Banská Bystrica/Bratislava 28. augusta (TASR) – Na bojoch Slovenského národného povstania (SNP) sa zúčastnilo asi 40.000 civilistov, 20.000 partizánov a 60.000 príslušníkov armády.

Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944.

29. august sa stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky rozhodnutím Slovenskej národnej rady (SNR) 20. októbra 1993.

Pri príležitosti výročia SNP vydáva TASR výberovú chronológiu príprav a priebehu SNP.

December 1943 - Podpísaním Vianočnej dohody na tajnom stretnutí na Gajovej ulici v Bratislave vnikla Slovenská národná rada (SNR) ako spoločné politické vedenie protifašistickej opozície na území Slovenska.

23. marca 1944 - Československý prezident Edvard Beneš z exilu v britskom Londýne poveril dočasným vedením vojenského odboja na Slovensku podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana, dovtedajšieho náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.

27. apríla 1944 - Na rokovaní SNR s vojenskou delegáciou Jána Goliana vzniklo Vojenské ústredie SNR zodpovedné za prípravu spolupráce s partizánskymi oddielmi a ich vyzbrojovanie.

júl 1944 - V lesnej chate v katastri obce Čremošné v Žarnovickej doline sa konala schôdza ilegálnej SNR so zástupcami vojenského ústredia SNR. Prerokovali sa na nej princípy a podmienky protifašistického ozbrojeného vystúpenia, posledné prípravy na povstanie a potreba nadviazania spojenia s blížiacou sa Červenou armádou.

4. augusta 1944 - Karol Šmidke a pplk. Mikuláš Ferjenčík odleteli do sovietskej Moskvy ako delegácia SNR žiadajúca koordinovať povstalecké akcie s velením Červenej armády.


11. augusta 1944 - Slovenská vláda vyhlásila na celom území štátu stanné právo.

25. augusta 1944 - Veliteľ Ján Golian vydal tajnú inštrukciu posádkam o ozbrojenom odpore v prípade prekročenia hraníc štátu nemeckými vojskami.

29. augusta 1944 - Nemecké vojská a policajno-bezpečnostné jednotky začali okolo 10. hodiny obsadzovať územie Slovenska. Oznámil to prostredníctvom rozhlasu slovenský minister obrany generál Ferdinand Čatloš.

29. augusta 1944 - Podplukovník generálneho štábu Ján Golian vydal posádkam slovenskej armády rozkaz, aby začali klásť ozbrojený odpor nemeckým okupačným silám. Rozkaz so šifrou o vysťahovaní platil od 20. hodiny. Začiatok Slovenského národného povstania oznámil Slobodný slovenský vysielač v Banskej Bystrici.

30. augusta 1944 - V československom vysielaní BBC odznela výzva ministra obrany čs. exilovej vlády v Londýne generála Sergeja Ingra o začatí vojenských operácií na Slovensku a zaradení tamojších jednotiek do stavu Československej armády.

31. augusta 1994 - V Banskej Bystrici vzniklo Veliteľstvo 1. česko-slovenskej armády na Slovensku na čele s plukovníkom Jánom Golianom.

1. septembra 1944 - SNR prijala Deklaráciu, v ktorej vyhlásila obnovenie ČSR a prevzatie všetkej moci na Slovensku.

2. septembra 1944 - V tiesňave pod hradom Strečno neďaleko Žiliny sa rozpútali najťažšie z bojov povstania.

5. septembra 1944 - Na povstaleckom území sa uskutočnila prvá mobilizácia do 1. čs. armády na Slovensku, jej stav dosiahol 47.000 osôb.

5. septembra 1944 - Na návrh spolupredsedu SNR Vavra Šrobára povýšili Jána Goliana do hodnosti brigádneho generála a stal sa členom SNR.

5. septembra 1944 - Prezident Jozef Tiso prijal demisiu vlády V. Tuku. Pod nátlakom Nemecka vymenoval novú vládu, ktorej predsedom sa stal Štefan Tiso.

7. septembra 1994 - Veliteľom partizánskych oddielov sa stal Karol Šmidke.

8. septembra 1944 - Začala sa spoločná Karpatsko-duklianska (východokarpatská) operácia vojsk Červenej armády a 1. československého armádneho zboru aj s cieľom pomôcť SNP.

10. septembra 1944 - Protipartizánska jednotka SS Jozef, zložená z českých a slovenských Nemcov a hlinkovcov, sa začala formovať v Bratislave. Pôsobila na Morave a na Slovensku.

16. septembra 1944 - Vznikol Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku.

17. septembra 1944 - Po druhej mobilizácii 1. česko-slovenská armáda na Slovensku okrem rôznych druhov armádnych jednotiek a útvarov, vrátane leteckej skupiny, disponovala 44 pešími prápormi, šiestimi delostreleckými oddielmi a 32 delostreleckými batériami.

koniec septembra 1944 - V Žiline sa začala formovať protipartizánska jednotka majora grófa Erwina Thun–Hohensteina Edelweiss. Veliteľom slovenského oddielu bol Ladislav Nižňanský.

6. októbra 1944 - Vojská 1. československého armádneho zboru a Červenej armády v priestore Duklianskeho priesmyku vstúpili na územie Slovenska.

7. októbra 1944 - Divízny generál Rudolf Viest prevzal funkciu hlavného veliteľa povstaleckých vojsk. Vymenil dovtedajšieho veliteľa generála Jána Goliana, ktorý sa stal jeho zástupcom.

18. októbra 1944 - Bombardovaním Banskej Bystrice sa začal generálny útok nemeckých okupačných vojsk na pozície povstaleckého územia.

27. októbra 1944 - Politickí, partizánski a vojenskí predstavitelia povstania sa presunuli z Banskej Bystrice do katastra obce Donovaly.

27. októbra 1944 - Nemecká armáda po dvojmesačných bojoch obsadila sídlo povstaleckého územia - Banskú Bystricu.

28. októbra 1944 - Veliteľ 1. česko-slovenskej armády na Slovensku generál Rudolf Viest vydal na Donovaloch rozkaz o prechode armády na partizánsky spôsob boja.

3. novembra 1944 - V Pohronskom Bukovci zajali povstaleckých generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, neskôr ich vypočúvali v Banskej Bystrici a Bratislave. Po výsluchoch nasledoval prevoz do nemeckého Berlína, kde oboch generálov napriek platným medzinárodným dohodám o ochrane vojnových zajatcov odsúdil vojenský súd na trest smrti. Popravili ich údajne v roku 1945 v koncentračnom tábore Flossenburg v Nemecku.