Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pomoc slovenských policajtov a vojakov maďarským kolegom pri ochrane schengenskej hranice so Srbskom je len jednou z foriem, ako môže solidarita vyzerať, myslí si bezpečnostný expert.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) - Pokým sa nestane absolútnou prioritou európskej bezpečnostnej politiky ochrana vonkajších hraníc únie, treba reálne rátať aj so zmenou volebných preferencií od demokratických síl k extrémistickým. Uviedol dnes pre TASR bezpečnostný expert Milan Žitný ako svoje stanovisko na vyslanie 50 slovenských policajtov na hliadkovú činnosť na maďarsko-srbskú hranicu.
Informáciu o vyslaní 50 policajtov vzala v stredu 14. októbra vláda Slovenskej republiky na vedomie. Zároveň sa vo štvrtok 15. októbra krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) pred začiatkom summitu Európskej rady v Bruseli dohodli na spoločnej ochrane maďarsko-srbských hraníc. Po koordinačnom stretnutí V4 to uviedol premiér Robert Fico.
"Kým sa nevyrieši na najvyššej európskej úrovni dôkladné posilnenie ochrany schengenských hraníc - nevynímajúc ani úvahy o vypustení Grécka, ktoré fatálne zlyhalo, z tohto priestoru - zostane svojpomoc nárazníkových štátov, ako sú Maďarsko či Slovensko, aj istou formou tréningu a zbierania skúseností pre nasledujúce roky, keďže prognózy hovoria o pokračovaní prílevu ilegálnych imigrantov," domnieva sa ďalej Žitný.
"Západoeurópski politici často zdôrazňujú v súvislosti s utečeneckou krízou dôležitosť solidarity. Pomoc slovenských policajtov a vojakov maďarským kolegom pri ochrane schengenskej hranice so Srbskom je len jednou z foriem, ako môže solidarita vyzerať - v rámci možností, aké daná krajina, v tomto prípade Slovensko, má. Ide skôr o symbolickú pomoc vzhľadom na počet príslušníkov v porovnaní s počtom prichádzajúcich utečencov, ale treba zohľadniť okrem personálnych a technických kapacít rôzne obmedzenia, vrátane znalosti jazykov - maďarčiny, prípadne angličtiny, ktoré musia ovládať obe strany, ak sa majú v spoločnej službe dorozumieť," zdôraznil ďalej bezpečnostný expert Žitný.
"Na rade sú veľké štáty únie - doteraz sa prezentovali len vnucovaním kvót v kombinácii s vyhrážkami o zastavení dotácií, čo sa sotva dá nazvať aktom solidarity. Pokým sa nestane absolútnou prioritou európskej bezpečnostnej politiky ochrana vonkajších hraníc únie, nespokojnosť a strach obyvateľov krajín minimálne v strednej Európe budú rásť a potom treba reálne rátať aj so zmenou volebných preferencií od demokratických síl k extrémistickým. Každý štát v takej situácii si potom bude musieť sám zabezpečiť nielen ochranu pred vonkajšími ilegálnymi nárazmi, ale aj voči vnútorným silám, ktoré budú ohrozovať demokratické režimy," dodal Žitný.
Slovensko reagovalo vyslaním 50 policajtov na oficiálnu žiadosť maďarského ministra vnútra o výpomoc pri hliadkovej činnosti na území Maďarska. Slovenská strana zabezpečí pre policajtov výstroj a výzbroj, ktorý tvorí ručná guľová zbraň, putá, obušok, kaser a podľa možností aj zariadenia na nočné videnie a motorové vozidlá. Maďarská strana im garantuje ubytovanie, stravovanie a pohonné látky.
Okrem Slovenska vyšle do Maďarska svojich príslušníkov policajného zboru aj Česká republika s počtom 50 policajtov s výstrojom, výzbrojou a vozidlami. Poľská vláda taktiež prisľúbila 60 - 70 policajtov vrátane špeciálnej techniky.
Informáciu o vyslaní 50 policajtov vzala v stredu 14. októbra vláda Slovenskej republiky na vedomie. Zároveň sa vo štvrtok 15. októbra krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) pred začiatkom summitu Európskej rady v Bruseli dohodli na spoločnej ochrane maďarsko-srbských hraníc. Po koordinačnom stretnutí V4 to uviedol premiér Robert Fico.
Prečítajte si aj: R.Fico: Na summite EÚ došlo kvôli trvalým kvótam k rétorickej roztržke
"Kým sa nevyrieši na najvyššej európskej úrovni dôkladné posilnenie ochrany schengenských hraníc - nevynímajúc ani úvahy o vypustení Grécka, ktoré fatálne zlyhalo, z tohto priestoru - zostane svojpomoc nárazníkových štátov, ako sú Maďarsko či Slovensko, aj istou formou tréningu a zbierania skúseností pre nasledujúce roky, keďže prognózy hovoria o pokračovaní prílevu ilegálnych imigrantov," domnieva sa ďalej Žitný.
"Západoeurópski politici často zdôrazňujú v súvislosti s utečeneckou krízou dôležitosť solidarity. Pomoc slovenských policajtov a vojakov maďarským kolegom pri ochrane schengenskej hranice so Srbskom je len jednou z foriem, ako môže solidarita vyzerať - v rámci možností, aké daná krajina, v tomto prípade Slovensko, má. Ide skôr o symbolickú pomoc vzhľadom na počet príslušníkov v porovnaní s počtom prichádzajúcich utečencov, ale treba zohľadniť okrem personálnych a technických kapacít rôzne obmedzenia, vrátane znalosti jazykov - maďarčiny, prípadne angličtiny, ktoré musia ovládať obe strany, ak sa majú v spoločnej službe dorozumieť," zdôraznil ďalej bezpečnostný expert Žitný.
"Na rade sú veľké štáty únie - doteraz sa prezentovali len vnucovaním kvót v kombinácii s vyhrážkami o zastavení dotácií, čo sa sotva dá nazvať aktom solidarity. Pokým sa nestane absolútnou prioritou európskej bezpečnostnej politiky ochrana vonkajších hraníc únie, nespokojnosť a strach obyvateľov krajín minimálne v strednej Európe budú rásť a potom treba reálne rátať aj so zmenou volebných preferencií od demokratických síl k extrémistickým. Každý štát v takej situácii si potom bude musieť sám zabezpečiť nielen ochranu pred vonkajšími ilegálnymi nárazmi, ale aj voči vnútorným silám, ktoré budú ohrozovať demokratické režimy," dodal Žitný.
Slovensko reagovalo vyslaním 50 policajtov na oficiálnu žiadosť maďarského ministra vnútra o výpomoc pri hliadkovej činnosti na území Maďarska. Slovenská strana zabezpečí pre policajtov výstroj a výzbroj, ktorý tvorí ručná guľová zbraň, putá, obušok, kaser a podľa možností aj zariadenia na nočné videnie a motorové vozidlá. Maďarská strana im garantuje ubytovanie, stravovanie a pohonné látky.
Okrem Slovenska vyšle do Maďarska svojich príslušníkov policajného zboru aj Česká republika s počtom 50 policajtov s výstrojom, výzbrojou a vozidlami. Poľská vláda taktiež prisľúbila 60 - 70 policajtov vrátane špeciálnej techniky.
