto úseku je nová trať vedená na novovybudovanom železničnom násype, ktorého výška je až do 8 m a zvyšnú časť tvorí železničná estakáda v dĺžke 740 m.
Budova prvej konskej železnice v Uhorsku
So stavbou sa začalo v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava - Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840. Vozy boli ťahané dvoma pármi koní. Vlak chodil raz prepoludním a raz popoludní tam a naspäť. Plány železnice vypracoval František Oto Hieronimi. Budova železničnej stanice bola postavená ako majetok súkromnej spoločnosti. Založili ju 17 veľkostatkári, ktorí mali majetky medzi Trnavou a Bratislavou. Od roku 1873 železnica fungovala na parný pohon.
Pezinok
V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta Pezinok. Bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a taktiež veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. stor. spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.
Budova železničnej stanice v Pezinku bola postavená roku 1841 v klasicistickom štýle. Pozostávala z kamennej administratívnej budovy a dreveného nástupišťa. Prvý vlak konskej železnice dorazil do Pezinka 30. 6. 1841. Pezinská stanica sa tak stala súčasťou bratislavsko-trnavskej železnice, prvej v Uhorsku.
Šenkvice
Až do posledných rokov 19. storočia mali Šenkvičania výlučne poľnohospodársky ráz s výnimkou mlyna zo 17. storočia a pradiarne vlny v Malých Šenkviciach z roku 1798.
Podmienky pre vznik priemyselných podnikov vytvorila najmä železnica z Bratislavy do Trnavy, postavená na konský poťah v rokoch 1840 – 1846, ktorú v roku 1873 prestavali na železnicu na parný pohon. V roku 1941 rozšírili pôvodnú jednokoľajovú trať na dvojkolajovú.
Cífer
V rokoch 1837-1846 bola postavena konská železnica Bratislava-Trnava-Sereď, ktorá viedla cez Cifer, asi vo vzdialenosti 800 m od obce. Konskou železnicou sa prevážal hlavne náklad a páni. Poddaní si nemohli takúto dopravu dovoliť.
V rokoch 1916 a 1917 bola vybudovaná úzkokoľajka ťahaná koňmi. Spájala najdôležitejšie časti hospodárskeho podniku (majer na Páci-Boleház-Horný koniec železničná stanica-Háj). Fungovala až do roku 1945.
Dnes vám ponúkame možnosť precestovať trať Bratislava - Trnava od prvej do poslednej sekundy v roli rušňovodiča rýchlika Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 361.
Na rozdiel od neho však budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu cesty opíše, čo sa v danom okamihu okolo vás nachádza. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré znamená prechod do vlakovej reality. Príjemnú cestu!
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom prebieha cesta vlaku medzi Bratislavou a Trnavou natočená od prvej do poslednej sekundy a bez jediného strihu.
Nižšie uvedieme niekoľko slov o projekte s preklikom na článok o severských Slow TV.
Ešte nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete, zaujímavosti o jednotlivých zastávkach a ponúkame aj aktuálne a historické fotografie slovenských tratí s preklikom na článok s unikátnymi fotografiami z archívu TASR.
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom prebieha cesta vlaku medzi Bratislavou a Trnavou natočená od prvej do poslednej sekundy a bez jediného strihu.
Nižšie uvedieme niekoľko slov o projekte s preklikom na článok o severských Slow TV.
Ešte nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete, zaujímavosti o jednotlivých zastávkach a ponúkame aj aktuálne a historické fotografie slovenských tratí s preklikom na článok s unikátnymi fotografiami z archívu TASR.
Prečítajte si aj: VLAKOVÝ VIDEOEXPERIMENT: Bratislava, Hlavná stanica
Začiatok cesty - bratislavská Hlavná stanica
Projekt TABLET.TV Vlaky
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať Slovensko na koľajniciach od Bratislavy až po Košice a naspäť. Postupne budeme sprístupňovať jednotlivé úseky tratí, ale aj doplňujúce telereportáže. Prvú, z bratislavskej Hlavnej stanice ponúkneme už zajtra. Okrem tratí, ktoré ste zatiaľ videli z pozície pasažiera sa budeme snažiť priniesť aj také, na ktoré ste sa osobne pravdepodobne ešte nedostali.
Inšpirovali sme sa mimoriadne úspešnými severskými Slow TV, ktoré fungujú ako niekoľkohodinové priame prenosy z cesty vlakom, loďou a podobne. Kolotoč týchto programov sa roztočil, respektíve "spomalil" najmä v roku 2009, kedy nórska verejnoprávna televízia NRK prišla so sedemhodinovou jazdou vlakom naprieč nórskymi železnicami. Formát tohto typu producenti nazvali Slow TV.
Vďaka nečakanému úspechu sa o dva roky neskôr pustili do rovnakého projektu, len s iným dopravným prostriedkom – loďou, pričom sa plavili pozdĺž nórskeho pobrežia. Program sa dodnes pýši rekordnou dĺžkou, a to 134 hodín bez zastavenia a tiež rekordnou sledovanosťou. Zaplo si ho až 3,2 milióna Nórov, čo je viac než polovica obyvateľstva.
Prečítajte si aj: UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Dnes pribúda nová trať Trnava - Trenčín
>Našu cestu vlakom neponúkame v priamom prenose a netrvá sedem hodín, ale to najzaujímavejšie z tohto typu programov prináša - prechod do inej reality, neskrátenej a nezostrihanej. Okrem relaxu môže dostatočne trpezlivým "slow" divákom priniesť aj zábavu, akú na Slovensku v takejto forme zatiaľ neprináša nikto.
Projekt symbolicky spúšťame 11. apríla, kedy Prvým parným dňom začína sezóna v Železničnom múzeu Bratislava Východ.
Prečítajte si aj: Prečo pozerať Slow TV? Asi sa nič nestane, ale človek nikdy nevie
Technické údaje o vlaku, na ktorom idete
Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 361.
Radenie vlaku: Rušeň 361 + reštauračný vozeň WRRm + vozeň Apeer61 + jedálenský vozeň WRRmeer61 + vozeň Bdghmeer61 + vozeň Bdteer/Bdgteer + vozeň Bmpeer61 + 3x vozeň Beer61 + 4x vozeň Bmeer61.
Železničná trať Bratislava – Trnava je súčasťou trate Bratislava- Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Trnavu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.
Dôležité body trate a čas na videu
Z histórie trate:
Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť vznikla 22. januára 1838, keď boli plenárnemu zasadnutiu predložené projekty a rozpočet na schválenie. Schválený kapitál vo výške 500 000 zl mal byť získaný vydaním 2 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl.
Pomerne nízky náklad stavby súvisel s použitím koní ako ťažnej sily. 27. septembra 1840 začala skúšobná a 4.10.1840 verejná prevádzka 15,5 km dlhej konskej železnice medzi mestami Bratislava a Svätý Jur (prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku).
Na úseku Svätý Jur – Pezinok sa prevádzka začala 30. júna 1841. V roku 1872 trať zatvorili kvôli rekonštrukcii na parnú trakciu. Jedenásteho decembra 1846 bol sprevádzkovaný úsek po Sereď, 20. augusta 1848 po nej šiel prvý parný vlak z Viedne. V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. Prvého mája 1873 oficiálne spustili premávku parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava.
Pozrite si aj: UNIKÁTNE FOTOGRAFIE: Budovanie vlakových tratí za socializmu
Treba vedieť: Na trati ŽSR číslo 120 medzi stanicami Pezinok a Šenkvice sa nachádza železničná estakáda. Jej dĺžka je 740 m a dokončili ju v roku 2005.
Vybudovali ju ako najzložitejšiu časť stavby preložky V. koridoru a skladá sa z dvoch častí. Prvá časť modernizovaného úseku kopíruje pôvodnú starú trať v dĺžke 1,5 km a druhý úsek nahradila preložka železničnej trate v dĺžke 3,5 km. V tomto úseku je nová trať vedená na novovybudovanom železničnom násype, ktorého výška je až do 8 m a zvyšnú časť tvorí železničná estakáda v dĺžke 740 m.
Zaujímavosti trate
Budova prvej konskej železnice v Uhorsku
So stavbou sa začalo v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava - Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840. Vozy boli ťahané dvoma pármi koní. Vlak chodil raz prepoludním a raz popoludní tam a naspäť. Plány železnice vypracoval František Oto Hieronimi. Budova železničnej stanice bola postavená ako majetok súkromnej spoločnosti. Založili ju 17 veľkostatkári, ktorí mali majetky medzi Trnavou a Bratislavou. Od roku 1873 železnica fungovala na parný pohon.
Pezinok
V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta Pezinok. Bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a taktiež veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. stor. spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.
Budova železničnej stanice v Pezinku bola postavená roku 1841 v klasicistickom štýle. Pozostávala z kamennej administratívnej budovy a dreveného nástupišťa. Prvý vlak konskej železnice dorazil do Pezinka 30. 6. 1841. Pezinská stanica sa tak stala súčasťou bratislavsko-trnavskej železnice, prvej v Uhorsku.
Šenkvice
Až do posledných rokov 19. storočia mali Šenkvičania výlučne poľnohospodársky ráz s výnimkou mlyna zo 17. storočia a pradiarne vlny v Malých Šenkviciach z roku 1798.
Podmienky pre vznik priemyselných podnikov vytvorila najmä železnica z Bratislavy do Trnavy, postavená na konský poťah v rokoch 1840 – 1846, ktorú v roku 1873 prestavali na železnicu na parný pohon. V roku 1941 rozšírili pôvodnú jednokoľajovú trať na dvojkolajovú.
Cífer
V rokoch 1837-1846 bola postavena konská železnica Bratislava-Trnava-Sereď, ktorá viedla cez Cifer, asi vo vzdialenosti 800 m od obce. Konskou železnicou sa prevážal hlavne náklad a páni. Poddaní si nemohli takúto dopravu dovoliť.
V rokoch 1916 a 1917 bola vybudovaná úzkokoľajka ťahaná koňmi. Spájala najdôležitejšie časti hospodárskeho podniku (majer na Páci-Boleház-Horný koniec železničná stanica-Háj). Fungovala až do roku 1945.