Bratislava 21. novembra (TASR) - Za krvavý masaker piatich dozorcov v leopoldovskej väznici v novembri 1991 si odpykávajú tresty v súčasnosti už len štyria zo siedmich aktérov tohto brutálneho činu, ktorý vtedy otriasol celým bývalým Československom.

Dvaja odsúdení si odpykávajú doživotný trest odňatia slobody a dvaja odsúdení, ktorým nebol uložený doživotný trest, by mali byť po výkone trestu odňatia slobody prepustení na slobodu v roku 2015 a 2017. Informoval dnes TASR vedúci sekretariátu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) podplukovník Adrián Baláž. V piatok 23. novembra uplynie 21 rokov od tejto tragickej udalosti.

Foto: TASR/Jozef Ďurník

Po prepustení Václava Fedáka v roku 2009, následne v roku 2010 približne 20 rokov po masakre prepustili aj Vladimíra Dudu, ten strávil za mrežami približne 20 rokov. Prvého prepusteného aktéra brutálneho činu Fedáka prepustili v júni 2009 a vtedy tridsaťdeväťročný Fedák, ktorý strávil vo väzení 17 rokov, vykročil z väzenských dverí za veľkého záujmu médií.

"Dobre," bolo jeho prvé slovo na otázku, ako sa cíti na slobode. "Je mi ľúto, čo sa stalo. Nikoho som nezabil, svoje som si odsedel," povedal vtedy TASR Fedák. "Samozrejme, že to ľutujem. Nevedel som, že majú niekoho zabiť. Nevedel som, čo sa stane, takže som to nemohol ani nijako ovplyvniť," vyhlásil.

Vražda dozorcov

Pri tragickej udalosti v roku 1991 väzni zavraždili päť príslušníkov väzenskej a justičnej stráže a ďalších dvoch ťažko zranili. Zavraždení dozorcovia mali vtedy od 22 do 50 rokov. Fedák strávil za mrežami takmer celú mladosť a dospelosť, keď bol v ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Ilave a napokon posledný necelý rok v Ružomberku, kde si v oboch väzeniach odpykával trest za sedem rozličných paragrafov v súvislosti so spomínaným masakrom. Trest si odpykával v najťažšej tretej nápravnovýchovnej skupine so sprísneným bezpečnostným režimom.

"Najvyšší súd SR 4. marca 1994 v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (KS) zo dňa 2. februára 1993 rozhodol tak, že obžalovaného Václava Fedáka uznal vinným z nápomoci pri trestnom čine vraždy, z trestného činu vzbury väzňov, trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia spolupáchateľstvom, trestného činu lúpeže, trestného činu vydierania, trestného činu brania rukojemníka, trestného činu nedovoleného ozbrojovania a z trestného činu obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom. Na základe toho bol obžalovaný na úhrnný trest odňatia slobody na 15 rokov so zaradením do tretej nápravno-výchovnej skupiny," povedal vtedy pre TASR hovorca KS Pavol Adamčiak.

Foto: TASR/Vladimír Benko

Podľa rozhodnutia KS v Bratislave, zo začiatku februára 1993, štyria zo vzbúrencov vrátane Fedáka mali stráviť vo väzení viac ako desať rokov a traja nemali z väzenia vyjsť do konca svojho života. Na doživotie je odsúdený a trest si odpykáva vodca leopoldovskej vzbury a následne aj masakru Tibor Polgári. Jeden z aktérov masakra, Ondrej Harvan, ktorého odsúdili tiež na doživotie, spáchal krátko po vynesení rozsudku samovraždu. Tresty KS potvrdil a sprísnil na začiatku marca 1994 Najvyšší súd SR.

Video: Leopoldovská vzbura

zdroj: youtube.com


Najprísnejšie väzenie

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Tibor Polgári (30) za lúpežné prepadnutie odsúdený predtým na deväť rokov, spomínaný už teraz prepustený Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.

Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole.

Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil.


Cieľ väzňov: loďou do Austrálie

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii pochytali.

Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel streľbou brániť pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. KS v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil.

Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým v marci 1990 zviditeľnil pri veľkej vzbure v Leopoldove. Veľká vzbura v tomto najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.