Bratislava, 11. augusta (Teraz.sk/TASR) - Slovenskí deblkanoisti Ladislav a Peter Škantárovci sa stali olympijskými víťazmi vo vodnom slalome. Vo štvrtkovom finále C2 predviedli fantastickú jazdu a zdolali všetkých konkurentov. Ich krajanka Jana Dukátová obsadila vo finále K1 štvrtú priečku.

Pri svojom premiérovom štarte pod piatimi kruhmi siahli na najcennejší kov a nadviazali na úspechy trojnásobných zlatých predchodcov Petra a Pavla Hochschornerovcov. Po striebre Mateja Beňuša v C1 tak získali v Riu de Janeiro pre Slovensko druhú medailu.



Aj štvrtkové disciplíny v olympijskom parku Deodoro sprevádzal silný vietor, ktorý nevyspytateľne hýbal s bránkami, čo znamenalo, že pretekári nebojovali len s divokou vodou a nástrahami trate. Slovenské deblkanoe sa na ňu v semifinále vydalo ako posledné v poradí, no už v prvej polovici dvakrát ťuklo na deviatej a jedenástej bránke. Záver však zvládlo bez väčších problémov a do finále postúpili zo šiestej priečky a stratou 2,49 s na nemeckých lídrov Antona s Benzienom.



Vo finále uzavreli Škantárovci prvú polovicu štartového pola. Kvalifikační víťazi odpádlovali úvod bez technickej chyby, do druhého medzičasu navyše výrazne zrýchlili a na priebežných lídrov mali vyše dvojsekundový náskok. V závere trate zúročili dlhročoné skúsenosti na plynulý prechod cez náročné miesta - poslednú protiprúdnu bránku aj následný nebezpečný valec - a v cieli vybuchli radosťou. Čas 101,58 mal totiž medailové reálie.



Rýchlostne na nich nestačili ani favorizovaní Francúzi či Poliaci a po dojazde britského deblkanoe Florence - Hounslow už bolo jasné, že Škantárovci si v Riu vybojovali životný medailový úspech. Českí reprezentanti Kašpar so Šindlerom pokazili dovtedy výbornú jazdu na protiprúdnej 22-tke, nielenže sa bránky dotkli, následne sa s kanoe prevrátili a prišli o medailu. Na Slovákov nestačili v dramatickom závere ani Nemci a získali zlatú medialu.



Škantárovci si vybojovali istotu účasti v Riu de Janeiru na kontinentálnom šampionáte v Liptovskom Mikuláši. Pred sebou mali mimoriadne zdatnú konkurenciu - trojnásobných olympijských víťazov Petra a Pavla Hochschornerovcov - no na domácom kanáli si vyjazdili šiestu priečku a keďže ich najväčší súperi skončili až deviati, mohli sa tešiť z premiérovej účasti pod piatimi kruhmi.



Pred olympijskou ouvertúrou chýbalo bratrancom individuálne pódiové umiestnenie z prebiehajúcej sezóny. Otvorili ju piatou priečkou na medzinárodných majstrovstvách oceánie v Penrithe, následne na domácich ME skončili šiesti a na jediných pretekoch seriálu SP v španielskom Seu opäť piati. Napriek tomu sa im medailej radosti dostalo na kontinenálnom podujatí v Mikuláši, kde v hliadke C2 spoločne s Hocschornerovcami a duom Tomáš Kučera, Ján Batík nenašli premožiteľov. Z majstrovstiev sveta si Škantárovci v C2 priniesli domov dovedna štyri cenný kovy - striebro zo šampionátu 2009 v Seu a tri bronzy z Bratislavy 2011, Prahy 2013 a McHenry 2014. Až šesťkrát v kariére sa tešili z triumfu na podujatí SP, pričom v 2010 a 2014 sa stali celkovými víťazmi seriálu. Vo svojej disciplíne sú trojnásobnými majstrami Európy.



Ladislav a Peter Škantárovci vytvorili štvrtú slovenskú posádku C2 v ére samostatnosti, ktorá sa predstavila na OH. Ešte v roku 1996 v Atlante súťažili dve dvojice v deblkanoe - bratia Ľuboš a Peter Šoškovci i Roman Štrba s Romanom Vajsom. Od roku 2000 v Sydney odštartovali zlatú éru Hochoschornerovci, ktorých z olympijského trónu zosadili až Briti na uplynulých hrách v Londýne. Napriek tomu sa medailová reťaz v C2 nepretrhla, keďže po troch zlatých kovoch získali "Hochšíci" bronz a Škantárovci v Riu opäť prinávratili slovenskému deblkanoe zlatú radosť.



Dukátová tesne za medailou

Slovenská kajakárka Jana Dukátová obsadila na olympijských hrách v Riu de Janeiru štvrtú priečku. Finálovú jazdu v K1 otvorila síce vo výbornom tempe, no v závere jej narobili problémy čisté prejazdy cez dve bránky a aj vďaka dvojsekundovej penalizácii len tesne prišla o možnosť získať premiérový olympijským kov.

Zlato si vyjazdila Španielka Maialen Chourrautová, strieborným prekvapením sa stala Luuka Jonesová z Nového Zélandu. Dukátová zároveň o dve priečky vylepšila svoje umiestnenie spred štyroch rokov z Londýna.

Foto: TASR - Michal Svítok

Dukátová síce o dve priečky vylepšila svoje umiestnenie spred štyroch rokov z Londýna, no po pretekoch ju to vôbec nepotešilo. "Vo finále som to mala veľmi dobre rozbehnuté. Až ku koncu som mala v jednej pasáži problém, prišiel nešťastný dotyk a ten ma stál medailu. Snažila som sa do bránky dostať, aby som ju neminula. Bola som natesno a žiaľ, dotkla som sa jej. Na spodku som to chcela ešte dohnať, vedela som, že dve sekundy navyše sú veľa, ale vôbec to tam nebolo ideálne. Je úplne jedno, či som štvrtá, piata alebo šiesta, všetko mimo medaily je pre mňa sklamanie," povedala po pretekoch slovenská kajakárka.

Dukátová naskočila do štvrtkového semifinále ako šiesta od konca, až na jeden dotyk s bránkou výraznú chybu neurobila a v pohodlnom tempe si vyjazdila očakávaný postup. Po odjazdení všetkých súperiek sa umiestnila na 6. priečke so stratou 5,05 sekundy na líderku Rakúšanku Corinnu Kuhnleovú. Zaujímavá situácia nastala po jazde Kuhnleovej. Rozhodcovia jej najskôr udelili 50-sekundovú penalizáciu za vynechanie zelenej bránky, no videozáznam následne preukázal, že Rakúšanka sa medzi tyčky zmestila a trest jej zmazali.

Pred Dukátovou sa vo finále predstavila Jonesová z Nového Zélandu, ktorá nasadila latku veľmi vysoko. Predviedla sa dominantnou jazdou bez trestných sekúnd a hodila rukavicu svojim súperkám v boji o olympijské zlato. Slovenka nasadila rovnako vysoké tempo, pričom cez bránky prechádzala jej vlastným elegantným štýlom. Až v závere sa mierne zasekla, dve bránky prešla na hranici čistej prejazdnosti, no na protiprúdnej 21-tke sa napokon nevyhla miernemu dotyku. Do cieľa prišla so stratou 2,04 s na Jonesovú. Austrálčanka Foxová ju dovtedy najlepšou jazdou odsunula na bronzovú pozíciu a z medailových stupienkov definitívne zosadila Chourrautová. Na jej excelentné prevedenie už nestačili Češka Kudějová, Britka Pennieová ani Rakúšanka Kuhnleová. Z toho vyplynulo, že Dukátovú obral o bronz veľmi tesný dotyk s bránkou číslo 21.

Foto: TASR - Michal Svítok

Tridsaťtriročná kajakárka zvládla spomedzi slovenských kajakárok internú kvalifikáciu najlepšie a prebojovala sa na druhú olympiádu za sebou. Dvojnásobnú zlatú medailistku v K1 Elenu Kaliskú zdolala na domácich ME v Liptovskom Mikuláši, keď skončila na bronzovej pozícii, pričom jej krajanka len o jednu priečku nižšie. Ako jediná spomedzi súčasných slovenských olympionikov absolvovala 33-ročná kajakárka v rámci prípravy na Rio všetky tri kolá pretekov tohtoročného Svetového pohára. Jej forma aj výsledky postupne gradovali, keďže na úvodnom podujatí v talianskej Ivrei obsadila ôsmu pozíciu, následne v španielskom Seu šiestu a v generálke na olympiádu vystúpila vo francúzskom Pau na strieborný stupienok. Bolo to jej tretie pódiové umiestnenie v sezóne - na začiatku si vybojovala zlato na medzinárodných majstrovstvách Oceánie a pred štartom SP aj bronz na spomínaných ME.

Dukátová absolvovala medzinárodný debut na súťažných pretekoch už v roku 2002, hneď ďalší súťažný rok pre problémy s ramenom však celý vynechala. Prvé veľké úspechy prišli na kontinentálnych šampionátoch - v Skopje 2004 sa ako súčasťou hliadky 3xK1 tešila zo striebra, o rok neskôr zo zlata a v 2006 sa v Prahe stala majsterkou sveta v individuálnej disciplíne. Zlatý úspech na svetovom šampionáte zopakovala aj v Tacene 2010, nie však v kajaku, ale v kanoe. Dovedna má z MS v zbierke sedem kovov vrátane hliadok (tri zlaté, tri strieborné a bronz). Šesťnásobná najlepšia slovenská vodná slalomárka sa výrazne presadila aj na podujatí SP. Vyhrala osem finálových pretekov a štyrikrát sa stala víťazkou celého seriálu.

Na svojej prvej olympiáde v Londýne obsadila Dukátová v K1 šiestu priečku. Nenadviazala tak na dva zlaté kovy Kaliskej, ktorá sa tešila z najjagavejšej medaily v Aténach 2004 aj Pekingu 2008. V olympijskom kanáli sa v ére samostatnosti predstavili ešte dve Slovenky - na OH 1996 v Atlante Gabriela Brosková a v rokoch 2000 a 2004 aj Gabriela Stacherová.