Bratislava 28. septembra (Teraz.sk) – Skvelá správa prišla z „mekky“ pretekov rýchlostných motorových člnov, teda talianskeho Coma, kde boli tento víkend Majstrovstvá Európy v kategórii F2. Aj Slovensko malo svoje želiezko v ohni – Tomáša Čermáka v člne talianského tímu iBoat Racing. A Tomáš svojich fanúšikov nesklamal. Skončil na vynikajúcom štvrtom mieste, stupne víťazov mu ušli iba o chlp. A to ešte sobotňajší prvý pretek ani nešiel, lebo mal ťažkosti s poškodenou loďou. Tie sa podarilo tímu počas noci odstrániť, loď opravili. V nedeľu najprv štartoval z posledného miesta, no po každom štarte sa posúval v poradí dopredu. „Po sobotňajších problémoch to dnes dopadlo dobre. V poslednej jazde som dokonca viedol, ale prerušili ju. Po opakovanom štarte som v nej napokon skončil tretí, takže celkovo to bolo veľmi slušné umiestnenie,“ povedal Čermák priamo z dejiska šampionátu.

Pre úplnosť dodávame, že Majstrom Európy kategórie F2 sa stal Talian Ivan Brigada pred druhým Pierrom Lundinom zo Švédska a ďalším Talianom Davidom Del Pinom.

Jazdí aj kráľovskú disciplínu

Foto: foto TČ

Čermák ako prvý Slovak v histórií štartoval v seriáli Majstrovstiev sveta v rýchlostných motorových člnoch kategórie F1 H20 v tíme, ktorý patril 10 násobnému majstrovi sveta Guidovi Cappellinimu. Sympatický skromný Slovák je dvojnásobný majster sveta, trojnásobný vicemajster sveta, dvakrát druhý vicemajster sveta a absolútny víťaz najťažšieho vytrvalostného preteku na svete: 24-hodinovky v Rouen.

Foto: iBoat Racing

Tomáš Čermák v júni tohto roka začal pretekať v kategórii F2 za taliansky tím iBoat Racing. V októbri sa zapojí aj do seriálu F1 H2O – bude štartovať v Číne 5. a 6. októbra. Je to druhý závod aktuálneho ročníka Majstrovstiev sveta, na ktorom povedie čln juhoafrického Caudwell Marine. Tento experimentálny tím je výnimočný - vyskladal si vlastné motory aj lode.




Tento víkend je Tomáš Čermák na pretekoch F2:

Pred odchodom na Majstrovstvá Európy poskytol Tomaš Čermák rozhovor pre portál Teraz.sk

Ako sa Slovák k takémuto športu dostane?

Foto: iBoat Racing

„Ja som sa k tomuto športu dostal cez otca, ktorý pretekal od roku 1977 na motorových člnoch v rámci vtedajších možností. Jazdil na pretekoch vo východnom Nemecku, Československu, trošku v Maďarsku a ďalších okolitých krajinách. Mal to ako svoje hobby, začalo sa to spontánne cez kamaráta, ktorý ho k tomuto športu doviedol. Napokon dosahoval veľmi slušné výsledky na majstrovstvách Československa, kde bývala pomerne bohatá účasť pretekárov. Na jedných pretekoch štartovalo 23 až 25 lodí. Teraz na medzinárodné preteky chodieva 12 až 15 lodí“.

Na akých strojoch štartovali?

„Väčšinou to bolo na lodiach, ktoré si stavali sami. Dávali do nich motory značky Wartburg. Otec používal motor, ktorý mal v základe výkon nejakých 45 koní, ale on si ho upravil až na skoro 100 koní. A to všetko podomácky v garáži, kde si ladili tieto motory“.

A kedy si si prvý raz sadol do pretekárskej lode ty?

Foto: foto TČ

„Ja som vyrastal doslova aj s nočníkom pri vode. Mama ma vozievala v kempovej Ávii aj s celou detskou výbavou už krátko potom, ako som sa narodil. V otcovej lodi som sa od malička hrával, tešil som sa z toho. Už vtedy som sníval, že raz v nej budem pretekať. Keď som mal asi 14 rokov, tak som začal jazdiť kategóriu Junior. Musel som si vytiahnuť z pokladničky vlastné úspory. Otec mi totiž povedal: Kúp si loď sám, aby si si ju vážil! Motor a zvyšné veci zabezpečím ja.

Hneď na prvých závodoch som skončil na druhom mieste. Tak ma to nadchlo tak, že som hneď pocítil – toto je moja životná cesta“.

Na Slovensku sú vhodné vodné plochy pre tento šport?

„Aj na Slovensku sa tento šport jazdí, väčšina pretekov je priamo na Dunaji v Komárne alebo Štúrove. V Bratislave na Zlatých pieskoch bývajú pravidelne preteky nižších kategórií. Jazdí sa aj Oravská priehrada, Liptovská Mara, teda na veľkých vodných plochách. Aj na Zemplínskej Šírave bývali preteky. Na Slovensku tento šport žiaľ trochu upadol. Ja osobne napríklad teraz nemám zo Slovenska žiadnu podporu, všetko riešim cez zahraničie."

Teba si zahraničné tímy najímajú ako svojho pretekára?

Foto: Caudwell Marine

„Áno, presne tak to funguje. Meno som si urobil v ročníku 1999 -2000, keď som štartoval na obrovských pretekoch pri mori vo francúzskom meste Le Havre nad Parížom. Jazdilo sa tam v betónovom doku, bolo tam 48 lodí. Ten závod sa mi podarilo vyhrať, a to sme ešte mali veľké problémy s palivom, riešili sa tam protesty.
V tom preteku si ma všimol jeden domáci tím a na ďalší rok si ma pozval ako svojho jazdca na 24-hodinové preteky do mesta Rouen. Je to obdoba automobilového Le Mans. U týchto Francúzov som potom bol v tíme takmer šesť rokov. Práve s nimi som získal tituly majstra sveta“.

Lode na ktorých jazdíš teraz si ešte stále sám vylepšuješ?

Foto: iBoat Racing

„Áno. Mám loď z malej fabriky, ktorá vyprodukuje asi šesť až osem lodí za rok. Každý jazdec si takúto loď upravuje podľa svojich jazdných vlastností a štýlu. Ja napríklad preferujem to, aby mi loď viac jazdila „po zadku“, aby bola akoby viac postavená špicom hore. Vtedy má pod sebou viac vzduchu. Iní jazdci majú odlišný spôsob jazdy.“




To je dosť svojský štýl, nie?

„Na prstoch jednej ruky by sa dali zrátať jazdci, ktorí dokážeme postaviť loď úplne na zadok a držať ju na vode podobne, ako keď jazdec postaví motorku na zadné koleso. Mne je ale práve tento štýl bližší, ako jazdiť na doraz s plynovým pedálom. Takto tú loď lepšie cítim. Ak ide loď vodorovne s hladinou špicom nad vodou , tak má tendenciu stáčať sa vzadu do tej strany, kam sa točí vrtuľa. Ak je špic viac vyššie, tak loď lepšie sedí – ale treba ju viac korigovať plynom. Inak by mohla urobiť salto“.




Naučiť sa tento štýl asi nie je jednoduché. Sprevádzali to aj kolízie?

„Tých búračiek mám veľa za sebou (smiech). Každá jedna z nich prináša veľké poučenie a trochu uberá odvahu. Človek, ktorý sa dostane v tomto športe medzi svetovú špičku nehodami jednoducho prejsť musí. Niekedy sa dostane pod loď viac vzduchu a tá akoby vzlietne – urobí salto. Kolízie bývajú aj na otočných bójach, keď tam pilot príde vo väčšej rýchlosti, ako je potrebné. Na vonkajšiu časť plaváka môže chytiť vlnu a loď sa potom zákonite prevráti – správí známeho eskimáka. Ak je teda dotočený. V opačnom prípade zostane pilot dole hlavou. Stáva sa aj to, že v plnej rýchlosti akoby ustrelila zadná časť lode do strany, alebo dostane „šmyk“ a keď je loď vzpriečená, tak dosadne na vodu a prevráti sa. Niekedy sa na pretekoch lode zrazia“.

Je jazdec zabezpečený, ak uviazne v člne dolu hlavou?

„My sme pripútaní bezpečnostnými pásmi. V lodi je vyberateľný volant, aby sa z nej dalo vystúpiť. Nad sebou mám kryt (okno), ktorý mi kryje hlavu a vytvára aerodynamický tvar lode. Ak zostanem dole hlavou, tak musím pásy a volant odopnúť. Ten spojlerový kryt otvorím a výjdem von. Je to sťažené plávacou vestou, ktorá kladie odpor. Bezpečnosť jazdca zvyšuje dýchací prístroj v kokpite, ktorý by mi stačil na 15 nádychov. Keby som tam zostal zakliesnený, tak by som aj pod vodou mohol dýchať, ak by som bol pri vedomí. V lodiach najvyšších kategórií, teda F1 a F2, sú aj tzv. airbag systémy. Je to vlastne 120-litrový vak, ktorý sa po nehode pri kabíne nafúkne a otvorí sa zadná časť lode. Tá sa naplní vodou, takže loď sa vo vode vzpriami a pilot zostane nad hladinou“.

Poškodenie lode pri nehode určite nie je lacná záležitosť. Koľko peňazí by takto išlo ku dnu?

„Podľa toho, čo by sa poškodilo. Holý čln bez motora a vybavenia stojí 45 až 53-tisíc eur. Tá cena je preto, že je celokarbonovej konštrukcie. Motor bez úprav má hodnotu 28-tisíc eur. Celá loď by vyšla na 110 až 120 tisíc eur“.

Ako si človek stanovuje taktiku v pretekoch? Si na všetko sám?

Foto: Facebook

„Podľa toho, či je pretekár vpredu a stráži si zadok, alebo útočí na jazdca pred ním. Keď som v tesnom závese, tak si hľadám tú špáročku, miestečko, kde má ten súper slabosť. Na lodiach sa nejazdí v závese, ako to ľudia poznajú u motoriek, lebo tieto člny vytvárajú gejzír vody a vlny, čo tvorí prirodzene brzdu. My si musíme hľadať dráhu mimo chrbát jazdca pred sebou a čakať na jeho chybu, alebo využiť jeho slabinu, napríklad výjazd zo zatáčky. Niekedy ho treba aj trochu oklamať“.

„Keď jazdím vpredu, tak zas čakám, že to isté spraví niekto iný mne. Musím si strážiť ideálnu dráhu, aby prenasledovateľ nemohol zaútočiť ani znútra, ani zvonku. Útok čakám tam, kde ho vidím, že sa na rovine približuje. V spätných zrkadlách ho vidím, keď je veľmi blízko. Ak sa približuje z väčšej vzdialenosti, pomôže mi rádioman z brehu. To sú moje druhé oči, ktoré mi dávajú informácie cez vysielačku. V mojom prípade je to moja priateľka (úsmev)“.

Po veľkých úspechoch o tebe ostatné tri roky bolo počuť menej. Prečo?

„Venoval som sa nižším kategóriám, lebo nebolo veľa peniažkov. V celej Európe sa prejavila kríza. Tie tímy tiež trošku pritiahli opasky. Tak som začal stavať vlastné lode vlastnej konštrukcie pre tie spomínané nižšie kategórie, konkrétne F1000, čo je obdoba F3. Najprv som jazdil len pár pretekov, kde som si ich testoval. No a potom som v ročníku 2012 odjazdil celý seriál majstrovstiev Európy a vyhral som ho."

Tento rok budeš jazdiť elitné kategórie. Aké máš ciele?

Foto: foto TČ

„V prvom závode seriálu majstrovstiev sveta F2 v júni som skončil na šiestom mieste. Cez víkend idem Majstrovstvá Európy v talianskom Come, čo je kolíska tohto športu. Tento šport tam zažíl najväčší boom . V tomto meste vymysleli tvar katamaranu, s ktorým sa doteraz jazdí. Chcel by som skončiť v prvej šestke, ak sa to podarí. Záleží to najmä od počasia a techniky a samozrejme odo mňa – ako sa budem cítiť. Na pretekoch je silná konkurencia. Iba najlepší sa kvalifikujú do závodu. Treba sa sústrediť hneď na prvé otočné bóje pri štarte, lebo tie bývajú najnebezpečnejšie“.

„V seriáli majstrovstiev sveta som prvý pretek vynechal, druhý v poradí v talianskom Brindisi bol môj prvý. Teraz mám pred sebou ešte Miláno a Juhoafrickú republiku. Dúfam, že sa mi podarí byť do šiesteho miesta, možno lepšie. Po prvom závode závode som priebežne na 10. mieste“.