Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zuzana Gabrižová z Eractivu povedala, že vývoj posledných rokov podľa nej európsku perspektívu pre Turecko nijako nepriblížil, skôr naopak.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 15. marca (TASR) – Dohodu v oblasti migrácie, ktorú Európska únia s Tureckom uzavrela, neváha Turecko používať ako páku prakticky vo všetkom, čo s EÚ rieši, či už ide o finančnú pomoc, alebo vízovú otázku. Pre TASR to uviedla Zuzana Gabrižová z Eractivu.
Návrh tureckého ministra pre európske záležitosti Omera Čelika že by sa mala prehodnotiť migračná dohoda medzi EÚ a Tureckom z marca 2016, považuje skôr za vyhrážku. "Skôr ako návrh to znelo ako vyhrážka, ktorá padla v kontexte vyhrotenej situácie vo vzťahoch s Nemeckom a Holandskom. Obe tieto krajiny odmietli, aby tureckí predstavitelia viedli na ich území kampaň v prospech Erdogana súvisiacu s blížiacim sa referendom o posilnení kompetencií tureckého prezidenta," konštatovala.
Spor medzi Holandskom a Tureckom vznikol po tom, ako Holandsko znemožnilo počas uplynulého víkendu dvom členom tureckej vlády usporiadať tam predreferendové zhromaždenia. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prirovnal holandský prístup k tureckým ministrom k "pozostatkom nacizmu" a diplomatická roztržka sa rozhorela naplno.
Vývoj posledných rokov podľa nej európsku perspektívu pre Turecko nijako nepriblížil, skôr naopak. "V súčasnej situácii možno hovoriť o členstve Turecka v EÚ iba v rovine science-fiction. EÚ zatiaľ oficiálne nepristúpila k zmrazeniu prístupových rokovaní, hoci Európsky parlament aj niektoré členské štáty sa k tomu prikláňali v súvislosti s vývojom, ku ktorému v Turecku došlo po neúspešnom pokuse o štátny prevrat," vysvetlila analytička.
Zdôraznila však, že dôležitým faktorom vo vzájomných vzťahoch bude vždy strategická poloha tejto krajiny, jeho ekonomická sila, členstvo v NATO a v súčasnosti aj ako-tak fungujúca spolupráca pri manažovaní jednej z migračných ciest.
"Turecko má aj dnes ďaleko od európskych štandardov demokracie, donedávna ale ešte predstavovalo istý modelový fungujúci príklad sekulárnej demokracie v rámci moslimského sveta. Faktom ale je, že pokiaľ ide o vzťahy s EÚ, kvalita demokracie v Turecku sa skôr stáva druhoradou témou v kontexte pragmatickejších foriem spolupráce," konštatovala Gabrižová.
Podľa nej prevládajúci prístup k Turecku v EÚ stále stojí na téze, že je lepšie kultivovať politické kontakty, než na to aj pod vplyvom istého negatívneho vnútorného vývoja rezignovať. "Veľa bude závisieť od toho, či sa podarí stabilizovať vzťah medzi Tureckom a Nemeckom ako hlavného európskeho partnera pre Ankaru," uzavrela.
Návrh tureckého ministra pre európske záležitosti Omera Čelika že by sa mala prehodnotiť migračná dohoda medzi EÚ a Tureckom z marca 2016, považuje skôr za vyhrážku. "Skôr ako návrh to znelo ako vyhrážka, ktorá padla v kontexte vyhrotenej situácie vo vzťahoch s Nemeckom a Holandskom. Obe tieto krajiny odmietli, aby tureckí predstavitelia viedli na ich území kampaň v prospech Erdogana súvisiacu s blížiacim sa referendom o posilnení kompetencií tureckého prezidenta," konštatovala.
Spor medzi Holandskom a Tureckom vznikol po tom, ako Holandsko znemožnilo počas uplynulého víkendu dvom členom tureckej vlády usporiadať tam predreferendové zhromaždenia. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prirovnal holandský prístup k tureckým ministrom k "pozostatkom nacizmu" a diplomatická roztržka sa rozhorela naplno.
Vývoj posledných rokov podľa nej európsku perspektívu pre Turecko nijako nepriblížil, skôr naopak. "V súčasnej situácii možno hovoriť o členstve Turecka v EÚ iba v rovine science-fiction. EÚ zatiaľ oficiálne nepristúpila k zmrazeniu prístupových rokovaní, hoci Európsky parlament aj niektoré členské štáty sa k tomu prikláňali v súvislosti s vývojom, ku ktorému v Turecku došlo po neúspešnom pokuse o štátny prevrat," vysvetlila analytička.
Zdôraznila však, že dôležitým faktorom vo vzájomných vzťahoch bude vždy strategická poloha tejto krajiny, jeho ekonomická sila, členstvo v NATO a v súčasnosti aj ako-tak fungujúca spolupráca pri manažovaní jednej z migračných ciest.
"Turecko má aj dnes ďaleko od európskych štandardov demokracie, donedávna ale ešte predstavovalo istý modelový fungujúci príklad sekulárnej demokracie v rámci moslimského sveta. Faktom ale je, že pokiaľ ide o vzťahy s EÚ, kvalita demokracie v Turecku sa skôr stáva druhoradou témou v kontexte pragmatickejších foriem spolupráce," konštatovala Gabrižová.
Podľa nej prevládajúci prístup k Turecku v EÚ stále stojí na téze, že je lepšie kultivovať politické kontakty, než na to aj pod vplyvom istého negatívneho vnútorného vývoja rezignovať. "Veľa bude závisieť od toho, či sa podarí stabilizovať vzťah medzi Tureckom a Nemeckom ako hlavného európskeho partnera pre Ankaru," uzavrela.
