Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bude totiž znamenať zákaz vzdelávania týchto detí v iných ako v špeciálnych školách. Zároveň obmedzí právo rodičov na slobodný výber školy, myslí si nezaradená poslankyňa Národnej rady SR.
Autor TASR
Bratislava 24. marca (TASR) - Novela zákona o posunkovej reči z dielne SNS nesmeruje k zlepšeniu vzdelávania nepočujúcich detí. Ale bude znamenať zákaz vzdelávania týchto detí v iných ako v špeciálnych školách. Zároveň obmedzí právo rodičov na slobodný výber školy. V diskusii k novele to povedala nezaradená poslankyňa Národnej rady SR Zuzana Zimenová. Deti s postihnutím podľa nej potrebujú miesto navrhovaných zmien skôr individuálny prístup.
"Navrhované zmeny nekorešpondujú s vôľou mnohých rodičov ani s trendmi vo vyučovaní nepočujúcich," uviedla. Podľa nej by bolo treba zariadiť skôr to, aby mohlo nepočujúce deti vzdelávať čo najviac škôl a deti by tak nemuseli odchádzať od rodičov napríklad na internáty. Ocenila, že predkladatelia komunikovali so zástupcami komunity nepočujúcich, ale nerozumie, prečo navrhujú zmeny, s ktorými mnohí ľudia z tejto komunity nesúhlasia. Zimenová žiada stiahnuť novelu z rokovania.
Aj Juraj Droba z SaS je rád, že sa SNS témy chopila, ale nemyslí si, že navrhované riešenie je správne. "Hovoril som s viacerými zástupcami komunity nepočujúcich a nepočul som, žeby s týmito návrhmi súhlasili," doplnil Droba. Podľa neho navrhovatelia počúvali pri tejto téme niekoho, kto nesleduje aktuálne trendy a vývoj vo vzdelávaní nepočujúcich.
Jaroslav Paška z SNS svoj návrh obhajuje. "Snažíme sa pomôcť tejto skupine detí, primárne nepočujúcich. Ak je postihnutie také, že dieťa dokáže počuť nejaké zvuky so sluchovým zariadením, je to dobré, dokáže sa krásne vysporiadať s hendikepom," poznamenal s tým, že je ochotný rozprávať sa o ďalších riešeniach.
Od novely si národniari sľubujú zlepšenie vzdelávania nepočujúcich detí. Podľa návrhu národniarov by sa mali učiť povinne bilingválne. Na vyšších stupňoch vzdelávania by mali mať možnosť využívať zariadenie, ktoré konvertuje orálnu reč do písomnej formy a naopak.
Poslanci zdôrazňujú, že nepočujúce deti potrebujú osobitnú starostlivosť už od útleho veku v špeciálnych školách, v ktorých sa pri ich vzdelávaní využíva tzv. bilingválna metóda. Vo vzdelávacom procese to má podľa Pašku znamenať, že je primárne využívaná posunková reč, ktorá je prvotným komunikačným prostriedkom nepočujúcich detí, ich "materinskou" rečou.
V súčasnosti sa však podľa SNS posunková reč nepovažuje za prvotný, nepočujúcim osobám vlastný komunikačný prostriedok, ale len za pomocný nástroj pri osvojovaní si orálnej reči. Národniari chcú tiež novelou zabrániť zaradeniu dieťaťa s poruchou sluchu do nesprávnej vzdelávacej inštitúcie. A to tým, že vymedzuje skupinu "nepočujúcich". To má umožniť odlíšiť ich od skupín nedoslýchavých, ohluchlých či so zvyškom sluchu.
"Navrhované zmeny nekorešpondujú s vôľou mnohých rodičov ani s trendmi vo vyučovaní nepočujúcich," uviedla. Podľa nej by bolo treba zariadiť skôr to, aby mohlo nepočujúce deti vzdelávať čo najviac škôl a deti by tak nemuseli odchádzať od rodičov napríklad na internáty. Ocenila, že predkladatelia komunikovali so zástupcami komunity nepočujúcich, ale nerozumie, prečo navrhujú zmeny, s ktorými mnohí ľudia z tejto komunity nesúhlasia. Zimenová žiada stiahnuť novelu z rokovania.
Aj Juraj Droba z SaS je rád, že sa SNS témy chopila, ale nemyslí si, že navrhované riešenie je správne. "Hovoril som s viacerými zástupcami komunity nepočujúcich a nepočul som, žeby s týmito návrhmi súhlasili," doplnil Droba. Podľa neho navrhovatelia počúvali pri tejto téme niekoho, kto nesleduje aktuálne trendy a vývoj vo vzdelávaní nepočujúcich.
Jaroslav Paška z SNS svoj návrh obhajuje. "Snažíme sa pomôcť tejto skupine detí, primárne nepočujúcich. Ak je postihnutie také, že dieťa dokáže počuť nejaké zvuky so sluchovým zariadením, je to dobré, dokáže sa krásne vysporiadať s hendikepom," poznamenal s tým, že je ochotný rozprávať sa o ďalších riešeniach.
Od novely si národniari sľubujú zlepšenie vzdelávania nepočujúcich detí. Podľa návrhu národniarov by sa mali učiť povinne bilingválne. Na vyšších stupňoch vzdelávania by mali mať možnosť využívať zariadenie, ktoré konvertuje orálnu reč do písomnej formy a naopak.
Poslanci zdôrazňujú, že nepočujúce deti potrebujú osobitnú starostlivosť už od útleho veku v špeciálnych školách, v ktorých sa pri ich vzdelávaní využíva tzv. bilingválna metóda. Vo vzdelávacom procese to má podľa Pašku znamenať, že je primárne využívaná posunková reč, ktorá je prvotným komunikačným prostriedkom nepočujúcich detí, ich "materinskou" rečou.
V súčasnosti sa však podľa SNS posunková reč nepovažuje za prvotný, nepočujúcim osobám vlastný komunikačný prostriedok, ale len za pomocný nástroj pri osvojovaní si orálnej reči. Národniari chcú tiež novelou zabrániť zaradeniu dieťaťa s poruchou sluchu do nesprávnej vzdelávacej inštitúcie. A to tým, že vymedzuje skupinu "nepočujúcich". To má umožniť odlíšiť ich od skupín nedoslýchavých, ohluchlých či so zvyškom sluchu.
