Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Regulácia hazardu sa posilňuje vo vzťahu k samosprávam tým, že obce môžu vo svojich nariadeniach zatvoriť tieto prevádzky nielen počas štátnych sviatkov, ale aj na ďalších 12 dní v roku.
Autor TASR
Bratislava 26. januára (TASR) – Nová legislatíva v podobe prerokovávanej novely zákona o hazarde dáva jednotlivým samosprávam dôležité rozhodovacie právomoci na jeho reguláciu. Tým sa posilňuje vplyv miest a obcí v tejto oblasti. Zdôrazňuje to Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
"Nový zákon oproti súčasnosti navrhuje rozšíriť možnosti na jeho regulovanie aj pre mestá a obce a zároveň obmedzovať aj prevádzkovanie herní. Myslíme si, že samosprávy získajú dostatočné rozhodovacie právo," skonštatoval predseda ZMOS-u Michal Sýkora.
Regulácia hazardu v súvislosti s výhernými herňami sa posilňuje vo vzťahu k samosprávam tým, že obce môžu vo svojich nariadeniach zatvoriť tieto prevádzky nielen počas štátnych sviatkov, ale aj na ďalších 12 dní v roku. Nové herne zároveň nesmú vznikať 200 metrov od takýchto už existujúcich zariadení.
Zákonom sa tiež zvyšuje minimálny počet prístrojov v herni z 12 na 15. Tým sa vytvára tlak na znižovanie počtu už povolených herní, pričom sa obmedzuje zároveň ich prevádzka v nočných a ranných hodinách od tretej hodiny rannej do desiatej hodiny. ZMOS kvituje aj zmeny pri povoľovaní tzv. kvízomatov, ktoré musia byť po novom povoľované rovnako ako výherné prístroje.
ZMOS však zároveň pripomína, že hazard nie je možné vnímať jednostranne, ale v širších súvislostiach. "Rozhodnutie samospráv pri regulácii herní je ich legitímnou a v mnohých prípadoch aj oprávnenou reakciou na situácie, ktoré v mestách a obciach vznikajú," doplnil hovorca Michal Kaliňák.
Novelu zákona o hazardných hrách schválil parlament začiatkom decembra. Prezident SR Andrej Kiska však zákon vetoval a navrhuje, aby sa pri opätovnom prerokovaní v Národnej rade SR zákon neprijal ako celok. Uviedol aj výhrady, ktoré podľa neho dokazujú chybnosť celej koncepcie schváleného zákona. Napríklad sa týkajú registra vylúčených osôb. "V taxatívnom výpočte povinne zapisovaných osôb sú však opomenuté niektoré skupiny ohrozených osôb, pričom aj pri takto stanovených skupinách nemal predkladateľ k dispozícii relevantnú štúdiu v danej oblasti, a tak nedokázal presne kvantifikovať dosahy schváleného zákona na tieto skupiny osôb," vysvetlil Kiska. Domnieva sa, že napríklad fyzické osoby, ktoré prešli procesom osobného bankrotu, by mali byť zaradené medzi ľudí povinne zapisovaných do registra vylúčených osôb.
"Nový zákon oproti súčasnosti navrhuje rozšíriť možnosti na jeho regulovanie aj pre mestá a obce a zároveň obmedzovať aj prevádzkovanie herní. Myslíme si, že samosprávy získajú dostatočné rozhodovacie právo," skonštatoval predseda ZMOS-u Michal Sýkora.
Regulácia hazardu v súvislosti s výhernými herňami sa posilňuje vo vzťahu k samosprávam tým, že obce môžu vo svojich nariadeniach zatvoriť tieto prevádzky nielen počas štátnych sviatkov, ale aj na ďalších 12 dní v roku. Nové herne zároveň nesmú vznikať 200 metrov od takýchto už existujúcich zariadení.
Zákonom sa tiež zvyšuje minimálny počet prístrojov v herni z 12 na 15. Tým sa vytvára tlak na znižovanie počtu už povolených herní, pričom sa obmedzuje zároveň ich prevádzka v nočných a ranných hodinách od tretej hodiny rannej do desiatej hodiny. ZMOS kvituje aj zmeny pri povoľovaní tzv. kvízomatov, ktoré musia byť po novom povoľované rovnako ako výherné prístroje.
ZMOS však zároveň pripomína, že hazard nie je možné vnímať jednostranne, ale v širších súvislostiach. "Rozhodnutie samospráv pri regulácii herní je ich legitímnou a v mnohých prípadoch aj oprávnenou reakciou na situácie, ktoré v mestách a obciach vznikajú," doplnil hovorca Michal Kaliňák.
Novelu zákona o hazardných hrách schválil parlament začiatkom decembra. Prezident SR Andrej Kiska však zákon vetoval a navrhuje, aby sa pri opätovnom prerokovaní v Národnej rade SR zákon neprijal ako celok. Uviedol aj výhrady, ktoré podľa neho dokazujú chybnosť celej koncepcie schváleného zákona. Napríklad sa týkajú registra vylúčených osôb. "V taxatívnom výpočte povinne zapisovaných osôb sú však opomenuté niektoré skupiny ohrozených osôb, pričom aj pri takto stanovených skupinách nemal predkladateľ k dispozícii relevantnú štúdiu v danej oblasti, a tak nedokázal presne kvantifikovať dosahy schváleného zákona na tieto skupiny osôb," vysvetlil Kiska. Domnieva sa, že napríklad fyzické osoby, ktoré prešli procesom osobného bankrotu, by mali byť zaradené medzi ľudí povinne zapisovaných do registra vylúčených osôb.
