Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mladých bežcov je málo a vytrvalcov ešte menej. A ani tá podpora zo strany klubov nie je taká, akú sme zažili a dostávali my, povedal bývalý slovenský reprezentant.
Autor TASR
Bratislava 24. januára (TASR) – Slovenské bežecké rekordy sú staré, ale podľa momentálnej výkonnosti slovenských bežcov asi budú odolávať ešte dlho. Hoci je aj u nás bežecký boom, väčšinou ide o ľudí, ktorí začínajú behať v neskoršom veku a už nedosiahnu potrebnú výkonnosť. Pre TASR to povedal bývalý slovenský reprezentant Marcel Matanin, ktorý v roku 2004 štartoval v maratóne na olympiáde v Aténach.
„Áno, bežecký boom tu máme, ale viac-menej ide o bežcov, čo začínajú s behom v podstatne neskoršom veku a, samozrejme, už nedosiahnu potrebnú výkonnosť pre dosahovanie takých časov ako napríklad Róbert Štefko a ostatní. Mladých bežcov je málo a vytrvalcov ešte menej. A ani tá podpora zo strany klubov nie je taká, akú sme zažili a dostávali my,“ povedal Matanin pre TASR.
Podľa jeho názoru je ďalšou dôležitou vecou, že bežci nechcú behávať dlhé trate, nakoľko samotný tréning je celkom ťažký a dlhý. „Bežecký boom nám priniesol kopec bežcov, ale keď sa pozrieme na vekový priemer, tak sú to bežci okolo 35 až 40 rokov. Zrejme na prekonanie rekordov Róberta Štefka si budeme musieť naozaj ešte nejaký ten piatok počkať,“ doplnil Matanin, ktorý má na maratónskej trati osobný rekord 02.17.22 h.
Podobný názor má aj akademický vicemajster sveta z roku 1981 v behu na 5000 metrov Jozef Lenčeš. „V súčasnosti je menší výber ľudí, ktorí sú ochotní podstúpiť takúto drinu. Deti nemajú takú motiváciu, akú sme mali my. Pre nás bola odmenou už cesta do zahraničia, doba sa však zmenila,“ povedal bývalý atletický reprezentant Lenčeš s osobným rekordom na 5000 metrov 13.33,14 min.
V slovenských historických atletických tabuľkách je s týmto časom stále na treťom mieste, hoci ho zabehol ešte v roku 1981. Rýchlejšie dokázali na tejto trati odvtedy bežať len Róbert Štefko (13.19,40 min.) a Miroslav Vanko (13.32,87 min.).
„Áno, bežecký boom tu máme, ale viac-menej ide o bežcov, čo začínajú s behom v podstatne neskoršom veku a, samozrejme, už nedosiahnu potrebnú výkonnosť pre dosahovanie takých časov ako napríklad Róbert Štefko a ostatní. Mladých bežcov je málo a vytrvalcov ešte menej. A ani tá podpora zo strany klubov nie je taká, akú sme zažili a dostávali my,“ povedal Matanin pre TASR.
Podľa jeho názoru je ďalšou dôležitou vecou, že bežci nechcú behávať dlhé trate, nakoľko samotný tréning je celkom ťažký a dlhý. „Bežecký boom nám priniesol kopec bežcov, ale keď sa pozrieme na vekový priemer, tak sú to bežci okolo 35 až 40 rokov. Zrejme na prekonanie rekordov Róberta Štefka si budeme musieť naozaj ešte nejaký ten piatok počkať,“ doplnil Matanin, ktorý má na maratónskej trati osobný rekord 02.17.22 h.
Podobný názor má aj akademický vicemajster sveta z roku 1981 v behu na 5000 metrov Jozef Lenčeš. „V súčasnosti je menší výber ľudí, ktorí sú ochotní podstúpiť takúto drinu. Deti nemajú takú motiváciu, akú sme mali my. Pre nás bola odmenou už cesta do zahraničia, doba sa však zmenila,“ povedal bývalý atletický reprezentant Lenčeš s osobným rekordom na 5000 metrov 13.33,14 min.
V slovenských historických atletických tabuľkách je s týmto časom stále na treťom mieste, hoci ho zabehol ešte v roku 1981. Rýchlejšie dokázali na tejto trati odvtedy bežať len Róbert Štefko (13.19,40 min.) a Miroslav Vanko (13.32,87 min.).
