80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Marcové voľby budú v poradí deviate parlamentné voľby od Nežnej revolúcie v roku 1989.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 26. februára (TASR) - Voľby do Národnej rady SR sa nezadržateľne blížia, volebné miestnosti sa otvoria v sobotu 5. marca. O priazeň voličov sa uchádza 23 politických strán, hnutí a koalícií. TASR pri tejto príležitosti prináša tému, v ktorej priblíži profily kandidujúcich subjektov, prinesie rady pre voličov a ďalšie informácie.
Marcové voľby budú v poradí deviate parlamentné voľby od Nežnej revolúcie v roku 1989. Štát vyjdú na 10,7 milióna eur. Hlasovať v nich môžu všetci občania SR, ktorí budú mať v deň hlasovania aspoň 18 rokov. Oprávnených voličov je viac ako 4,4 milióna.
Kandidujúce strany môžu ešte pár dní viesť volebnú kampaň. Môžu na ňu minúť najviac tri milióny eur a musia používať transparentný účet. Kampaň sa skončí 48-hodinovým moratórium, kedy je zakázaná.
Hlasuje sa za plentou. Tam volič vyberie hlasovací lístok, prípadne udelí aj preferenčné krúžky a vloží lístok do obálky. Tú potom vloží do volebnej schránky. Volič, ktorému zdravie brániť ísť do volebnej miestnosti odovzdať svoj hlas, môže požiadať o prenosnú volebnú urnu.
Pred vstupom do volebnej miestnosti si treba skontrolovať platnosť občianskeho preukazu. Ten je potrebný na preukázanie totožnosti voliča. Bez jej preukázania nebude môcť voliť. Hlasovať sa dá aj mimo miesta trvalého bydliska. Potrebný je na to však hlasovací preukaz. Treba oň požiadať.
TASR prináša prehľad a výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali v samostatnej SR od jej vzniku 1. januára 1993.
Voľby do Slovenskej národnej rady (SNR) a Federálneho zhromaždenia (FZ) Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) sa uskutočnili v dňoch 5. a 6. júna 1992.
Na rokovaniach politických špičiek oboch národných republík bolo dohodnuté dvojročné funkčné obdobie zastupiteľských zborov (voľby sa mali konať v júni 1994).
Marcové voľby budú v poradí deviate parlamentné voľby od Nežnej revolúcie v roku 1989. Štát vyjdú na 10,7 milióna eur. Hlasovať v nich môžu všetci občania SR, ktorí budú mať v deň hlasovania aspoň 18 rokov. Oprávnených voličov je viac ako 4,4 milióna.
Kandidujúce strany môžu ešte pár dní viesť volebnú kampaň. Môžu na ňu minúť najviac tri milióny eur a musia používať transparentný účet. Kampaň sa skončí 48-hodinovým moratórium, kedy je zakázaná.
Hlasuje sa za plentou. Tam volič vyberie hlasovací lístok, prípadne udelí aj preferenčné krúžky a vloží lístok do obálky. Tú potom vloží do volebnej schránky. Volič, ktorému zdravie brániť ísť do volebnej miestnosti odovzdať svoj hlas, môže požiadať o prenosnú volebnú urnu.
Pred vstupom do volebnej miestnosti si treba skontrolovať platnosť občianskeho preukazu. Ten je potrebný na preukázanie totožnosti voliča. Bez jej preukázania nebude môcť voliť. Hlasovať sa dá aj mimo miesta trvalého bydliska. Potrebný je na to však hlasovací preukaz. Treba oň požiadať.
O miesto v parlamente bojujú tieto strany:
TIP - 1,
Strana moderného Slovenska - 2,
OĽaNO-NOVA – 3,
Demokrati Slovenska - Ľudo Kaník - 4,
Šanca - 5,
Sme Rodina – Boris Kollár - 6,
Strana zelených Slovenska - 7,
Koalícia Spoločne za Slovensko - 8,
Maďarská kresťanskodemokratická aliancia - 9,
VZDOR-strana práce - 10,
Most-Híd – 11,
SNS - 12,
Odvaha - Veľká národná a proruská koalícia - 13,
KSS - 14,
SDKÚ-DS - 15,
Smer-SD - 16,
KDH – 17,
SKOK - 18,
Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko - 19,
#Sieť - 20,
SMK - 21,
Priama demokracia – 22,
SaS – 23.
TIP - 1,
Strana moderného Slovenska - 2,
OĽaNO-NOVA – 3,
Demokrati Slovenska - Ľudo Kaník - 4,
Šanca - 5,
Sme Rodina – Boris Kollár - 6,
Strana zelených Slovenska - 7,
Koalícia Spoločne za Slovensko - 8,
Maďarská kresťanskodemokratická aliancia - 9,
VZDOR-strana práce - 10,
Most-Híd – 11,
SNS - 12,
Odvaha - Veľká národná a proruská koalícia - 13,
KSS - 14,
SDKÚ-DS - 15,
Smer-SD - 16,
KDH – 17,
SKOK - 18,
Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko - 19,
#Sieť - 20,
SMK - 21,
Priama demokracia – 22,
SaS – 23.
TASR prináša prehľad a výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali v samostatnej SR od jej vzniku 1. januára 1993.
Voľby do Slovenskej národnej rady (SNR) a Federálneho zhromaždenia (FZ) Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) sa uskutočnili v dňoch 5. a 6. júna 1992.
Na rokovaniach politických špičiek oboch národných republík bolo dohodnuté dvojročné funkčné obdobie zastupiteľských zborov (voľby sa mali konať v júni 1994).
Slovenská národná rada 1. septembra 1992 schválila Ústavu Slovenskej republiky. SNR zmenila názov na Národnú radu Slovenskej republiky (NR SR).
30. septembra a 1. októbra 1994 Prvé parlamentné voľby v samostatnej SR boli zároveň predčasnými parlamentnými voľbami
Predchádzalo im vyslovenie nedôvery premiérovi Vladimírovi Mečiarovi 11. marca 1994 v parlamente. Vtedajší prezident SR Michal Kováč odvolal Vladimíra Mečiara z funkcie 14. marca a 16. marca 1994 vymenoval novú koaličnú vládu na čele s Jozefom Moravčíkom. NR SR schválila 17. marca toho roku zákon o skrátení volebného obdobia a vypísaní predčasných parlamentných volieb.
Kandidačné listiny predložilo 17 politických subjektov. Volebná účasť bola 75,65 percenta oprávnených voličov.
Zvíťazila koalícia Hnutie za demokratické Slovensko - Roľnícka strana Slovenska (HZDS-RSS), získala 34,96 % hlasov (61 poslaneckých mandátov). Koalícia Spoločná voľba (Strana demokratickej ľavice - SDĽ, Sociálnodemokratická strana Slovenska - SDSS, Strana zelených na Slovensku - SZS, Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky) dostala 10,41 % hlasov (18 mandátov), Maďarská koalícia (Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom – Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Együttélés - Spolužitie, Magyar Polgári Párt - Maďarská občianska strana) 10,18 % hlasov (17 mandátov), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 10,08 % (17 mandátov), Demokratická únia (DÚ) 8,5 % (15 mandátov), Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 7,3 % (13 mandátov) a Slovenská národná strana (SNS) 5,4 % (9 mandátov).
Vládnu koalíciu vytvorilo HZDS-RSS, ZRS a SNS, premiérom sa stal Vladimír Mečiar (HZDS). Predsedom parlamentu sa stal Ivan Gašparovič (HZDS).
25. a 26. septembra 1998 - Druhé parlamentné voľby
Zásadnou zmenou v ich organizácii bolo ustanovenie územia SR ako jedného volebného obvodu.
Kandidačné listiny predložilo 15 politických subjektov. Na voľbách sa zúčastnilo 84,24 percenta voličov.
Napriek víťazstvu vo voľbách sa Hnutiu za demokratické Slovensko (HZDS, 27 %, 43 mandátov) nepodarilo zostaviť vládu. Vládnu koalíciu vytvorila Slovenská demokratická koalícia (SDK, 26,33 %, 42 mandátov), Strana demokratickej ľavice (SDĽ, 14,66 %, 23 mandátov), Strana maďarskej koalície (SMK, 9,12 %, 15 mandátov) a Strana občianskeho porozumenia (SOP, 8,01 %, 13 mandátov). Do parlamentu sa dostala aj Slovenská národná strana (SNS) so ziskom 14 poslaneckých kresiel.
Premiérom sa stal Mikuláš Dzurinda (SDK). Predsedom parlamentu sa stal Jozef Migaš (SDĽ).
20. - 21. septembra 2002 - Tretie parlamentné voľby
Kandidačné listiny predložilo 25 politických subjektov. Účasť vo voľbách bola 70,06 percenta oprávnených voličov.
Voľby priniesli najväčší zisk mandátov Hnutiu za demokratické Slovensko (HZDS, 19,50 % hlasov, 36 mandátov). Vládnu koalíciu však zostavovali Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) so ziskom 15,09 % hlasov a 28 mandátov, Strana maďarskej koalície (SMK, 11,17 % hlasov, 20 mandátov), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH, 8,25 % hlasov a 15 mandátov) a Aliancia nového občana (ANO, 8,01 % hlasov, 15 mandátov).
Opozičnými stranami boli okrem HZDS aj strana Smer (25 mandátov) a Komunistická strana Slovenska (KSS, 11 mandátov).
Premiérom sa stal Mikuláš Dzurinda (SDKÚ). Predsedom parlamentu sa stal Pavol Hrušovský (KDH).
17. júna 2006 - Štvrté parlamentné voľby (predčasné)
Odchod z vládnej koalície 8. februára 2006 ohlásilo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Parlament uznesením vzal v ten deň na vedomie rozhodnutie predsedu KDH Pavla Hrušovského, ktorý sa vzdal funkcie predsedu Národnej rady SR. Poslanci akceptovali poverenie viesť parlament na predsedu SMK Bélu Bugára.
Dôvodom bol odmietavý postoj Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany (SDKÚ-DS) voči predloženiu a podpisu zmluvy o výhrade vo svedomí. NR SR 9. februára 2006 schválila ústavný zákon o skrátení volebného obdobia.
Štvrté voľby charakterizovali významné zmeny – konali sa len v jeden deň, slovenskí občania zdržiavajúci sa v zahraničí mohli zaslať hlasovacie lístky poštou a politické subjekty, ktoré sa chceli zúčastniť na voľbách, museli zaplatiť kauciu 500.000 korún. Na voľbách sa zúčastnilo 21 politických subjektov. Volilo 54,67 percenta oprávnených voličov.
Najviac hlasov získala strana Smer - Sociálna demokracia (Smer-SD), bolo to 29,14 % hlasov (50 poslaneckých mandátov). Nasledovalo SDKÚ-DS 18,35 % (31 mandátov), SNS 11,73 % (20 mandátov), SMK 11,68 % (20 mandátov), ĽS-HZDS 8,79 %(15 mandátov) a KDH 8,31 % (14 mandátov).
Vládu vytvorila koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS. Premiérom sa stal Robert Fico (Smer-SD). Šéfom NR SR bol Pavol Paška (Smer-SD).
12. júna 2010 - Piate parlamentné voľby
Kandidovalo 18 politických subjektov a účasť bola 58,83 percenta oprávnených voličov.
Voľby vyhral Smer-SD, ktorý získal 34,79 % hlasov oprávnených voličov (62 mandátov). SDKÚ-DS dostala 15,42 % hlasov (28 mandátov), Sloboda a Solidarita (SaS) 12,14 % (22 mandátov), KDH 8,52 % (15 mandátov), Most–Híd 8,12 % (14 mandátov), SNS 5,07 % (9 mandátov).
Víťazovi volieb sa nepodarilo zostaviť vládu, vznikla vládna koalícia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd.
Premiérkou sa po prvýkrát v histórii Slovenska stala žena - Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Predsedom parlamentu sa stal Richard Sulík (SaS).
10. marca 2012 - Šieste parlamentné voľby (predčasné)
Dôvodom ich vypísania bolo hlasovanie o posilnení dočasného eurovalu v parlamente. Prvýkrát rozhodoval parlament o zmenách v dočasnom eurovale (Európsky finančný stabilizačný nástroj - European Financial Stability facility – EFSF, je úzko spätý s ekonomickou krízou v Grécku) 11. októbra 2011, pričom premiérka Iveta Radičová spojila toto hlasovanie s hlasovaním o dôvere vláde. Napriek tejto podmienke SaS, časť OKS a OĽaNO za návrh nehlasovali, čo spôsobilo pád slovenskej vlády.
Ako posledná krajina eurozóny na druhýkrát schválila NR SR posilnenie dočasného eurovalu (EFSF) 13. októbra 2011. Po dohode troch koaličných strán s opozičným Smerom-SD išlo o očakávaný výsledok a dodatok k medzinárodnej zmluve podporilo 114 zo 147 prítomných poslancov NR SR. Na schválenie bolo potrebných minimálne 76 hlasov. Výmenou za podporu Smeru-SD bol súhlas s predčasnými parlamentnými voľbami.
Kandidujúcich strán a hnutí bolo 26, na voľbách sa zúčastnilo 59,11 percenta oprávnených voličov.
Víťazom volieb sa stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov (83 poslaneckých mandátov). Na druhom mieste skončilo KDH so ziskom 8,82 % (16 mandátov), OĽaNO dostalo 8,55 % (16 mandátov), Most-Híd 6,89 % (13 kresiel), SDKÚ-DS 6,09 % (11 kresiel) a SaS 5,88 % (11 kresiel).
Premiérom sa stal Robert Fico. Predsedom NR SR sa stal Pavol Paška (Smer-SD), ktorý sa tejto pozície vzdal a 25. novembra 2014 sa novým predsedom NR SR stal Peter Pellegrini (Smer-SD). V tajnej voľbe mu svoj hlas odovzdalo 120 poslancov zo 136 prítomných.
30. septembra a 1. októbra 1994 Prvé parlamentné voľby v samostatnej SR boli zároveň predčasnými parlamentnými voľbami
Predchádzalo im vyslovenie nedôvery premiérovi Vladimírovi Mečiarovi 11. marca 1994 v parlamente. Vtedajší prezident SR Michal Kováč odvolal Vladimíra Mečiara z funkcie 14. marca a 16. marca 1994 vymenoval novú koaličnú vládu na čele s Jozefom Moravčíkom. NR SR schválila 17. marca toho roku zákon o skrátení volebného obdobia a vypísaní predčasných parlamentných volieb.
Kandidačné listiny predložilo 17 politických subjektov. Volebná účasť bola 75,65 percenta oprávnených voličov.
Zvíťazila koalícia Hnutie za demokratické Slovensko - Roľnícka strana Slovenska (HZDS-RSS), získala 34,96 % hlasov (61 poslaneckých mandátov). Koalícia Spoločná voľba (Strana demokratickej ľavice - SDĽ, Sociálnodemokratická strana Slovenska - SDSS, Strana zelených na Slovensku - SZS, Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky) dostala 10,41 % hlasov (18 mandátov), Maďarská koalícia (Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom – Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Együttélés - Spolužitie, Magyar Polgári Párt - Maďarská občianska strana) 10,18 % hlasov (17 mandátov), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 10,08 % (17 mandátov), Demokratická únia (DÚ) 8,5 % (15 mandátov), Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 7,3 % (13 mandátov) a Slovenská národná strana (SNS) 5,4 % (9 mandátov).
Vládnu koalíciu vytvorilo HZDS-RSS, ZRS a SNS, premiérom sa stal Vladimír Mečiar (HZDS). Predsedom parlamentu sa stal Ivan Gašparovič (HZDS).
25. a 26. septembra 1998 - Druhé parlamentné voľby
Zásadnou zmenou v ich organizácii bolo ustanovenie územia SR ako jedného volebného obvodu.
Kandidačné listiny predložilo 15 politických subjektov. Na voľbách sa zúčastnilo 84,24 percenta voličov.
Napriek víťazstvu vo voľbách sa Hnutiu za demokratické Slovensko (HZDS, 27 %, 43 mandátov) nepodarilo zostaviť vládu. Vládnu koalíciu vytvorila Slovenská demokratická koalícia (SDK, 26,33 %, 42 mandátov), Strana demokratickej ľavice (SDĽ, 14,66 %, 23 mandátov), Strana maďarskej koalície (SMK, 9,12 %, 15 mandátov) a Strana občianskeho porozumenia (SOP, 8,01 %, 13 mandátov). Do parlamentu sa dostala aj Slovenská národná strana (SNS) so ziskom 14 poslaneckých kresiel.
Premiérom sa stal Mikuláš Dzurinda (SDK). Predsedom parlamentu sa stal Jozef Migaš (SDĽ).
20. - 21. septembra 2002 - Tretie parlamentné voľby
Kandidačné listiny predložilo 25 politických subjektov. Účasť vo voľbách bola 70,06 percenta oprávnených voličov.
Voľby priniesli najväčší zisk mandátov Hnutiu za demokratické Slovensko (HZDS, 19,50 % hlasov, 36 mandátov). Vládnu koalíciu však zostavovali Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) so ziskom 15,09 % hlasov a 28 mandátov, Strana maďarskej koalície (SMK, 11,17 % hlasov, 20 mandátov), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH, 8,25 % hlasov a 15 mandátov) a Aliancia nového občana (ANO, 8,01 % hlasov, 15 mandátov).
Opozičnými stranami boli okrem HZDS aj strana Smer (25 mandátov) a Komunistická strana Slovenska (KSS, 11 mandátov).
Premiérom sa stal Mikuláš Dzurinda (SDKÚ). Predsedom parlamentu sa stal Pavol Hrušovský (KDH).
17. júna 2006 - Štvrté parlamentné voľby (predčasné)
Odchod z vládnej koalície 8. februára 2006 ohlásilo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Parlament uznesením vzal v ten deň na vedomie rozhodnutie predsedu KDH Pavla Hrušovského, ktorý sa vzdal funkcie predsedu Národnej rady SR. Poslanci akceptovali poverenie viesť parlament na predsedu SMK Bélu Bugára.
Dôvodom bol odmietavý postoj Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany (SDKÚ-DS) voči predloženiu a podpisu zmluvy o výhrade vo svedomí. NR SR 9. februára 2006 schválila ústavný zákon o skrátení volebného obdobia.
Štvrté voľby charakterizovali významné zmeny – konali sa len v jeden deň, slovenskí občania zdržiavajúci sa v zahraničí mohli zaslať hlasovacie lístky poštou a politické subjekty, ktoré sa chceli zúčastniť na voľbách, museli zaplatiť kauciu 500.000 korún. Na voľbách sa zúčastnilo 21 politických subjektov. Volilo 54,67 percenta oprávnených voličov.
Najviac hlasov získala strana Smer - Sociálna demokracia (Smer-SD), bolo to 29,14 % hlasov (50 poslaneckých mandátov). Nasledovalo SDKÚ-DS 18,35 % (31 mandátov), SNS 11,73 % (20 mandátov), SMK 11,68 % (20 mandátov), ĽS-HZDS 8,79 %(15 mandátov) a KDH 8,31 % (14 mandátov).
Vládu vytvorila koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS. Premiérom sa stal Robert Fico (Smer-SD). Šéfom NR SR bol Pavol Paška (Smer-SD).
12. júna 2010 - Piate parlamentné voľby
Kandidovalo 18 politických subjektov a účasť bola 58,83 percenta oprávnených voličov.
Voľby vyhral Smer-SD, ktorý získal 34,79 % hlasov oprávnených voličov (62 mandátov). SDKÚ-DS dostala 15,42 % hlasov (28 mandátov), Sloboda a Solidarita (SaS) 12,14 % (22 mandátov), KDH 8,52 % (15 mandátov), Most–Híd 8,12 % (14 mandátov), SNS 5,07 % (9 mandátov).
Víťazovi volieb sa nepodarilo zostaviť vládu, vznikla vládna koalícia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd.
Premiérkou sa po prvýkrát v histórii Slovenska stala žena - Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Predsedom parlamentu sa stal Richard Sulík (SaS).
10. marca 2012 - Šieste parlamentné voľby (predčasné)
Dôvodom ich vypísania bolo hlasovanie o posilnení dočasného eurovalu v parlamente. Prvýkrát rozhodoval parlament o zmenách v dočasnom eurovale (Európsky finančný stabilizačný nástroj - European Financial Stability facility – EFSF, je úzko spätý s ekonomickou krízou v Grécku) 11. októbra 2011, pričom premiérka Iveta Radičová spojila toto hlasovanie s hlasovaním o dôvere vláde. Napriek tejto podmienke SaS, časť OKS a OĽaNO za návrh nehlasovali, čo spôsobilo pád slovenskej vlády.
Ako posledná krajina eurozóny na druhýkrát schválila NR SR posilnenie dočasného eurovalu (EFSF) 13. októbra 2011. Po dohode troch koaličných strán s opozičným Smerom-SD išlo o očakávaný výsledok a dodatok k medzinárodnej zmluve podporilo 114 zo 147 prítomných poslancov NR SR. Na schválenie bolo potrebných minimálne 76 hlasov. Výmenou za podporu Smeru-SD bol súhlas s predčasnými parlamentnými voľbami.
Kandidujúcich strán a hnutí bolo 26, na voľbách sa zúčastnilo 59,11 percenta oprávnených voličov.
Víťazom volieb sa stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov (83 poslaneckých mandátov). Na druhom mieste skončilo KDH so ziskom 8,82 % (16 mandátov), OĽaNO dostalo 8,55 % (16 mandátov), Most-Híd 6,89 % (13 kresiel), SDKÚ-DS 6,09 % (11 kresiel) a SaS 5,88 % (11 kresiel).
Premiérom sa stal Robert Fico. Predsedom NR SR sa stal Pavol Paška (Smer-SD), ktorý sa tejto pozície vzdal a 25. novembra 2014 sa novým predsedom NR SR stal Peter Pellegrini (Smer-SD). V tajnej voľbe mu svoj hlas odovzdalo 120 poslancov zo 136 prítomných.
