Bratislava, 19. august 2016 (Teraz.sk/TASR) - Slovenský chodec Matej Tóth dosiahol po vlaňajšom zisku titulu majstra sveta ďalší výnimočný úspech.

V nesmierne silnej konkurencii chôdze na 50 kilometrov na pláži Pontal triumfoval v čase 3:40:58 h, s 18-sekundovým náskokom pred obhajcom zlata z Londýna Austrálčanom Jaredom Tallentom. Získal tak na OH v Rio de Janeiro zlatú medailu, ktorá je pre Slovensko prvá olympijská z atletiky v ére samostatnosti.



Tridsaťtriročný chodec VŠC Dukla Banská Bystrica nastúpil necelé tri km pred cieľom a dokázal svoj únik doviesť do úspešného konca. Bronz putuje napokon do Kanady zásluhou Evana Dunfeeho (+0:40). Pôvodne tretieho Japonca Hirookiho Araia diskvalifikovali po tom, čo do Dunfeeho vrazil pri obiehaní a ten úplne stratil rytmus.

Tóth potvrdil pozíciu jedného z favoritov a k vlaňajšiemu titulu majstra sveta pridal do svojej zbierky aj cenný kov z olympiády. Po striebre vodného slalomára Mateja Beňuša v C1 a zlate deblkanoistov Ladislava a Petra Škantárovcov tak vybojoval v Riu pre Slovensko tretiu medailu.

"Som rád, že som si to mohol vychutnať, že to nebol úplne zdrvujúci finiš. Aj keď som mal toho už naozaj dosť, bolo to krásne a užil som si tých záverečných sto metrov," uviedol Tóth. Ďalší slovenský reprezentant Dušan Majdán dobehol na 26. mieste v osobnom maxime (3:58:25), na víťazného krajana stratil 17:27 min. Martinovi Tišťanovi premiéra pod piatimi kruhmi nevyšla, keď ho diskvalifikovali ešte pred desiatym kilometrom, všetky tri červené karty dostal za ohnuté koleno.



Hneď po štarte nastúpil Diniz a na piatom kilometri už mal polminútový náskok na hlavnú skupinu, ktorú viedol Tóth. Francúzsky spolufavorit nastolil neskutočné tempo, postupne budoval náskok pred svojimi prenasledovateľmi, zároveň však vyvstávali otázky, či to držiteľ svetového rekordu "neprepálil". Slovenský reprezentant reagoval, viackrát sa pokúšal rozhýbať skupinu a odpútať od zvyšnej osmičky, tá ale jeho snahy likvidovala. V polovici pretekov strácal na Diniza 1:40 min.



Manko začali prenasledovatelia kresať, až keď nastúpil Kanaďan Dunfee. Po dvoch hodinách a 20 minútach prišiel šok, keď vysilený Diniz zastavil držiac si brucho a iba s vypätím síl sa dokázal zavesiť na Dunfeeho. Preteky zrazu dostali nový rozmer a boj o medaily sa otvoril. V silnejúcej horúčave, umocnenej vysokou vlhkosťou vzduchu, vyčerpaní chodci postupne odpadávali a pred 40. kilometrom klesol k zemi aj Diniz.

Zlato mu odovzdá Barteková

Na pomoc mu pribehli ošetrovatelia, Francúz však dokázal vstať a pokračovať. Dunfee sa nedokázal päťčlennej skupinke, v ktorej čakal na atak aj Tóth, výraznejšie vzdialiť a desať km pred cieľom ho prenasledovatelia pohltili. Čelná skupina sa potrhala a taktovky sa zhostil Austrálčan Tallent. Obhajca olympijského prvenstva z Londýna si vytvoril pred konkurentmi približne polminútový náskok. Šesť kilometrov pred cieľom sa ho vydal stíhať Tóth.

Sekundu po sekunde začal ukrajovať zo straty, necelé tri km pred cieľom ho dobehol a hneď aj nastúpil. Tallent už nedokázal zareagovať a tak slovenský reprezentant mohol v cieli na Olympijskom štadióne sláviť s národnou vlajkou historické zlato.

"Ešte v poslednej otočke, aj keď som mal veľký náskok, som si stále nebol istý ziskom zlata. Išiel som, čo to dalo. Až keď som si vzal vlajku, som sa obzrel a vtedy som zistil, že je to moje a že už to nepustím," tešil sa zverenec trénera Mateja Spišiaka. "Nedá sa to s ničím iným porovnať. V športovej kariére je to môj okamih číslo jeden. Získal som športovú nesmrteľnosť, nemôže mi to nikto zobrať. Nádhera, niečo úžasné, ťažko to opísať slovami," dodal.

Tóth dosiahol historický míľnik desať dní pred prvým výročím svojho triumfu na svetovom šampionáte v Pekingu. Zlatú medailu mu v piatok po 20.00 SELČ odovzdá jediná slovenská členka Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Danka Barteková.

"Ani neviem, čo mám povedať, je to tak úžasná vec," priznal Tóthov tréner Spišiak. "Splnili sa mi všetky sny a sny všetkých ľudí okolo, všetkých generácií chodcov. Strašne sa teším. Matej predviedol fantastický výkon, bol to majstrovský kúsok, úžasné. Počas priebehu pretekov som bol celkom pokojný, neplašili sme sa ani pri únikoch Diniza či Tallenta, aj keď ten bol už naozaj na hrane. Stále sme verili, že to bolo prepísknuté. Matej to mal všetko spočítané a ten záver - to všetci videli. Vyhral olympiádu, čo k tomu viac povedať..."