
TABLET.TV vďaka spolupráci s ZSSK prináša našim čitateľom zážitok, inšpirovaný hitom severských televízií. Projekt umožňuje precestovať reálnu vlakovú trať Bratislava - Trnava v roli rušňovodiča!
Dnes vám ponúkame možnosť precestovať trať Bratislava - Trnava od prvej do poslednej sekundy v roli rušňovodiča rýchlika Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 361.
Na rozdiel od neho však budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu cesty opíše, čo sa v danom okamihu okolo vás nachádza. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré znamená prechod do vlakovej reality. Príjemnú cestu!
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom prebieha cesta vlaku medzi Bratislavou a Trnavou natočená od prvej do poslednej sekundy a bez jediného strihu.
Nižšie uvedieme niekoľko slov o projekte s preklikom na článok o severských Slow TV.
Ešte nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete, zaujímavosti o jednotlivých zastávkach a ponúkame aj aktuálne a historické fotografie slovenských tratí s preklikom na článok s unikátnymi fotografiami z archívu TASR.
Začiatok cesty - bratislavská Hlavná stanica


Projekt TABLET.TV Vlaky
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať Slovensko na koľajniciach od Bratislavy až po Košice a naspäť. Postupne budeme sprístupňovať jednotlivé úseky tratí, ale aj doplňujúce telereportáže. Prvú, z bratislavskej Hlavnej stanice ponúkneme už zajtra. Okrem tratí, ktoré ste zatiaľ videli z pozície pasažiera sa budeme snažiť priniesť aj také, na ktoré ste sa osobne pravdepodobne ešte nedostali.
Inšpirovali sme sa mimoriadne úspešnými severskými Slow TV, ktoré fungujú ako niekoľkohodinové priame prenosy z cesty vlakom, loďou a podobne. Kolotoč týchto programov sa roztočil, respektíve "spomalil" najmä v roku 2009, kedy nórska verejnoprávna televízia NRK prišla so sedemhodinovou jazdou vlakom naprieč nórskymi železnicami. Formát tohto typu producenti nazvali Slow TV.
Vďaka nečakanému úspechu sa o dva roky neskôr pustili do rovnakého projektu, len s iným dopravným prostriedkom – loďou, pričom sa plavili pozdĺž nórskeho pobrežia. Program sa dodnes pýši rekordnou dĺžkou, a to 134 hodín bez zastavenia a tiež rekordnou sledovanosťou. Zaplo si ho až 3,2 milióna Nórov, čo je viac než polovica obyvateľstva.
Našu cestu vlakom neponúkame v priamom prenose a netrvá sedem hodín, ale to najzaujímavejšie z tohto typu programov prináša - prechod do inej reality, neskrátenej a nezostrihanej. Okrem relaxu môže dostatočne trpezlivým "slow" divákom priniesť aj zábavu, akú na Slovensku v takejto forme zatiaľ neprináša nikto.
Projekt symbolicky spúšťame 11. apríla, kedy Prvým parným dňom začína sezóna v Železničnom múzeu Bratislava Východ.
Technické údaje o vlaku, na ktorom idete
Jazda v rýchliku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. R 605 (Dargov) v elektrickom rušni radu 361.
Radenie vlaku: Rušeň 361 + reštauračný vozeň WRRm + vozeň Apeer61 + jedálenský vozeň WRRmeer61 + vozeň Bdghmeer61 + vozeň Bdteer/Bdgteer + vozeň Bmpeer61 + 3x vozeň Beer61 + 4x vozeň Bmeer61.
Železničná trať Bratislava – Trnava je súčasťou trate Bratislava- Žilina (tiež Považská železnica, v cestovnom poriadku je pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 120). Ide o elektrifikovanú dvojkoľajnú železničnú trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Trnavu a je súčasťou V. medzinárodného dopravného koridoru.

Dôležité body trate a čas na videu


Z histórie trate:
Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť vznikla 22. januára 1838, keď boli plenárnemu zasadnutiu predložené projekty a rozpočet na schválenie. Schválený kapitál vo výške 500 000 zl mal byť získaný vydaním 2 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl.
Pomerne nízky náklad stavby súvisel s použitím koní ako ťažnej sily. 27. septembra 1840 začala skúšobná a 4.10.1840 verejná prevádzka 15,5 km dlhej konskej železnice medzi mestami Bratislava a Svätý Jur (prvá železnica na Slovensku a v Uhorsku).
Na úseku Svätý Jur – Pezinok sa prevádzka začala 30. júna 1841. V roku 1872 trať zatvorili kvôli rekonštrukcii na parnú trakciu. Jedenásteho decembra 1846 bol sprevádzkovaný úsek po Sereď, 20. augusta 1848 po nej šiel prvý parný vlak z Viedne. V roku 1856 historici zaznamenali prvé snahy o vybudovanie Považskej železnice. Prvého mája 1873 oficiálne spustili premávku parnej železnice na úseku Bratislava – Trnava.
Treba vedieť: Na trati ŽSR číslo 120 medzi stanicami Pezinok a Šenkvice sa nachádza železničná estakáda. Jej dĺžka je 740 m a dokončili ju v roku 2005.

Vybudovali ju ako najzložitejšiu časť stavby preložky V. koridoru a skladá sa z dvoch častí. Prvá časť modernizovaného úseku kopíruje pôvodnú starú trať v dĺžke 1,5 km a druhý úsek nahradila preložka železničnej trate v dĺžke 3,5 km. V tomto úseku je nová trať vedená na novovybudovanom železničnom násype, ktorého výška je až do 8 m a zvyšnú časť tvorí železničná estakáda v dĺžke 740 m.

Zaujímavosti trate
Budova prvej konskej železnice v Uhorsku
So stavbou sa začalo v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava - Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840. Vozy boli ťahané dvoma pármi koní. Vlak chodil raz prepoludním a raz popoludní tam a naspäť. Plány železnice vypracoval František Oto Hieronimi. Budova železničnej stanice bola postavená ako majetok súkromnej spoločnosti. Založili ju 17 veľkostatkári, ktorí mali majetky medzi Trnavou a Bratislavou. Od roku 1873 železnica fungovala na parný pohon.
Pezinok
V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta Pezinok. Bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a taktiež veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 19. stor. spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.
Budova železničnej stanice v Pezinku bola postavená roku 1841 v klasicistickom štýle. Pozostávala z kamennej administratívnej budovy a dreveného nástupišťa. Prvý vlak konskej železnice dorazil do Pezinka 30. 6. 1841. Pezinská stanica sa tak stala súčasťou bratislavsko-trnavskej železnice, prvej v Uhorsku.
Šenkvice
Až do posledných rokov 19. storočia mali Šenkvičania výlučne poľnohospodársky ráz s výnimkou mlyna zo 17. storočia a pradiarne vlny v Malých Šenkviciach z roku 1798.
Podmienky pre vznik priemyselných podnikov vytvorila najmä železnica z Bratislavy do Trnavy, postavená na konský poťah v rokoch 1840 – 1846, ktorú v roku 1873 prestavali na železnicu na parný pohon. V roku 1941 rozšírili pôvodnú jednokoľajovú trať na dvojkolajovú.
Cífer
V rokoch 1837-1846 bola postavena konská železnica Bratislava-Trnava-Sereď, ktorá viedla cez Cifer, asi vo vzdialenosti 800 m od obce. Konskou železnicou sa prevážal hlavne náklad a páni. Poddaní si nemohli takúto dopravu dovoliť.

V rokoch 1916 a 1917 bola vybudovaná úzkokoľajka ťahaná koňmi. Spájala najdôležitejšie časti hospodárskeho podniku (majer na Páci-Boleház-Horný koniec železničná stanica-Háj). Fungovala až do roku 1945.