80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Jednou z posíl basketbalového Interu sa stal pred pár dňami 223-centimetrový obor Michael Fusek. O jeho ambíciach, doterajšej kariére, ale i peripetiách s výškou sme sa zhovárali v štúdiu TABLET.TV.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 11. augusta (Teraz.sk) – Nateraz poslednou posilou basketbalistov Interu Bratislava sa stal pred pár dňami slovenský reprezentant Michael Fusek. Kmeňový hráč belgického Spirou Charleroi, ktorý je s 223 centimetrami najvyšším hráčom v histórii bratislavského klubu, chce pomôcť žlto-čiernym k návratu na slovenský trón. Stále však sníva aj o NBA. A práve o zámorskej súťaži bolo gro našej nedávnej debaty s 23-ročným rodákom v televíznom štúdiu TABLET.TV.
Už niekoľko dní zaberá Michael Fusek v príprave na sezónu s novými spoluhráčmi z bratislavského Interu, kde je na hosťovaní z popredného belgického klubu Spirou Charleroi. Akú partiu našiel v kabíne Bratislavčanov? „Už pred mojim príchodom som sa poznal s viacerými chalanmi, takže nešiel som úplne do neznáma. Zatiaľ sa v kolektíve cítim skvele, zapadol som bez problémov. Ústredným cieľom klubu je zisk titulu a návrat po roku na basketbalový trón. Tomu je podriadená aj príprava. Tá sa síce začala iba pred pár dňami, no badať, že tréner počas nej nechce nechať nič na náhodu a od začiatku ideme do všetkého úplne naplno. Odo mňa sa bude očakávať, aby som podoskakoval čo najviac lôpt a blokmi pomohol tímu v obrane. Čo sa týka mojich osobných ambícii, chcel by som sa stať najlepším doskakovačom súťaže a možno aj blokárom. Ak by to vyšlo, opäť by som sa posunul o čosi ďalej,“ rozhovoril sa Michael Fusek.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S MICHAELOM FUSEKOM:
Rodák zo Zohora už v našej najvyššej súťaži tento rok pôsobil. Od uplynulých Vianoc obliekal dres Prievidze. Tá však bola v 1. kole play-off prikrátka na Komárno, a tak sa jeho krátka odysea v klube z hornej Nitry skončila. „S Prievidžanmi sme ostali v kontakte aj po sezóne. Mali záujem, aby som u nich pokračoval aj naďalej. Aj preto sa riešilo predĺženie môjho hosťovania zo Charleroi ešte o rok. Zmluva už bola na stole, takmer som ju aj podpísal, no vyskytli sa určité nezhody, a tak z toho napokon zišlo. Chcel som však ostať na Slovensku, ozval sa Inter, a tak som tu,“ pokračoval Fusek.
Najväčším snom najvyššieho slovenského basketbalistu súčasnosti je dostať sa do zámorskej NBA. O čosi bližšie k nej mal vlani počas júnového draftu, no napokon po ňom žiadny klub nesiahol. „Na draft som sa prihlásil už v roku 2016, no po zvážení reálnych šancí som prihlášku vtedy ešte stiahol. Oveľa väčšie šance som tomu dával o rok neskôr. Mal som totiž za sebou eurokemp v talianskom Trevise, kde som bol vyhlásený za najlepšieho obrancu. Bohužiaľ, ani to k tomu nepomohlo, draftovaný som napokon nebol. Na druhej strane to vnímam aj ako určitú výhodu. Pár rokov ešte pobudnem v Európe a skúsim sa do NBA dostať inou cestou,“ ozrejmil slovenský basketbalista, ktorý v súčasnosti obdivuje Lotyša Kristapsa Porziņģisa z New Yorku Knicks.
Obrovskou výhodou Fuseka je, že od drvivej väčšiny súperov je s 223 centimetrami vyšší minimálne o hlavu, no tieto parametre mu pre zmenu v bežnom živote narobili už nejeden problém. „Presne tak. V civilnom živote je to pre mňa skôr nevýhoda. Azda najväčšie problémy mi robí cestovanie. Najmä lietanie a z času na čas aj verejná doprava, keď som nútený sa niekam presúvať spojmi. Naposledy som napríklad dostal nové auto, ktoré som však musel ihneď vymeniť, keďže som sa doň pomaly ani nezmestil. Okrem toho som v poslednom čase zabúdal, že všetky dvere sú pre mňa malé, a tak som si párkrát hlavu riadne obúchal. Čo sa týka oblečenia, v dnešnej internetovej dobe to už taký problém nie je, no ak mám záujem o nejaké krajšie veci, musím si ich dať ušiť na mieru. Nemalé problémy mám však napríklad aj so spaním. Keď totiž chodíme po rôznych hoteloch, takmer všade sú maximálne 200-centimetrové postele, a tak to riešim tak, že si na ich koniec pridám stoličku, alebo spojím dve dokopy,“ opísal peripetie so svojou výškou Fusek.
Fusekov príbeh nápadne pripomína ten, ktorý pred rokmi prežíval hokejista Zdeno Chára. Odchovanec trenčianskeho hokeja svojou postavou taktiež v mladosti vynikal nad svojimi rovesníkmi, takisto sa ako tínedžer vybral skúšať šťastie v zahraničí, aby to dotiahol až do NHL. A v zámorí sa stal napokon hviezdou. Je jeho príbeh pre 23-ročného pivota inšpirujúci? „Možno sú tie naše príbehy trošku podobné. Basketbal a hokej sú však dva odlišné športy, takže ťažko to nejako detailnejšie porovnávať,“ uzavrel debatu Michael Fusek.
Už niekoľko dní zaberá Michael Fusek v príprave na sezónu s novými spoluhráčmi z bratislavského Interu, kde je na hosťovaní z popredného belgického klubu Spirou Charleroi. Akú partiu našiel v kabíne Bratislavčanov? „Už pred mojim príchodom som sa poznal s viacerými chalanmi, takže nešiel som úplne do neznáma. Zatiaľ sa v kolektíve cítim skvele, zapadol som bez problémov. Ústredným cieľom klubu je zisk titulu a návrat po roku na basketbalový trón. Tomu je podriadená aj príprava. Tá sa síce začala iba pred pár dňami, no badať, že tréner počas nej nechce nechať nič na náhodu a od začiatku ideme do všetkého úplne naplno. Odo mňa sa bude očakávať, aby som podoskakoval čo najviac lôpt a blokmi pomohol tímu v obrane. Čo sa týka mojich osobných ambícii, chcel by som sa stať najlepším doskakovačom súťaže a možno aj blokárom. Ak by to vyšlo, opäť by som sa posunul o čosi ďalej,“ rozhovoril sa Michael Fusek.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S MICHAELOM FUSEKOM:
Rodák zo Zohora už v našej najvyššej súťaži tento rok pôsobil. Od uplynulých Vianoc obliekal dres Prievidze. Tá však bola v 1. kole play-off prikrátka na Komárno, a tak sa jeho krátka odysea v klube z hornej Nitry skončila. „S Prievidžanmi sme ostali v kontakte aj po sezóne. Mali záujem, aby som u nich pokračoval aj naďalej. Aj preto sa riešilo predĺženie môjho hosťovania zo Charleroi ešte o rok. Zmluva už bola na stole, takmer som ju aj podpísal, no vyskytli sa určité nezhody, a tak z toho napokon zišlo. Chcel som však ostať na Slovensku, ozval sa Inter, a tak som tu,“ pokračoval Fusek.
Najväčším snom najvyššieho slovenského basketbalistu súčasnosti je dostať sa do zámorskej NBA. O čosi bližšie k nej mal vlani počas júnového draftu, no napokon po ňom žiadny klub nesiahol. „Na draft som sa prihlásil už v roku 2016, no po zvážení reálnych šancí som prihlášku vtedy ešte stiahol. Oveľa väčšie šance som tomu dával o rok neskôr. Mal som totiž za sebou eurokemp v talianskom Trevise, kde som bol vyhlásený za najlepšieho obrancu. Bohužiaľ, ani to k tomu nepomohlo, draftovaný som napokon nebol. Na druhej strane to vnímam aj ako určitú výhodu. Pár rokov ešte pobudnem v Európe a skúsim sa do NBA dostať inou cestou,“ ozrejmil slovenský basketbalista, ktorý v súčasnosti obdivuje Lotyša Kristapsa Porziņģisa z New Yorku Knicks.
Hlavu si už neraz obúchal
Obrovskou výhodou Fuseka je, že od drvivej väčšiny súperov je s 223 centimetrami vyšší minimálne o hlavu, no tieto parametre mu pre zmenu v bežnom živote narobili už nejeden problém. „Presne tak. V civilnom živote je to pre mňa skôr nevýhoda. Azda najväčšie problémy mi robí cestovanie. Najmä lietanie a z času na čas aj verejná doprava, keď som nútený sa niekam presúvať spojmi. Naposledy som napríklad dostal nové auto, ktoré som však musel ihneď vymeniť, keďže som sa doň pomaly ani nezmestil. Okrem toho som v poslednom čase zabúdal, že všetky dvere sú pre mňa malé, a tak som si párkrát hlavu riadne obúchal. Čo sa týka oblečenia, v dnešnej internetovej dobe to už taký problém nie je, no ak mám záujem o nejaké krajšie veci, musím si ich dať ušiť na mieru. Nemalé problémy mám však napríklad aj so spaním. Keď totiž chodíme po rôznych hoteloch, takmer všade sú maximálne 200-centimetrové postele, a tak to riešim tak, že si na ich koniec pridám stoličku, alebo spojím dve dokopy,“ opísal peripetie so svojou výškou Fusek.
Fusekov príbeh nápadne pripomína ten, ktorý pred rokmi prežíval hokejista Zdeno Chára. Odchovanec trenčianskeho hokeja svojou postavou taktiež v mladosti vynikal nad svojimi rovesníkmi, takisto sa ako tínedžer vybral skúšať šťastie v zahraničí, aby to dotiahol až do NHL. A v zámorí sa stal napokon hviezdou. Je jeho príbeh pre 23-ročného pivota inšpirujúci? „Možno sú tie naše príbehy trošku podobné. Basketbal a hokej sú však dva odlišné športy, takže ťažko to nejako detailnejšie porovnávať,“ uzavrel debatu Michael Fusek.
