Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako informoval hovorca RTVS Filip Púchovský, osobnosť Sarvaša si televízia pripomenie vo večernom vysielaní Dvojky o 20.00 h v premiére portrétu Juraj Sarvaš.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 17. júna (TASR) - Vo veku 91 rokov zomrel v sobotu o 11.00 h slovenský herec, scenárista, režisér, pedagóg, recitátor Juraj Sarvaš. Pre TASR to potvrdila jeho dcéra Svetlana Sarvašová.
Rádio Regina Stred RTVS, ktoré o úmrtí informovalo na sociálnej sieti, pripomenulo, že Sarvaš bol tiež úzko spätý so začiatkami vysielania banskobystrického štúdia Československého rozhlasu v roku 1957. "Hlas Juraja Sarvaša toto vysielanie otváral a zároveň celou prvou reláciou sprevádzal," priblížilo.
Ako informoval hovorca RTVS Filip Púchovský, osobnosť Sarvaša si televízia pripomenie vo večernom vysielaní Dvojky o 20.00 h v premiére portrétu Juraj Sarvaš.
V roku 2021 pri príležitosti svojich 90. narodenín Juraj Sarvaš pre TASR uviedol: "Obdobie v Slovenskom národnom divadle - v tomto chráme kultúry - bolo úžasné, bolo to obdobie umeniu veľmi prajné. Napríklad, keď bol v divadle francúzsky spisovateľ Sartre na predstavení svojej filozofickej drámy Diabol a Pán Boh, povedal, že v Európe to bola najlepšia inscenácia."
Juraj Sarvaš sa narodil 14. júla 1931 v Radvani, ktorá je dnes súčasťou Banskej Bystrice, ako najmladšie, ôsme dieťa. Po absolvovaní gymnázia, na ktorom hrával divadlo a recitoval, odišiel za ďalším vzdelaním do Bratislavy na Vysokú školu múzických umení (VŠMU). Prijatý bol do triedy Andreja Bagara.
Z VŠMU, ktorú ukončil v roku 1955, viedli Sarvašove kroky do Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene. Po siedmich rokoch na zvolenskom javisku prijal v roku 1961 ponuku Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pôsobil 35 rokov, do roku 1996. V legendárnej šatni 42, v ktorej sa schádzali všetci herci, bol spolu s Jozefom Adamovičom, Oldom Hlaváčkom, Michalom Dočolomanským a Jurajom Slezáčkom.
Na divadelných doskách vytvoril Juraj Sarvaš desiatky rôznorodých charakterových postáv. Upútal napríklad ako Braňo (Nepokojná mladosť, 1957) alebo v úlohe inžiniera Rohoňa (Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1959).
V hrách modernej svetovej dramatiky stvárňoval charakterové typologické portréty, akými boli napríklad Dunois (Svätá Jana, 1961), Phyleus (Herkules a Augiášov chliev, 1963), Jevtušenko (Človek s puškou, 1977) či Hermann (Bockerer, 1986).
Popri divadle pôsobil vo filme, účinkoval v televíznych inscenáciách aj v rozhlase. Hlavnú úlohu si zahral napríklad v legendárnom filme Paľa Bielika z obdobia prvej svetovej vojny Štyridsaťštyri (1957) či vo vojnovej dráme odohrávajúcej sa počas Slovenského národného povstania Stopy na Sitne (1968).
S menom Juraja Sarvaša bola nerozlučne spätá poézia a umelecký prednes. V roku 2021 pre TASR v tejto súvislosti povedal: "Recitácia ako taká, to je umelecký koníček, ktorému sa venujem od študentských čias. Poézia, keď ju robíš poctivo, ti dá do života veľa - život zjemňuje, ale súčasne aj posilňuje." Zároveň dodal, že Sládkovičovho Detvana by nikdy dobre nezarecitoval, ak by nevyšiel na Poľanu.
Svoje umenie odovzdával až do roku 2022 aj študentom na Akadémii umení v Banskej Bystrici, o založenie ktorej sa v roku 1997 výrazne pričinil.
Sarvaš v roku 1984 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 2009 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky najmä v oblasti hovoreného umeleckého slova.
Rádio Regina Stred RTVS, ktoré o úmrtí informovalo na sociálnej sieti, pripomenulo, že Sarvaš bol tiež úzko spätý so začiatkami vysielania banskobystrického štúdia Československého rozhlasu v roku 1957. "Hlas Juraja Sarvaša toto vysielanie otváral a zároveň celou prvou reláciou sprevádzal," priblížilo.
Ako informoval hovorca RTVS Filip Púchovský, osobnosť Sarvaša si televízia pripomenie vo večernom vysielaní Dvojky o 20.00 h v premiére portrétu Juraj Sarvaš.
Profil Juraja Sarvaša
V roku 2021 pri príležitosti svojich 90. narodenín Juraj Sarvaš pre TASR uviedol: "Obdobie v Slovenskom národnom divadle - v tomto chráme kultúry - bolo úžasné, bolo to obdobie umeniu veľmi prajné. Napríklad, keď bol v divadle francúzsky spisovateľ Sartre na predstavení svojej filozofickej drámy Diabol a Pán Boh, povedal, že v Európe to bola najlepšia inscenácia."
Juraj Sarvaš sa narodil 14. júla 1931 v Radvani, ktorá je dnes súčasťou Banskej Bystrice, ako najmladšie, ôsme dieťa. Po absolvovaní gymnázia, na ktorom hrával divadlo a recitoval, odišiel za ďalším vzdelaním do Bratislavy na Vysokú školu múzických umení (VŠMU). Prijatý bol do triedy Andreja Bagara.
Z VŠMU, ktorú ukončil v roku 1955, viedli Sarvašove kroky do Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene. Po siedmich rokoch na zvolenskom javisku prijal v roku 1961 ponuku Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde pôsobil 35 rokov, do roku 1996. V legendárnej šatni 42, v ktorej sa schádzali všetci herci, bol spolu s Jozefom Adamovičom, Oldom Hlaváčkom, Michalom Dočolomanským a Jurajom Slezáčkom.
Na divadelných doskách vytvoril Juraj Sarvaš desiatky rôznorodých charakterových postáv. Upútal napríklad ako Braňo (Nepokojná mladosť, 1957) alebo v úlohe inžiniera Rohoňa (Dobrodružstvo pri obžinkoch, 1959).
V hrách modernej svetovej dramatiky stvárňoval charakterové typologické portréty, akými boli napríklad Dunois (Svätá Jana, 1961), Phyleus (Herkules a Augiášov chliev, 1963), Jevtušenko (Človek s puškou, 1977) či Hermann (Bockerer, 1986).
Popri divadle pôsobil vo filme, účinkoval v televíznych inscenáciách aj v rozhlase. Hlavnú úlohu si zahral napríklad v legendárnom filme Paľa Bielika z obdobia prvej svetovej vojny Štyridsaťštyri (1957) či vo vojnovej dráme odohrávajúcej sa počas Slovenského národného povstania Stopy na Sitne (1968).
S menom Juraja Sarvaša bola nerozlučne spätá poézia a umelecký prednes. V roku 2021 pre TASR v tejto súvislosti povedal: "Recitácia ako taká, to je umelecký koníček, ktorému sa venujem od študentských čias. Poézia, keď ju robíš poctivo, ti dá do života veľa - život zjemňuje, ale súčasne aj posilňuje." Zároveň dodal, že Sládkovičovho Detvana by nikdy dobre nezarecitoval, ak by nevyšiel na Poľanu.
Svoje umenie odovzdával až do roku 2022 aj študentom na Akadémii umení v Banskej Bystrici, o založenie ktorej sa v roku 1997 výrazne pričinil.
Sarvaš v roku 1984 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 2009 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky najmä v oblasti hovoreného umeleckého slova.
