80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Pavel Dvořák napísal vyše dvadsať kníh, tisícky článkov, scenáre pre približne 100 televíznych filmov a nahral zhruba 100 rozhlasových pásiem venovaných histórii.
Autor TASR
Bratislava 21. decembra (TASR) - Vo veku 81 rokov zomrel v piatok historik a spisovateľ Pavel Dvořák.
V tejto súvislosti TASR vydáva jeho profil.
Významný popularizátor slovenských dejín Pavel Dvořák žil od roku 1939 na Slovensku, hoci sa narodil 13. mája 1937 v Prahe. Vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Pracoval ako redaktor vo viacerých novinách a časopisoch (Práca, Národná obroda a časopis Výber). Krátko pôsobil v hudobnom vydavateľstve Opus. Študijne pracoval v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave a v Archeologickom ústave SAV v Nitre.
V roku 1991 založil v Budmericiach vydavateľstvo RAK, v ktorom pracoval aj ako editor. Vydavateľstvo sa špecializovalo na historicky zameranú literatúru faktu.
Svoju literárnu dráhu začal prózami. Poviedky publikoval v časopise Mladá tvorba, neskôr sa venoval publicistike v novinách a časopisoch. Patril k najvýznamnejším autorom formujúcich žáner literatúry faktu na Slovensku v oblasti histórie.
Významnou mierou sa Pavel Dvořák zaslúžil o popularizáciu slovenských dejín a prezentáciu historického diania na konkrétnych ľudských osudoch a dramatických udalostiach. Je autorom rozsiahleho štvorzväzkového knižného cyklu Odkryté dejiny, ktoré vychádzali postupne v rokoch 1975-1980. Ďalej napísal Lovci mamutov a tí druhí (1983), Zázrak obilného zrnka (1985), Podivný barón (1993), Zlatá kniha Bratislavy (1993) a dielo Kto zabil Viliama Žingora (1993), venované tragickému osudu popraveného partizánskeho veliteľa. Spolu s fotografom Karolom Kállayom vydali v roku 1999 knihu Krvavá grófka.
Tridsaťročnú prácu zúročil v rozsiahlych dejinách Slovenska v cykle Stopy dávnej minulosti (Slovensko v praveku, Slovensko v staroveku, Zrod národa a Slovensko v Uhorskom kráľovstve), ktoré vychádzali postupne v rokoch 2002-2005.
V roku 2006 začal s vydávaním novej edície Pictória, v rámci ktorej vydal knihu Najstaršie dejiny Slovenska v reči obrazov. Tá približuje slovenskú históriu prostredníctvom obrazov. Pre školy pripravil dvojdielnu učebnicu dejepisu. Bol tiež editorom mnohozväzkových Prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov.
Pavel Dvořák napísal vyše dvadsať kníh, tisícky článkov, scenáre pre približne 100 televíznych filmov a nahral zhruba 100 rozhlasových pásiem venovaných histórii. V rokoch 1982-1988 sa odvysielalo 20 dielov televízneho seriálu Múzeum život. Na prelome tisícročí sa začali vysielať jeho televízne seriály s názvom Stopy dávnej minulosti a Putovanie stáročiami. V rozhlase mu v rokoch 1992-1997 odvysielali seriál Príbehy z vitrín.
Bol autorom populárnej publikácie Prvá kniha o Bratislave z roku 2006. V nej zachytil najstaršie bratislavské dejiny a v roku 2007 za ňu získal cenu ministra kultúry SR. Cenu Ministerstva kultúry SR získal aj v roku 2002. Štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za zásluhy o kultúrny rozvoj SR mu vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič udelil v januári 2008.
Za svoju prácu dostal aj viacero ďalších ocenení. Cenu SAV za popularizáciu vedy mu udelili v roku 1994. Nadácia Egona Erwina Kischa ho v rokoch 1994 a 2000 ocenila prestížnou medzinárodnou cenou za oblasť literatúry faktu. V roku 1997 sa stal držiteľom ceny Krištáľové krídlo.
V tejto súvislosti TASR vydáva jeho profil.
Významný popularizátor slovenských dejín Pavel Dvořák žil od roku 1939 na Slovensku, hoci sa narodil 13. mája 1937 v Prahe. Vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Pracoval ako redaktor vo viacerých novinách a časopisoch (Práca, Národná obroda a časopis Výber). Krátko pôsobil v hudobnom vydavateľstve Opus. Študijne pracoval v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave a v Archeologickom ústave SAV v Nitre.
V roku 1991 založil v Budmericiach vydavateľstvo RAK, v ktorom pracoval aj ako editor. Vydavateľstvo sa špecializovalo na historicky zameranú literatúru faktu.
Svoju literárnu dráhu začal prózami. Poviedky publikoval v časopise Mladá tvorba, neskôr sa venoval publicistike v novinách a časopisoch. Patril k najvýznamnejším autorom formujúcich žáner literatúry faktu na Slovensku v oblasti histórie.
Významnou mierou sa Pavel Dvořák zaslúžil o popularizáciu slovenských dejín a prezentáciu historického diania na konkrétnych ľudských osudoch a dramatických udalostiach. Je autorom rozsiahleho štvorzväzkového knižného cyklu Odkryté dejiny, ktoré vychádzali postupne v rokoch 1975-1980. Ďalej napísal Lovci mamutov a tí druhí (1983), Zázrak obilného zrnka (1985), Podivný barón (1993), Zlatá kniha Bratislavy (1993) a dielo Kto zabil Viliama Žingora (1993), venované tragickému osudu popraveného partizánskeho veliteľa. Spolu s fotografom Karolom Kállayom vydali v roku 1999 knihu Krvavá grófka.
Tridsaťročnú prácu zúročil v rozsiahlych dejinách Slovenska v cykle Stopy dávnej minulosti (Slovensko v praveku, Slovensko v staroveku, Zrod národa a Slovensko v Uhorskom kráľovstve), ktoré vychádzali postupne v rokoch 2002-2005.
V roku 2006 začal s vydávaním novej edície Pictória, v rámci ktorej vydal knihu Najstaršie dejiny Slovenska v reči obrazov. Tá približuje slovenskú históriu prostredníctvom obrazov. Pre školy pripravil dvojdielnu učebnicu dejepisu. Bol tiež editorom mnohozväzkových Prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov.
Pavel Dvořák napísal vyše dvadsať kníh, tisícky článkov, scenáre pre približne 100 televíznych filmov a nahral zhruba 100 rozhlasových pásiem venovaných histórii. V rokoch 1982-1988 sa odvysielalo 20 dielov televízneho seriálu Múzeum život. Na prelome tisícročí sa začali vysielať jeho televízne seriály s názvom Stopy dávnej minulosti a Putovanie stáročiami. V rozhlase mu v rokoch 1992-1997 odvysielali seriál Príbehy z vitrín.
Bol autorom populárnej publikácie Prvá kniha o Bratislave z roku 2006. V nej zachytil najstaršie bratislavské dejiny a v roku 2007 za ňu získal cenu ministra kultúry SR. Cenu Ministerstva kultúry SR získal aj v roku 2002. Štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za zásluhy o kultúrny rozvoj SR mu vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič udelil v januári 2008.
Za svoju prácu dostal aj viacero ďalších ocenení. Cenu SAV za popularizáciu vedy mu udelili v roku 1994. Nadácia Egona Erwina Kischa ho v rokoch 1994 a 2000 ocenila prestížnou medzinárodnou cenou za oblasť literatúry faktu. V roku 1997 sa stal držiteľom ceny Krištáľové krídlo.
