Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tím pozliepaný z hráčov krajín starého kontinentu, ktorých reprezentácie nemohli na SP štartovať, sa zomkol a napriek kuvičím hlasom viacerých neprajníkov, dokázal priam nemožné.
Autor Teraz.sk
Bratislava, 29. september (Teraz.sk) - Najpodceňovanejší celok turnaja to dotiahol (zatiaľ) tesne pod vrchol. Aj tak by sa dalo stručne charakterizovať doterajšie ťaženie hokejového Tímu Európa na tohtoročnom Svetovom pohári v kanadskom Toronte.
Mužstvo pozliepané z hráčov krajín starého kontinentu, ktorých reprezentácie z rôznych príčin nemohli na tomto veľkolepom podujatí štartovať, sa zomklo a napriek kuvičím hlasom neprajníkov, faktu, že na podujatí ako jediný tím štartuje bez národnej hymny a na zápasy nastupuje v dresoch s ničnehovoriacim logom na prsiach, dokázalo priam nemožné.
Už úvodný duel v základnej A-skupine, v ktorom zverenci švajčiarskeho trénera Ralpha Kruegera zdolali USA presvedčivo 3:0, naznačil, že toto mužstvo nebude len do počtu, čo ešte viac umocnilo následné víťazstvo 3:2 po predĺžení nad českou reprezentáciou. V tom momente mal tím so šiestimi Slovákmi vo svojich radoch už postup do semifinále takmer vo vrecku a nič na ňom nezmenila ani prehra 1:4 s vysoko favorizovanou Kanadou. Halákove skvelé výkony v bránke, góly obrancu Cháru, či jeho krajanov z útoku Hossu s Gáboríkom boli v tejto fáze turnaja rukolapným dôkazom, že Slováci majú v tomto mužstve výsostné postavenie. A práve posledne traja menovaní, zhodou okolnosti všetci Trenčania, ktorým sa v nedávnej minulosti podarilo zodvihnúť nad hlavu aj prestížny Stanley Cup, sú nielen zárukou mimoriadne cenných skúseností, ale stále sú i nositeľmi vysokej kvality.
Po nečakane úspešnom účinkovaní v základnej skupine sa európskemu výberu postavili v semifinále do cesty Švédi. Severská reprezentácia, s ktorou si Chára a spol. poradili v príprave 6:2, ťahala dovtedy na turnaji za kratší koniec iba v jednom stretnutí , keď vo svojom poslednom vystúpení v základnej B-skupine podľahla tímu Severnej Ameriky 2:3 po predĺžení. Strašiakom pre európsky tím však museli byť víťazstvá „Troch koruniek“ nad nad rok čo rok sa zlepšujúcim Fínskom (2:0) , či mimoriadne silným Ruskom na čele s fenomenálnym Ovečkinom (2:1). A práve tieto výsledky nahrávali pred úvodným semifinálovým buly do kariet všetkým neprajníkom Tímu Európa, čo však malo na tím okolo slovinského kapitána Kopitara očividne úplne opačný vplyv.
Ako sme si už na turnaji zvykli, o góly na strane hlboko podceňovaného mužstva sa opäť starali Slováci. Ako prvý sa z jeho zoznamu zapísal do streleckej listiny Gáborík, po ktorom sa dvakrát dokázal presadiť Tatar a prekvapenie bolo na svete. Konečný výsledok 3:2 po predĺžení urobil z dubnického rodáka hviezdu večera. Zo slovenských hráčov v poli sa tak medzi kanoniermi objavili postupne už štyri mená a ak by naši hráči pokračovali na turnaji v rovnakom trende aj naďalej, vo finále by sa malo medzi ne zaradiť aj posledný z nich - obranca Andrej Sekera.
Nech to už dopadne akokoľvek, realita je taká, že tím, v ktorom figuruje šestica spomínaných Slovákov, poltucet Nemcov, štyria Švajčiari, traja Dáni a po jednom hráčovi pridali Rakúsko, Slovinsko, Nórsko a Francúzsko, sa postupom do finále postaral o jeden z najväčších zázrakov v hokejovej histórii, ktorý možno pokojne prirovnať k nedávnemu triumfu futbalistov Leicestru v najvyššej anglickej súťaži či k titulu Dánska na futbalových ME 1992, kde Severania štartovali ako náhradník za v tom čase ťažko skúšanú Juhosláviu a v dejisku turnaja sa schádzali postupne po príchode z letných dovoleniek.
Mužstvo pozliepané z hráčov krajín starého kontinentu, ktorých reprezentácie z rôznych príčin nemohli na tomto veľkolepom podujatí štartovať, sa zomklo a napriek kuvičím hlasom neprajníkov, faktu, že na podujatí ako jediný tím štartuje bez národnej hymny a na zápasy nastupuje v dresoch s ničnehovoriacim logom na prsiach, dokázalo priam nemožné.
Už úvodný duel v základnej A-skupine, v ktorom zverenci švajčiarskeho trénera Ralpha Kruegera zdolali USA presvedčivo 3:0, naznačil, že toto mužstvo nebude len do počtu, čo ešte viac umocnilo následné víťazstvo 3:2 po predĺžení nad českou reprezentáciou. V tom momente mal tím so šiestimi Slovákmi vo svojich radoch už postup do semifinále takmer vo vrecku a nič na ňom nezmenila ani prehra 1:4 s vysoko favorizovanou Kanadou. Halákove skvelé výkony v bránke, góly obrancu Cháru, či jeho krajanov z útoku Hossu s Gáboríkom boli v tejto fáze turnaja rukolapným dôkazom, že Slováci majú v tomto mužstve výsostné postavenie. A práve posledne traja menovaní, zhodou okolnosti všetci Trenčania, ktorým sa v nedávnej minulosti podarilo zodvihnúť nad hlavu aj prestížny Stanley Cup, sú nielen zárukou mimoriadne cenných skúseností, ale stále sú i nositeľmi vysokej kvality.
Po nečakane úspešnom účinkovaní v základnej skupine sa európskemu výberu postavili v semifinále do cesty Švédi. Severská reprezentácia, s ktorou si Chára a spol. poradili v príprave 6:2, ťahala dovtedy na turnaji za kratší koniec iba v jednom stretnutí , keď vo svojom poslednom vystúpení v základnej B-skupine podľahla tímu Severnej Ameriky 2:3 po predĺžení. Strašiakom pre európsky tím však museli byť víťazstvá „Troch koruniek“ nad nad rok čo rok sa zlepšujúcim Fínskom (2:0) , či mimoriadne silným Ruskom na čele s fenomenálnym Ovečkinom (2:1). A práve tieto výsledky nahrávali pred úvodným semifinálovým buly do kariet všetkým neprajníkom Tímu Európa, čo však malo na tím okolo slovinského kapitána Kopitara očividne úplne opačný vplyv.
Ako sme si už na turnaji zvykli, o góly na strane hlboko podceňovaného mužstva sa opäť starali Slováci. Ako prvý sa z jeho zoznamu zapísal do streleckej listiny Gáborík, po ktorom sa dvakrát dokázal presadiť Tatar a prekvapenie bolo na svete. Konečný výsledok 3:2 po predĺžení urobil z dubnického rodáka hviezdu večera. Zo slovenských hráčov v poli sa tak medzi kanoniermi objavili postupne už štyri mená a ak by naši hráči pokračovali na turnaji v rovnakom trende aj naďalej, vo finále by sa malo medzi ne zaradiť aj posledný z nich - obranca Andrej Sekera.
Nech to už dopadne akokoľvek, realita je taká, že tím, v ktorom figuruje šestica spomínaných Slovákov, poltucet Nemcov, štyria Švajčiari, traja Dáni a po jednom hráčovi pridali Rakúsko, Slovinsko, Nórsko a Francúzsko, sa postupom do finále postaral o jeden z najväčších zázrakov v hokejovej histórii, ktorý možno pokojne prirovnať k nedávnemu triumfu futbalistov Leicestru v najvyššej anglickej súťaži či k titulu Dánska na futbalových ME 1992, kde Severania štartovali ako náhradník za v tom čase ťažko skúšanú Juhosláviu a v dejisku turnaja sa schádzali postupne po príchode z letných dovoleniek.
