Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Politológ, filozof, disident a bývalý rektor UK v Bratislave Miroslav Kusý bol jedným zo signatárov Charty 77.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 13. februára (TASR) - Vo veku 87 rokov zomrel politológ a bývalý rektor Univerzity Komenského (UK) Miroslav Kusý. Informáciu potvrdila Lenka Miller z oddelenia vzťahov s verejnosťou UK. TASR prináša jeho profil.
Politológ, filozof, disident a bývalý rektor UK v Bratislave Miroslav Kusý bol jedným zo signatárov Charty 77. Bol zakladateľom Slovenského helsinského výboru, Nadácie Milana Šimečku a predsedom komisie Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) pre ľudské práva na Slovensku.
Miroslav Kusý sa narodil 1. decembra 1931 v Bratislave. V roku 1954 vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Potom sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK), najprv ako odborný asistent, potom docent a nakoniec v rokoch 1967-1970 ako profesor marxistickej filozofie.
Po vylúčení z Komunistickej strany Slovenska (KSS) mu štátna moc v roku 1970 zakázala pedagogickú činnosť. V rokoch 1970-1979 pracoval ako dokumentarista Novinárskeho študijného ústavu v Bratislave, bol pracovníkom Univerzitnej knižnice v Bratislave i niekoľkých podnikov. Za svoju aktivitu počas Pražskej jari 1968 bol v období normalizácie perzekvovaný a väznený vtedajšou štátnou mocou. V roku 1977 sa ako jeden z prvých signatárov Charty 77 stal účastníkom disidentského hnutia, ktoré vyústilo do udalostí roku 1989.
V auguste 1989 ho ako člena tzv. Bratislavskej päťky uväznili. Proces proti Bratislavskej päťke však už režim nedotiahol do konca. Ukončili ho demonštrácie počas Nežnej revolúcie v novembri 1989. Jedna z nich sa uskutočnila priamo pred Justičným palácom, kde boli členovia Bratislavskej päťky väznení.
Po páde komunizmu bol Miroslav Kusý zakladateľom a do roku 1998 vedúcim Katedry politológie FF UK, ako aj zakladateľom Centra UNESCO pre výchovu pre ľudské práva. V rokoch 1990-1991 bol rektorom Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1991-1992 pôsobil ako kancelár prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václava Havla pre Slovensko.
Miroslav Kusý je autorom mnohých filozofických a politologických odborných monografií a článkov v československých a zahraničných časopisoch, napríklad Úvod do filozofie (1961), O vzťahu telesnej a duševnej práce (1962), O vzťahu teórie a praxe (1962), Marxistická teória poznania (1963), Filozofia politiky (1966), Marxistická filozofia (1967), Inštitucionálna revolúcia (1968), Úvod do filozofie (1982), Európska skúsenosť s reálnym socializmom (1983, Toronto - s Milanom Šimečkom), Na vlnách Slobodnej Európy (1990), Zakázané písomnosti (1990), Eseje (1991), Čo s našimi Maďarmi? (1998), Veľký brat a Veľká sestra (2000 - s Milanom Šimečkom).
Miroslavovi Kusému udelili cenu Dominika Tatarku (1990) a cenu Slovenského literárneho fondu (1990). V roku 2001 mu prezident SR Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Prezident Českej republiky (ČR) Václav Havel mu na svojej poslednej návšteve vo funkcii hlavy štátu v Bratislave 29. januára 2003 odovzdal štátne vyznamenanie ČR - Rad Tomáša Garriqua Masaryka III. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.
V roku 2006 k svojim 75. narodeninám získal Miroslav Kusý Plaketu prezidenta Michala Kováča. V roku 2011 mu udelili Cenu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny za významný prínos v oblasti ľudských práv. V roku 2012 získal Petöfiho cenu v Budapešti.
Politológ, filozof, disident a bývalý rektor UK v Bratislave Miroslav Kusý bol jedným zo signatárov Charty 77. Bol zakladateľom Slovenského helsinského výboru, Nadácie Milana Šimečku a predsedom komisie Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) pre ľudské práva na Slovensku.
Miroslav Kusý sa narodil 1. decembra 1931 v Bratislave. V roku 1954 vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Potom sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK), najprv ako odborný asistent, potom docent a nakoniec v rokoch 1967-1970 ako profesor marxistickej filozofie.
Po vylúčení z Komunistickej strany Slovenska (KSS) mu štátna moc v roku 1970 zakázala pedagogickú činnosť. V rokoch 1970-1979 pracoval ako dokumentarista Novinárskeho študijného ústavu v Bratislave, bol pracovníkom Univerzitnej knižnice v Bratislave i niekoľkých podnikov. Za svoju aktivitu počas Pražskej jari 1968 bol v období normalizácie perzekvovaný a väznený vtedajšou štátnou mocou. V roku 1977 sa ako jeden z prvých signatárov Charty 77 stal účastníkom disidentského hnutia, ktoré vyústilo do udalostí roku 1989.
V auguste 1989 ho ako člena tzv. Bratislavskej päťky uväznili. Proces proti Bratislavskej päťke však už režim nedotiahol do konca. Ukončili ho demonštrácie počas Nežnej revolúcie v novembri 1989. Jedna z nich sa uskutočnila priamo pred Justičným palácom, kde boli členovia Bratislavskej päťky väznení.
Po páde komunizmu bol Miroslav Kusý zakladateľom a do roku 1998 vedúcim Katedry politológie FF UK, ako aj zakladateľom Centra UNESCO pre výchovu pre ľudské práva. V rokoch 1990-1991 bol rektorom Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1991-1992 pôsobil ako kancelár prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václava Havla pre Slovensko.
Miroslav Kusý je autorom mnohých filozofických a politologických odborných monografií a článkov v československých a zahraničných časopisoch, napríklad Úvod do filozofie (1961), O vzťahu telesnej a duševnej práce (1962), O vzťahu teórie a praxe (1962), Marxistická teória poznania (1963), Filozofia politiky (1966), Marxistická filozofia (1967), Inštitucionálna revolúcia (1968), Úvod do filozofie (1982), Európska skúsenosť s reálnym socializmom (1983, Toronto - s Milanom Šimečkom), Na vlnách Slobodnej Európy (1990), Zakázané písomnosti (1990), Eseje (1991), Čo s našimi Maďarmi? (1998), Veľký brat a Veľká sestra (2000 - s Milanom Šimečkom).
Miroslavovi Kusému udelili cenu Dominika Tatarku (1990) a cenu Slovenského literárneho fondu (1990). V roku 2001 mu prezident SR Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Prezident Českej republiky (ČR) Václav Havel mu na svojej poslednej návšteve vo funkcii hlavy štátu v Bratislave 29. januára 2003 odovzdal štátne vyznamenanie ČR - Rad Tomáša Garriqua Masaryka III. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.
V roku 2006 k svojim 75. narodeninám získal Miroslav Kusý Plaketu prezidenta Michala Kováča. V roku 2011 mu udelili Cenu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny za významný prínos v oblasti ľudských práv. V roku 2012 získal Petöfiho cenu v Budapešti.
