Na rozdiel od dnešnej tajnej voľby sa kedysi volilo verejne a ústne. Každý vyslovil nahlas meno kandidáta, za ktorého hlasuje.
Autor TASR
Martin 2. marca (TASR) - V 15. storočí nemali všetky volebné hlasy rovnakú váhu, vo voľbách do uhorského snemu mali volebné právo len majetní a vzdelaní muži, na rozdiel od dnešnej tajnej voľby sa v minulosti volilo verejne a ústne. Aj tieto politické dobové zaujímavosti nájdu záujemcovia v Slovenskej národnej knižnici (SNK) v Martine.
"V našej knižnici sa nachádza množstvo dokumentov a literatúry s volebnou tematikou. Vďaka Digitálnej knižnici SNK ich dnes môžeme sprístupňovať verejnosti v digitálnej podobe, rovnako ako státisíce ďalších dokumentov," uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová s tým, že už z roku 1497 pochádza cenný fragment drevorezu s nemeckým textom z politického letáka Sebastiana Branta, ktorý pojednáva o politike cisára Maximiliána I.
V 15. storočí sa volebné hlasy delili na dôležité a menej dôležité. "Najvyšším zákonodarným orgánom v monarchii bol dvojkomorový uhorský snem. V jednej komore rokovala vysoká šľachta a úradníci kráľovskej kancelárie, v druhej stredná šľachta a zástupcovia slobodných kráľovských miest. Hlas vyššieho šľachtica bol dôležitejší, teda mal väčšiu váhu ako hlas stredného šľachtica," uviedla ďalšiu zaujímavosť.
Dnes môžu voliť muži, ženy, chudobní i bohatí. Vo voľbách do uhorského snemu, ktoré sa konali pravidelne v rokoch 1865 až 1910, však mali volebné právo len muži nad 20 rokov, ktorí boli majetní a vzdelaní, alebo mali dostatočné ročné príjmy z prenájmu pozemkov alebo kapitálu. Bez ohľadu na majetky aj všetci mešťania, notári, učitelia, kňazi, lekári, inžinieri a členovia Uhorskej učenej spoločnosti. "Ženy, samozrejme, nemohli voliť, ani byť volené. Samotná volebná kampaň tiež nebola lacnou záležitosťou. V roku 1907 si advokát Milan Ivanka požičal od Andreja Halašu 6000 zlatých, aby mohol banke splatiť 6500 zlatých, ktoré potreboval na svoju volebnú kampaň do uhorského snemu," vysvetlila Krištofová.
Na rozdiel od dnešnej tajnej voľby sa kedysi volilo verejne a ústne. Každý vyslovil nahlas meno kandidáta, za ktorého hlasuje. Podľa knihy Uhorské voľby (1928) od predstaviteľov Slovenskej ligy volič mnohokrát ledva stál na nohách a nebolo mu rozumieť pre intenzívnu predvolebnú kampaň. Kampaňou sa podľa nich rozumelo nielen opíjanie voličov, ale aj bezuzdná agitácia a neobmedzený terorizmus.
"V našej knižnici sa nachádza množstvo dokumentov a literatúry s volebnou tematikou. Vďaka Digitálnej knižnici SNK ich dnes môžeme sprístupňovať verejnosti v digitálnej podobe, rovnako ako státisíce ďalších dokumentov," uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová s tým, že už z roku 1497 pochádza cenný fragment drevorezu s nemeckým textom z politického letáka Sebastiana Branta, ktorý pojednáva o politike cisára Maximiliána I.
V 15. storočí sa volebné hlasy delili na dôležité a menej dôležité. "Najvyšším zákonodarným orgánom v monarchii bol dvojkomorový uhorský snem. V jednej komore rokovala vysoká šľachta a úradníci kráľovskej kancelárie, v druhej stredná šľachta a zástupcovia slobodných kráľovských miest. Hlas vyššieho šľachtica bol dôležitejší, teda mal väčšiu váhu ako hlas stredného šľachtica," uviedla ďalšiu zaujímavosť.
Dnes môžu voliť muži, ženy, chudobní i bohatí. Vo voľbách do uhorského snemu, ktoré sa konali pravidelne v rokoch 1865 až 1910, však mali volebné právo len muži nad 20 rokov, ktorí boli majetní a vzdelaní, alebo mali dostatočné ročné príjmy z prenájmu pozemkov alebo kapitálu. Bez ohľadu na majetky aj všetci mešťania, notári, učitelia, kňazi, lekári, inžinieri a členovia Uhorskej učenej spoločnosti. "Ženy, samozrejme, nemohli voliť, ani byť volené. Samotná volebná kampaň tiež nebola lacnou záležitosťou. V roku 1907 si advokát Milan Ivanka požičal od Andreja Halašu 6000 zlatých, aby mohol banke splatiť 6500 zlatých, ktoré potreboval na svoju volebnú kampaň do uhorského snemu," vysvetlila Krištofová.
Na rozdiel od dnešnej tajnej voľby sa kedysi volilo verejne a ústne. Každý vyslovil nahlas meno kandidáta, za ktorého hlasuje. Podľa knihy Uhorské voľby (1928) od predstaviteľov Slovenskej ligy volič mnohokrát ledva stál na nohách a nebolo mu rozumieť pre intenzívnu predvolebnú kampaň. Kampaňou sa podľa nich rozumelo nielen opíjanie voličov, ale aj bezuzdná agitácia a neobmedzený terorizmus.