Michal Eliáš sa narodil 19. septembra 1934 vo Velčiciach v roľníckej rodine.
Autor TASR
Bratislava/Velčice - 4. apríla (TASR) - Vo veku 83 rokov zomrel literárny vedec, kultúrny historik, archivár, editor a pedagóg Michal Eliáš. TASR o tom informovali zástupcovia Matice Slovenskej Edita Durrerová a Stanislav Bajaník.
Michal Eliáš sa narodil 19. septembra 1934 vo Velčiciach v roľníckej rodine. V rokoch 1951 – 1954 študoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach, v rokoch 1954 – 1958 slovenčinu a dejepis na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave.
Po skončení štúdia pôsobil v rokoch 1958 – 1961 ako stredoškolský učiteľ v Komárne, v rokoch 1961 – 1965 bol odborným asistentom na Pedagogickej fakulte v Nitre, kde prednášal staršiu slovenskú literatúru.
V roku 1965 sa stal pracovníkom Matice slovenskej (MS) v Martine. Pôsobil tu ako odborný pracovník v Literárnom archíve, neskôr ako vedúci Oddelenia literárnych rukopisov a v rokoch 1971 - 1974 ako riaditeľ zlúčených odborných ústavov Matice slovenskej (Literárneho archívu, Literárneho múzea a Biografického oddelenia). Po osamostatnení týchto pracovísk v rokoch 1974 – 1982 viedol Literárny archív MS, od roku 1983 vykonával funkciu riaditeľa Pamätníka slovenskej literatúry.
Od roku 1978 bol členom Komisie pre archívy literatúry a umenia Medzinárodnej archívnej rady pri UNESCO. "V literárnohistorickom bádaní sa sústreďoval na výskum staršej slovenskej literatúry (obdobie 18. a 19. storočia), o ktorej publikoval pramenné štúdie a edície v odborných periodikách a zborníkoch," uviedol o ňom Spolok slovenských spisovateľov.
Samostatne vydal prácu Adam František Kollár (1968), súpis rukopisov Slavica v Literárnom archíve Matice slovenskej (1968), dokumenty k minulosti Martina s názvom Martiniáda (1986). V spoluautorstve vydal knihu k dejinám Matice slovenskej Národná svetlica.
Z rukopisov pripravil na vydanie memoáre Jána Ignatyho Vojak v poli alebo Opísanie zážitkov Jána Ignatyho...… (1972), antológiu slovenského humoru a satiry Kratochvíľne historky (1978), Slovenské verše Petra Benického (1981), výber z neznámych štúrovských rukopisov Púť po otčine (1981), Listy Jána Francisciho 1 – 2 (1990, 2004).
Bol zostavovateľom knihy Eliášovci z Velčíc (2003), zostavovateľom a spoluautorom národopisnej monografie Velčice (2007) a publikácie Slávni Slováci (2010).
Za svoju činnosť získal viaceré ocenenia, napr. Cenu Matice slovenskej za Zlatú knihu MS (Michal Eliáš a Štefan Haviar) za rok 2008.
Michal Eliáš zomrel 2. apríla 2018.
Michal Eliáš sa narodil 19. septembra 1934 vo Velčiciach v roľníckej rodine. V rokoch 1951 – 1954 študoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach, v rokoch 1954 – 1958 slovenčinu a dejepis na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave.
Po skončení štúdia pôsobil v rokoch 1958 – 1961 ako stredoškolský učiteľ v Komárne, v rokoch 1961 – 1965 bol odborným asistentom na Pedagogickej fakulte v Nitre, kde prednášal staršiu slovenskú literatúru.
V roku 1965 sa stal pracovníkom Matice slovenskej (MS) v Martine. Pôsobil tu ako odborný pracovník v Literárnom archíve, neskôr ako vedúci Oddelenia literárnych rukopisov a v rokoch 1971 - 1974 ako riaditeľ zlúčených odborných ústavov Matice slovenskej (Literárneho archívu, Literárneho múzea a Biografického oddelenia). Po osamostatnení týchto pracovísk v rokoch 1974 – 1982 viedol Literárny archív MS, od roku 1983 vykonával funkciu riaditeľa Pamätníka slovenskej literatúry.
Od roku 1978 bol členom Komisie pre archívy literatúry a umenia Medzinárodnej archívnej rady pri UNESCO. "V literárnohistorickom bádaní sa sústreďoval na výskum staršej slovenskej literatúry (obdobie 18. a 19. storočia), o ktorej publikoval pramenné štúdie a edície v odborných periodikách a zborníkoch," uviedol o ňom Spolok slovenských spisovateľov.
Samostatne vydal prácu Adam František Kollár (1968), súpis rukopisov Slavica v Literárnom archíve Matice slovenskej (1968), dokumenty k minulosti Martina s názvom Martiniáda (1986). V spoluautorstve vydal knihu k dejinám Matice slovenskej Národná svetlica.
Z rukopisov pripravil na vydanie memoáre Jána Ignatyho Vojak v poli alebo Opísanie zážitkov Jána Ignatyho...… (1972), antológiu slovenského humoru a satiry Kratochvíľne historky (1978), Slovenské verše Petra Benického (1981), výber z neznámych štúrovských rukopisov Púť po otčine (1981), Listy Jána Francisciho 1 – 2 (1990, 2004).
Bol zostavovateľom knihy Eliášovci z Velčíc (2003), zostavovateľom a spoluautorom národopisnej monografie Velčice (2007) a publikácie Slávni Slováci (2010).
Za svoju činnosť získal viaceré ocenenia, napr. Cenu Matice slovenskej za Zlatú knihu MS (Michal Eliáš a Štefan Haviar) za rok 2008.
Michal Eliáš zomrel 2. apríla 2018.