Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre rodnú krajinu vybojoval historické zlato v najvyššej kategórii.
Autor TASR
,aktualizované Richmond 27. septembra (TASR) - Slovák Peter Sagan dosiahol obrovský úspech, keď sa v nedeľu stal novým majstrom sveta v cestnej cyklistike - pretekoch s hromadným štartom mužov elite. Dvadsaťpäťročný jazdec sa presadil odvážnym únikom asi 2,5 km pred cieľom. Pre rodnú krajinu vybojoval historické zlato v najvyššej kategórii. Tu sú jeho prvé slová. "Je to najväčšie víťazstvo v mojej kariére. Som veľmi šťastný. Posledné týždne som pre to veľa obetoval. Je to pre mňa neuveriteľné.“
Obrovská radosť nášho zlatého Petra Sagana. Foto: TASR/AP
Sagan tak dosiahol jeden z najväčších úspechov vo svojej kariére a celú budúcu sezónu smie nosiť dúhový dres pre majstra sveta. Na druhej priečke skončil Austrálčan Michael Matthews a bronz pripadol Ramunasovi Navardauskasovi z Litvy. " target="_blank">
Organizátori pripravili pre pretekárov 16,2 km dlhý mestský okruh s tromi stúpaniami, dlažobnými kockami i technickými pasážami. Pelotón ho absolvoval dokopy pätnásťkrát, plus začiatočný úsek, ktorý ho na okruh priviedol. Celkovo teda museli pretekári zdolať 259,2 kilometrov. Krátko po štarte sa od pelotónu oddelila osemčlenná skupina. Tá si po prvom okruhu vytvorila asi päťminútový náskok.
Oslavy úspechu Petra Sagana. Foto: TASR/AP
Približne 80 km pred cieľom sa odtrhla štvorica Boivin, Pantano, Phinney a Sivcov. Štyri kolá pred koncom si udržiavali náskok 45 sekúnd. Trio Slovákov sa držalo v prednej časti pelotónu. Kolář postupe odpadol a Juraj Sagan ostal pri bratovi až do predposledného kola, keď asi 35 km pred cieľom zaostal. Štyridsať km pred cieľom mala štvorica na čele už len 15-sekundový náskok a ten rýchlo klesal. Potom to skúsila ešte jedna väčšia sedemčlenná skupina, ale aj tú si hlavný balík, na čele ktorého pracovali najmä Nemci a Holanďania.
V úniku neuspeli ani domáci Farrar s aktívnym Sivcovom a tak všetko smerovalo k hromadnému finišu. V závere ťahali tempo Belgičania a ostatné tímy bojovali o najvýhodnejšie pozície. Sagan sa držal v prednej desiatke a strážil si miesto na špurt. Ďalší dvaja slovenskí reprezentanti Saganov brat Juraj a Michael Kolář (všetci traja z tímu Tinkoff-Saxo) do cieľa neprišli, no mrzieť ich to nemuselo. Svojimi výkonmi totiž výraznou mierou pomohli Petrovi Saganovi k vytúženému triumfu.
Sagan tak dosiahol jeden z najväčších úspechov vo svojej kariére a celú budúcu sezónu smie nosiť dúhový dres pre majstra sveta. Na druhej priečke skončil Austrálčan Michael Matthews a bronz pripadol Ramunasovi Navardauskasovi z Litvy. " target="_blank">
Organizátori pripravili pre pretekárov 16,2 km dlhý mestský okruh s tromi stúpaniami, dlažobnými kockami i technickými pasážami. Pelotón ho absolvoval dokopy pätnásťkrát, plus začiatočný úsek, ktorý ho na okruh priviedol. Celkovo teda museli pretekári zdolať 259,2 kilometrov. Krátko po štarte sa od pelotónu oddelila osemčlenná skupina. Tá si po prvom okruhu vytvorila asi päťminútový náskok.
Približne 80 km pred cieľom sa odtrhla štvorica Boivin, Pantano, Phinney a Sivcov. Štyri kolá pred koncom si udržiavali náskok 45 sekúnd. Trio Slovákov sa držalo v prednej časti pelotónu. Kolář postupe odpadol a Juraj Sagan ostal pri bratovi až do predposledného kola, keď asi 35 km pred cieľom zaostal. Štyridsať km pred cieľom mala štvorica na čele už len 15-sekundový náskok a ten rýchlo klesal. Potom to skúsila ešte jedna väčšia sedemčlenná skupina, ale aj tú si hlavný balík, na čele ktorého pracovali najmä Nemci a Holanďania.
V úniku neuspeli ani domáci Farrar s aktívnym Sivcovom a tak všetko smerovalo k hromadnému finišu. V závere ťahali tempo Belgičania a ostatné tímy bojovali o najvýhodnejšie pozície. Sagan sa držal v prednej desiatke a strážil si miesto na špurt. Ďalší dvaja slovenskí reprezentanti Saganov brat Juraj a Michael Kolář (všetci traja z tímu Tinkoff-Saxo) do cieľa neprišli, no mrzieť ich to nemuselo. Svojimi výkonmi totiž výraznou mierou pomohli Petrovi Saganovi k vytúženému triumfu.
Prehľad doterajších víťazov pretekov s hromadným štartom mužov na MS v cestnej cyklistike:
1927 Nürburgring (Nem.) - Alfredo Binda (Tal.)
1928 Budapešť (Maď.) - Georges Ronsse (Belg.)
1929 Zürich (Švaj.) - Ronsse
1930 Liege (Belg.) - Binda
1931 Kodaň (Dán.) - Binda
1932 Rím (Tal.) - Binda
1933 Montlhéry (Fr.) - Georges Speicher (Fr.)
1934 Lipsko (Nem.) - Karel Kaers (Belg.)
1935 Floreffe (Belg.) - Jean Aerts (Belg.)
1936 Bern (Švaj.) - Antonin Magne (Fr.)
1937 Kodaň (Dán.) - Eloi Meulenberg (Belg.)
1938 Valkenburg (Hol.) - Marcel Kint (Belg.)
1939 - 1945 - MS sa nenokanli
1946 Zürich (Švaj.) - Hans Knecht (Švaj.)
1947 Reims (Fr.) - Theo Middlekamp (Hol.)
1948 Valkenburg (Hol.) - Briek Schotte (Belg.)
1949 Kodaň (Dán.) - Rik van Steenbergen (Hol.)
1950 Moorslede (Belg.) - Schotte
1951 Varese (Tal.) - Ferdy Kübler (Švaj.)
1952 Luxemburg (Lux.) - Heinz Müller (Nem.)
1953 Lugano (Švaj.) - Fausto Coppi (Tal.)
1954 Solingen (Nem.) - Louison Bobet (Fr.)
1955 Frascati (Tal.) - Stan Ockers (Belg.)
1956 Kodaň (Dán.) - Van Steenbergen
1957 Waregem (Belg.) - Van Steenbergen
1958 Reims (Fr.) - Ercole Baldini (Tal.)
1959 Zandvoort (Hol.) - Andre Darrigade (Fr.)
1960 Hohenstein (Nem.) - Rik Van Looy (Belg.)
1961 Bern (Švaj.) - Van Looy
1962 Salo (Tal.) - Jean Stablinski (Fr.)
1963 Ronse (Belg.) - Benoni Beheyt (Belg.)
1964 Sallanches (Fr.) - Jan Janssen (Hol.)
1965 San Sebastian (Šp.) - Tom Simpson (V.Brit.)
1966 Nürburgring (Nem.) - Rudi Altig (Nem.)
1967 Heerlen (Hol.) - Eddy Merckx (Belg.)
1968 Imola (Tal.) - Vittorio Adorni (Tal.)
1969 Zolder (Belg.) - Harm Ottenbros (Hol.)
1970 Leicester (V.Brit.) - Jean-Pierre Monsere (Belg.)
1971 Mendrisio (Švaj.) - Merckx
1972 Gap (Fr.) - Marino Basso (Tal.)
1973 Barcelona (Šp.) - Felice Gimondi (Tal.)
1974 Montreal (Kan.) - Merckx
1975 Yvoir (Belg.) - Hennie Kuiper (Hol.)
1976 Ostuni (Tal.) - Freddy Maertens (Belg.)
1977 San Cristobal (Ven.) - Francesco Moser (Tal.)
1978 Nürburgring (Nem.) - Gerrie Knetemann (Nem.)
1979 Valkenburg (Hol.) - Jan Raas (Hol.)
1980 Sallanches (Fr.) - Bernard Hinault (Fr.)
1981 Praha (Československo) - Maertens
1982 Goodwood (V.Brit.) - Giuseppe Saronni (Tal.)
1983 Altenrhein (Švaj.) - Greg LeMond (USA)
1984 Barcelona (Šp.) - Claude Criquielion (Belg.)
1985 Giavera del Montello (Tal.) - Joop Zoetemelk (Hol.)
1986 Colorado Springs (USA) - Moreno Argentin (Tal.)
1987 Villach (Rak.) - Stephen Roche (Ír.)
1988 Ronse (Belg.) - Maurizio Fondriest (Tal.)
1989 Chambery (Fr.) - LeMond
1990 Ucunomija (Jap.) - Rudy Dhaenens (Belg.)
1991 Stuttgart (Nem.) - Gianni Bugno (Tal.)
1992 Benidorm (Šp.) - Bugno
1993 Oslo (Nór.) - Lance Armstrong (USA)
1994 Agrigento (Tal.) - Luc Leblanc (Fr.)
1995 Duitama (Kol.) - Abraham Olano (Šp.)
1996 Lugano (Švaj.) - Johan Museeuw (Belg.)
1997 San Sebastian (Šp.) - Laurent Brochard (Fr.)
1998 Valkenburg (Hol.) - Oscar Camenzind (Švaj.)
1999 Verona (Tal.) - Oscar Freire (Šp.)
2000 Plouay (Fr.) - Romans Vainšteins (Lot.)
2001 Lisabon (Port.) - Freire
2002 Zolder (Belg.) - Mario Cipollini (Tal.)
2003 Hamilton (Kan.) - Igor Astarloa (Šp.)
2004 Verona (Tal.) - Freire
2005 Madrid (Šp.) - Tom Boonen (Belg.)
2006 Salzburg (Rak.) - Paolo Bettini (Tal.)
2007 Stuttgart (Nem.) - Bettini
2008 Varese (Tal.) - Alessandro Ballan (Tal.)
2009 Mendrisio (Švaj.) - Cadel Evans (Aus.)
2010 Melbourne (Aus.) - Thor Hushovd (Nór.)
2011 Kodaň (Dán.) - Mark Cavendish (V.Brit.)
2012 Valkenburg (Hol.) - Philippe Gilbert (Belg.)
2013 Florencia (Tal.) - Rui Costa (Port.)
2014 Ponferrada (Šp.) - Michail Kwiatkowski (Poľ.)
2015 Richmond (USA) - Peter SAGAN (SR)
1928 Budapešť (Maď.) - Georges Ronsse (Belg.)
1929 Zürich (Švaj.) - Ronsse
1930 Liege (Belg.) - Binda
1931 Kodaň (Dán.) - Binda
1932 Rím (Tal.) - Binda
1933 Montlhéry (Fr.) - Georges Speicher (Fr.)
1934 Lipsko (Nem.) - Karel Kaers (Belg.)
1935 Floreffe (Belg.) - Jean Aerts (Belg.)
1936 Bern (Švaj.) - Antonin Magne (Fr.)
1937 Kodaň (Dán.) - Eloi Meulenberg (Belg.)
1938 Valkenburg (Hol.) - Marcel Kint (Belg.)
1939 - 1945 - MS sa nenokanli
1946 Zürich (Švaj.) - Hans Knecht (Švaj.)
1947 Reims (Fr.) - Theo Middlekamp (Hol.)
1948 Valkenburg (Hol.) - Briek Schotte (Belg.)
1949 Kodaň (Dán.) - Rik van Steenbergen (Hol.)
1950 Moorslede (Belg.) - Schotte
1951 Varese (Tal.) - Ferdy Kübler (Švaj.)
1952 Luxemburg (Lux.) - Heinz Müller (Nem.)
1953 Lugano (Švaj.) - Fausto Coppi (Tal.)
1954 Solingen (Nem.) - Louison Bobet (Fr.)
1955 Frascati (Tal.) - Stan Ockers (Belg.)
1956 Kodaň (Dán.) - Van Steenbergen
1957 Waregem (Belg.) - Van Steenbergen
1958 Reims (Fr.) - Ercole Baldini (Tal.)
1959 Zandvoort (Hol.) - Andre Darrigade (Fr.)
1960 Hohenstein (Nem.) - Rik Van Looy (Belg.)
1961 Bern (Švaj.) - Van Looy
1962 Salo (Tal.) - Jean Stablinski (Fr.)
1963 Ronse (Belg.) - Benoni Beheyt (Belg.)
1964 Sallanches (Fr.) - Jan Janssen (Hol.)
1965 San Sebastian (Šp.) - Tom Simpson (V.Brit.)
1966 Nürburgring (Nem.) - Rudi Altig (Nem.)
1967 Heerlen (Hol.) - Eddy Merckx (Belg.)
1968 Imola (Tal.) - Vittorio Adorni (Tal.)
1969 Zolder (Belg.) - Harm Ottenbros (Hol.)
1970 Leicester (V.Brit.) - Jean-Pierre Monsere (Belg.)
1971 Mendrisio (Švaj.) - Merckx
1972 Gap (Fr.) - Marino Basso (Tal.)
1973 Barcelona (Šp.) - Felice Gimondi (Tal.)
1974 Montreal (Kan.) - Merckx
1975 Yvoir (Belg.) - Hennie Kuiper (Hol.)
1976 Ostuni (Tal.) - Freddy Maertens (Belg.)
1977 San Cristobal (Ven.) - Francesco Moser (Tal.)
1978 Nürburgring (Nem.) - Gerrie Knetemann (Nem.)
1979 Valkenburg (Hol.) - Jan Raas (Hol.)
1980 Sallanches (Fr.) - Bernard Hinault (Fr.)
1981 Praha (Československo) - Maertens
1982 Goodwood (V.Brit.) - Giuseppe Saronni (Tal.)
1983 Altenrhein (Švaj.) - Greg LeMond (USA)
1984 Barcelona (Šp.) - Claude Criquielion (Belg.)
1985 Giavera del Montello (Tal.) - Joop Zoetemelk (Hol.)
1986 Colorado Springs (USA) - Moreno Argentin (Tal.)
1987 Villach (Rak.) - Stephen Roche (Ír.)
1988 Ronse (Belg.) - Maurizio Fondriest (Tal.)
1989 Chambery (Fr.) - LeMond
1990 Ucunomija (Jap.) - Rudy Dhaenens (Belg.)
1991 Stuttgart (Nem.) - Gianni Bugno (Tal.)
1992 Benidorm (Šp.) - Bugno
1993 Oslo (Nór.) - Lance Armstrong (USA)
1994 Agrigento (Tal.) - Luc Leblanc (Fr.)
1995 Duitama (Kol.) - Abraham Olano (Šp.)
1996 Lugano (Švaj.) - Johan Museeuw (Belg.)
1997 San Sebastian (Šp.) - Laurent Brochard (Fr.)
1998 Valkenburg (Hol.) - Oscar Camenzind (Švaj.)
1999 Verona (Tal.) - Oscar Freire (Šp.)
2000 Plouay (Fr.) - Romans Vainšteins (Lot.)
2001 Lisabon (Port.) - Freire
2002 Zolder (Belg.) - Mario Cipollini (Tal.)
2003 Hamilton (Kan.) - Igor Astarloa (Šp.)
2004 Verona (Tal.) - Freire
2005 Madrid (Šp.) - Tom Boonen (Belg.)
2006 Salzburg (Rak.) - Paolo Bettini (Tal.)
2007 Stuttgart (Nem.) - Bettini
2008 Varese (Tal.) - Alessandro Ballan (Tal.)
2009 Mendrisio (Švaj.) - Cadel Evans (Aus.)
2010 Melbourne (Aus.) - Thor Hushovd (Nór.)
2011 Kodaň (Dán.) - Mark Cavendish (V.Brit.)
2012 Valkenburg (Hol.) - Philippe Gilbert (Belg.)
2013 Florencia (Tal.) - Rui Costa (Port.)
2014 Ponferrada (Šp.) - Michail Kwiatkowski (Poľ.)
2015 Richmond (USA) - Peter SAGAN (SR)
