Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD) je presvedčený, že návrh nemusí vyhovovať všetkým politickým stranám, isté pravidlá by však podľa neho mali platiť.
Autor TASR
Bratislava 4. februára (TASR) – Zákon o politických stranách, ktorý má upraviť fungovanie strán, by mal byť prijatý ústavnou väčšinou a konsenzom. Očakávajú to predstavitelia koaličných i opozičných strán v prípade, ak bude takýto návrh konečne predložený na rokovanie do parlamentu. Zhodli sa na tom zástupcovia strán Smer-SD, SNS, SaS a OĽaNO v nedeľnej televíznej diskusnej relácii V politike na TA3.
"Bolo by ideálne, keby takýto návrh zákona opäť prešiel ústavnou väčšinou. Pokiaľ sa tak nestane, budeme sa pýtať, prečo," uviedol poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD). Je presvedčený, že návrh nemusí vyhovovať všetkým politickým stranám, isté pravidlá by však podľa neho mali platiť. V rámci rozpravy preto očakáva vášnivú diskusiu, sám si však chce počkať na konkrétny návrh zákona, keďže v súčasnosti sa hovorí o viacerých alternatívach.
Súhlasí s ním aj koaličný kolega Tibor Bernaťák zo SNS. "Samozrejme, bolo by to ideálne, keby tento návrh prešiel ústavnou väčšinou," povedal Bernaťák. Všetko však ukáže fakt, ako sa k tomu postavia opoziční poslanci a či budú mať záujem o konštruktívne rokovania. Podľa Bernaťáka má ísť ale hlavne o vytvorenie "jedného normálneho politického systému" s jasnými pravidlami a kritériami. Cieľom tiež je, aby boli strany otvorené pre každého, kto by chcel do nich vstúpiť, teda nie, aby boli "uzatvorenou sektou."
O prijatí konsenzom a o hľadaní spoločného kompromisu v súvislosti s prijímaním zákona hovorí aj opozičný poslanec Martin Klus (SaS). "Ak okrešeme návrh do takej podoby, ktorý by naozaj zlepšil fungovanie politického systému, nevidíme dôvod na to, aby sme to nepodporili," pripustil Klus. Zatiaľ však podľa neho tomu nič nenasvedčuje. Skôr sa totiž obáva, že koalícii sa opäť podarí zákon presadiť. Podobne ako v prípade rokovacieho poriadku, teda proti vôli opozície. "Toto bude to najhoršie, čo sa môže politickému systému na Slovensku stať," myslí si Klus.
Prístupnosť k určitej zmene pripúšťa aj poslanec OĽaNO Richard Vašečka. Avšak poukazuje na to, že mnohé kľúčové veci demokracie sa na Slovensku prijímajú jednoduchou väčšinou, teda dosiahnutím 76 hlasov. Ako príklad uvádza rokovací poriadok alebo volebný systém. "Ja by som sa to odvážil nazvať, že je to politické znásilnenie," tvrdí Vašečka.
"Bolo by ideálne, keby takýto návrh zákona opäť prešiel ústavnou väčšinou. Pokiaľ sa tak nestane, budeme sa pýtať, prečo," uviedol poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD). Je presvedčený, že návrh nemusí vyhovovať všetkým politickým stranám, isté pravidlá by však podľa neho mali platiť. V rámci rozpravy preto očakáva vášnivú diskusiu, sám si však chce počkať na konkrétny návrh zákona, keďže v súčasnosti sa hovorí o viacerých alternatívach.
Súhlasí s ním aj koaličný kolega Tibor Bernaťák zo SNS. "Samozrejme, bolo by to ideálne, keby tento návrh prešiel ústavnou väčšinou," povedal Bernaťák. Všetko však ukáže fakt, ako sa k tomu postavia opoziční poslanci a či budú mať záujem o konštruktívne rokovania. Podľa Bernaťáka má ísť ale hlavne o vytvorenie "jedného normálneho politického systému" s jasnými pravidlami a kritériami. Cieľom tiež je, aby boli strany otvorené pre každého, kto by chcel do nich vstúpiť, teda nie, aby boli "uzatvorenou sektou."
O prijatí konsenzom a o hľadaní spoločného kompromisu v súvislosti s prijímaním zákona hovorí aj opozičný poslanec Martin Klus (SaS). "Ak okrešeme návrh do takej podoby, ktorý by naozaj zlepšil fungovanie politického systému, nevidíme dôvod na to, aby sme to nepodporili," pripustil Klus. Zatiaľ však podľa neho tomu nič nenasvedčuje. Skôr sa totiž obáva, že koalícii sa opäť podarí zákon presadiť. Podobne ako v prípade rokovacieho poriadku, teda proti vôli opozície. "Toto bude to najhoršie, čo sa môže politickému systému na Slovensku stať," myslí si Klus.
Prístupnosť k určitej zmene pripúšťa aj poslanec OĽaNO Richard Vašečka. Avšak poukazuje na to, že mnohé kľúčové veci demokracie sa na Slovensku prijímajú jednoduchou väčšinou, teda dosiahnutím 76 hlasov. Ako príklad uvádza rokovací poriadok alebo volebný systém. "Ja by som sa to odvážil nazvať, že je to politické znásilnenie," tvrdí Vašečka.
