Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sociologička Silvia Miháliková sa domnieva, že dobrovoľné umiestňovanie portrétu prezidenta SR v školách je lepšie ako povinné.
Autor TASR
Bratislava 13. júna (TASR) - Umiestňovanie portrétu štátnika v kanceláriách, školských triedach a verejných priestoroch prispieva k pestovaniu kultu osobnosti. Vyplýva to z vyjadrenia predsedu Heraldickej komisie ministerstva vnútra Ladislava Vrtela v súvislosti s portrétom prezidenta SR. Obraz štátnika v triedach by podľa neho možno zvýšil politické povedomie žiakov, zároveň by však mohol polarizovať názory.
Vrtel pripomína, že zvyk umiestňovať portrét štátnika v kanceláriách, školských triedach a verejných priestoroch zdedila prvá Česko-Slovenská republika po Rakúsko-Uhorskej monarchii. "Neskôr v tejto tradícii pokračovali všetky totalitné režimy. Ide jednoznačne o pestovanie kultu osobnosti. Obraz štátnika v triedach by možno zvýšil politické povedomie žiakov (tým či oným smerom). Zároveň by však isto polarizoval názory nielen žiakov, ale nenechal by pokojných ani ich rodičov, ktorí sú rôzneho politického zmýšľania," doplnil.
Profesor z Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Leon Sokolovský by bol za portréty prezidenta SR v triedach, ale s pozitívnym komentárom učiteľov. "Myslím, že to nemusí byť povinné, ale prihováral by som za to, aby tie portréty boli, avšak aj s pozitívnym komentárom učiteľov. Určite by to prispelo k všeobecným spoločensko-politickým vedomostiam a rozhľadu žiakov," uviedol Sokolovský.
Sociologička Silvia Miháliková sa domnieva, že dobrovoľné umiestňovanie portrétu prezidenta SR v školách je lepšie ako povinné. Poznanie aktuálneho prezidenta vlastnej krajiny či už po mene, ale aj vizuálne stotožnenie mena a dotyčnej osoby patrí podľa nej k základným poznatkom v rámci procesov politickej socializácie. Tá sa, ako hovorí, neuskutočňuje iba na pôde školy, ale aj vo verejných inštitúciách a priestoroch, v médiách, v rôznych podobách formálnej i neformálnej komunikácie.
"Tak ako sa už od škôlkarov očakáva, že sa naučia poznať význam farieb na semafore dopravnej križovatky, tak sa deti postupne oboznamujú aj s charakterom daného usporiadania spoločnosti, v ktorej vyrastajú. A k tomu patrí aj poznanie tých, ktorí dané usporiadanie reprezentujú," doplnila sociologička.
Nevylučuje, že portrét hlavy štátu by v školách a triedach mohol prispieť k zvýšeniu záujmu žiakov o verejné záležitosti, k personifikácii krajiny, štátu a jeho politiky. "Zároveň by to mohlo prispieť aj k lepšiemu poznaniu predstaviteľov vlastnej krajiny a možno by sa týmto spôsobom dalo postupne vyhnúť aj často sa opakujúcej absencii akýchkoľvek poznatkov a vedomostí o reprezentácii štátu nielen v rôznych školských testoch, ale aj v komunikácii rôznych skupín verejnosti," uviedla.
Nebola by to však podľa nej garancia predchádzania určitej miery ignorancie politiky a politických predstaviteľov v istých častiach populácie. "Museli by sme sa s odstupom času pokúsiť zmerať vplyv tohto symbolického gesta," doplnila.
Vrtel pripomína, že zvyk umiestňovať portrét štátnika v kanceláriách, školských triedach a verejných priestoroch zdedila prvá Česko-Slovenská republika po Rakúsko-Uhorskej monarchii. "Neskôr v tejto tradícii pokračovali všetky totalitné režimy. Ide jednoznačne o pestovanie kultu osobnosti. Obraz štátnika v triedach by možno zvýšil politické povedomie žiakov (tým či oným smerom). Zároveň by však isto polarizoval názory nielen žiakov, ale nenechal by pokojných ani ich rodičov, ktorí sú rôzneho politického zmýšľania," doplnil.
Prečítajte si: TASR ponúka oficiálny portrét prezidentky SR Z. Čaputovej
Profesor z Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Leon Sokolovský by bol za portréty prezidenta SR v triedach, ale s pozitívnym komentárom učiteľov. "Myslím, že to nemusí byť povinné, ale prihováral by som za to, aby tie portréty boli, avšak aj s pozitívnym komentárom učiteľov. Určite by to prispelo k všeobecným spoločensko-politickým vedomostiam a rozhľadu žiakov," uviedol Sokolovský.
Sociologička Silvia Miháliková sa domnieva, že dobrovoľné umiestňovanie portrétu prezidenta SR v školách je lepšie ako povinné. Poznanie aktuálneho prezidenta vlastnej krajiny či už po mene, ale aj vizuálne stotožnenie mena a dotyčnej osoby patrí podľa nej k základným poznatkom v rámci procesov politickej socializácie. Tá sa, ako hovorí, neuskutočňuje iba na pôde školy, ale aj vo verejných inštitúciách a priestoroch, v médiách, v rôznych podobách formálnej i neformálnej komunikácie.
"Tak ako sa už od škôlkarov očakáva, že sa naučia poznať význam farieb na semafore dopravnej križovatky, tak sa deti postupne oboznamujú aj s charakterom daného usporiadania spoločnosti, v ktorej vyrastajú. A k tomu patrí aj poznanie tých, ktorí dané usporiadanie reprezentujú," doplnila sociologička.
Nevylučuje, že portrét hlavy štátu by v školách a triedach mohol prispieť k zvýšeniu záujmu žiakov o verejné záležitosti, k personifikácii krajiny, štátu a jeho politiky. "Zároveň by to mohlo prispieť aj k lepšiemu poznaniu predstaviteľov vlastnej krajiny a možno by sa týmto spôsobom dalo postupne vyhnúť aj často sa opakujúcej absencii akýchkoľvek poznatkov a vedomostí o reprezentácii štátu nielen v rôznych školských testoch, ale aj v komunikácii rôznych skupín verejnosti," uviedla.
Nebola by to však podľa nej garancia predchádzania určitej miery ignorancie politiky a politických predstaviteľov v istých častiach populácie. "Museli by sme sa s odstupom času pokúsiť zmerať vplyv tohto symbolického gesta," doplnila.
