Europoslanec si nemyslí si, že po referende vo Veľkej Británii dosiahla Európska únia svoj zenit a začalo sa jej rozdeľovanie.
Autor TASR
Bratislava 17. septembra (TASR) – Odkaz bratislavského neformálneho summitu lídrov 27 krajín EÚ nie je dostatočný. V dnešnej diskusnej relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko to uviedol europoslanec Boris Zala (Smer-SD).
Výsledky zhodnotil Zala ako "veľmi skromné", a to aj napriek tomu, že šlo len o neformálnu schôdzku. "Premiéri neprekonali v rámci konfliktov, ktoré majú medzi sebou, svoje národné pozície a neprijali európsky horizont alebo európsky spôsob rozmýšľania," domnieva sa.
To je podľa europoslanca vidieť na prijatej Bratislavskej deklarácii. "Všetky praktické závery, o ktorých sa tam hovorí, už obsahovala Junckerova (predseda Európskej komisie, pozn. TASR) správa o stave Európskej únie tri dni predtým v Európskom parlamente," upozornil.
"Európsku realitu oveľa silnejšie vníma Európska komisia aj Európsky parlament a premiéri, bohužiaľ, vnímajú len svoju miestnu, lokálnu, národnú atmosféru, ktorú nevedia pretaviť do európskych riešení," kritizoval Zala.
Nemyslí si, že po referende vo Veľkej Británii dosiahla Európska únia svoj zenit a začalo sa jej rozdeľovanie. "Nechápal by som to v tejto polohe, ale pravdou je, že terajšia garnitúra premiérov, ktorí v tejto chvíli sú predsedami vlád jednotlivých členských štátov EÚ, zatiaľ nie dostatočne chápu potrebu európskeho horizontu," doplnil s tým, že ak sa EÚ neudrží ako celok, ani jeden národný štát nemá šancu zotrvať v prvej desiatke štátov sveta a najvyššou životnou úrovňou.
Ďalšiemu europoslancovi Branislavovi Škripekovi (OĽaNO) chýbalo na bratislavskom summite viac sebareflexie po tom, ako sa obyvatelia Veľkej Británie rozhodli v referende opustiť EÚ. "Myslím, že Churchil na tým hlavou krútil v hrobe a my sme to nezreflektovali," vysvetlil.
"Chýba tu vizionárstvo," uviedol Škripek na margo summitu. "Schopnosť pozrieť sa dopredu, povedať, budeme to riešiť takto a trošku to riešiť v širšom kontexte. Mne sa zdá, že celá bezpečnostná otázka skončila tým, že lepšie posilníme hranice, ja som tomu veľmi rád," objasnil.
Únia sa však podľa neho ani na summite nevysporiadala s množstvom utečencov a migrantov na jej území. "Taliansko je právom nespokojné, keď tam prišlo vyše 100.000 ľudí. To prežívajú Maďari, Srbi, ale aj Chorváti a Bulhari. Mne sa zdá, že únia, ktorá predstavuje toľko veľkých politických tvárí málo tlačí na to, aby sme vyriešili konflikt tam, kde vzniká," uzavrel Škripek.
Výsledky zhodnotil Zala ako "veľmi skromné", a to aj napriek tomu, že šlo len o neformálnu schôdzku. "Premiéri neprekonali v rámci konfliktov, ktoré majú medzi sebou, svoje národné pozície a neprijali európsky horizont alebo európsky spôsob rozmýšľania," domnieva sa.
To je podľa europoslanca vidieť na prijatej Bratislavskej deklarácii. "Všetky praktické závery, o ktorých sa tam hovorí, už obsahovala Junckerova (predseda Európskej komisie, pozn. TASR) správa o stave Európskej únie tri dni predtým v Európskom parlamente," upozornil.
"Európsku realitu oveľa silnejšie vníma Európska komisia aj Európsky parlament a premiéri, bohužiaľ, vnímajú len svoju miestnu, lokálnu, národnú atmosféru, ktorú nevedia pretaviť do európskych riešení," kritizoval Zala.
Nemyslí si, že po referende vo Veľkej Británii dosiahla Európska únia svoj zenit a začalo sa jej rozdeľovanie. "Nechápal by som to v tejto polohe, ale pravdou je, že terajšia garnitúra premiérov, ktorí v tejto chvíli sú predsedami vlád jednotlivých členských štátov EÚ, zatiaľ nie dostatočne chápu potrebu európskeho horizontu," doplnil s tým, že ak sa EÚ neudrží ako celok, ani jeden národný štát nemá šancu zotrvať v prvej desiatke štátov sveta a najvyššou životnou úrovňou.
Ďalšiemu europoslancovi Branislavovi Škripekovi (OĽaNO) chýbalo na bratislavskom summite viac sebareflexie po tom, ako sa obyvatelia Veľkej Británie rozhodli v referende opustiť EÚ. "Myslím, že Churchil na tým hlavou krútil v hrobe a my sme to nezreflektovali," vysvetlil.
Všetko o SUMMITE v Bratislave nájdete TU.
"Chýba tu vizionárstvo," uviedol Škripek na margo summitu. "Schopnosť pozrieť sa dopredu, povedať, budeme to riešiť takto a trošku to riešiť v širšom kontexte. Mne sa zdá, že celá bezpečnostná otázka skončila tým, že lepšie posilníme hranice, ja som tomu veľmi rád," objasnil.
Únia sa však podľa neho ani na summite nevysporiadala s množstvom utečencov a migrantov na jej území. "Taliansko je právom nespokojné, keď tam prišlo vyše 100.000 ľudí. To prežívajú Maďari, Srbi, ale aj Chorváti a Bulhari. Mne sa zdá, že únia, ktorá predstavuje toľko veľkých politických tvárí málo tlačí na to, aby sme vyriešili konflikt tam, kde vzniká," uzavrel Škripek.