Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po vzniku Slovenského olympijského výboru (SOV) ho zvolili za jeho predsedu a tento post zastával sedem rokov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislave 15. januára (TASR) - Vo veku 96 rokov zomrel v pondelok ráno v Bratislave Vladimír Černušák, prvý šéf Slovenského olympijského výboru. TASR informoval mediálny riaditeľ SOV Ľubomír Souček.
Prof. PhDr. Vladimír Černušák, Csc. bol najvýraznejší slovenský športový diplomat. Členom Medzinárodného olympijského výboru (MOV) bol v rokoch 1981-2001. Po dovŕšení stanoveného vekového limitu 80 rokov sa stal od roku 2002 čestným členom MOV. Po vzniku Slovenského olympijského výboru (SOV) ho zvolili za jeho predsedu a tento post zastával sedem rokov. V novembri 1999 ho menovali za čestného predsedu SOV.
Černušákov nástupca na čele SOV František Chmelár pôsobil najskôr tiež ako predseda, po zmene stanov už ako prezident. Súčasný prezident Anton Siekel po svojom zvolení v novembri 2016 spoločne s Chmelárom navštívili profesora Černušáka uňho doma. O rok neskôr uňho boli obaja spoločne znovu, aj s generálnym sekretárom Jozefom Libom. "Vladimír Černušák pri tejto príležitosti poslal stručný videopozdrav k 25. výročiu SOV, ktoré Slovenský olympijský výbor oslávil na deň presne štvrťstoročie po svojom ustanovení – 19. decembra. 'Nech sa vám naďalej darí, aby boli športovci a ľudia spokojní,' odkázal slovenskej olympijskej rodine. Žiaľ, ani nie mesiac po okrúhlom jubileu organizácie, ktorú viedol od jej vzniku sedem rokov (pritom v čase nástupu na čelo SOV mal už 71 rokov), Vladimír Černušák zomrel. Česť jeho pamiatke!" napísala stránka SOV olympic.sk.
SOV každoročne ako svoje výročné ocenenie udeľuje Cenu Vladimíra Černušáka. Oceňuje ňou jednotlivca alebo kolektív za propagáciu a šírenie olympijských myšlienok najmä v pedagogickom procese. "Je to veľmi smutná správa. Odišla osobnosť s obrovskými skúsenosťami a rešpektom aj v zahraničí. Ťažko sa k tomu niečo hovorí. Je to ešte smutnejšie v kontexte, že sme spoločne nedávno hovorili a stále prejavoval optimistický záujem o slovenský šport," povedal Siekel pre TASR.
SOV bude informovať o čase a mieste poslednej rozlúčky s Vladimírom Černušákom hneď, ako to bude známe.
Najznámejší slovenský športový diplomat a bývalý člen Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Vladimír Černušák sa narodil 25. novembra 1921 v Novom Meste nad Váhom. S olympijskou športovou myšlienkou za zoznámil už ako chlapec prostredníctvom rozhlasu a tlače v období prvej (1918 - 1938) Československej republiky (ČSR). S veľkým záujmom sledoval dianie a počínanie československej výpravy na olympijských hrách 1936 v Berlíne. V tom čase však ešte ani len netušil, že sa stane slovenským rekordérom v počte účastí na olympijských slávnostiach. V nepretržitom slede absolvoval dvadsať OH i ZOH (1972 - 2010).
Pokým sa Prof. PhDr. Vladimír Černušák, Csc. vypracoval na významného olympijského funkcionára, pracoval ako lodný kadet, študoval a bojoval aj v Slovenskom národnom povstaní (SNP). Počas bojov sa dokonca dostal do zajatia, ale podarilo sa mu z transportu smerujúceho do Leopoldova utiecť, čím si zachránil život. V roku 1945 napokon absolvoval geografiu a telesnú výchovu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (PriF UK) v Bratislave.
V oblasti školstva pracoval najprv na Povereníctve školstva a neskôr na Pedagogickej fakulte UK a na Fakulte telesnej výchovy a športu (FTVŠ) UK v Bratislave. Ako telovýchovný pedagóg a teoretik napísal z oblasti teórie a metodiky plávania mnoho vedeckých športových publikácií. V rokoch 1963 až 1966 bol prorektorom Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1975 získal titul profesora.
Ako športový funkcionár začal pracovať v roku 1957, keď sa stal členom predsedníctva Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy (SÚV ČSZTV). V rokoch 1969 až 1983 už pôsobil ako predseda SÚV ČSZTV a podpredseda Ústredného výboru ČSZTV. Od roku 1969 až do roku 1992 bol podpredsedom Československého olympijského výboru (ČSOV). Československú výpravu viedol na zimných olympijských hrách 1972 v Sappore a na ZOH 1976 v Innsbrucku.
V roku 1977 loboval, aby sa XIV. ZOH konali v Tatrách na území Slovenska. Na olympijskom zhromaždení vo Vaduze čakal na rozhodnutie vtedajšieho Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ). Ten ponuku na konanie ZOH odmietol a uskutočnili sa v Sarajave.
Ako jeden z mála československých športových funkcionárov zažil aj olympijské hry 1984 v Los Angeles, ktoré bojkotovali športovci z vtedajšieho východného bloku.
Za člena MOV zvolili Černušáka na zasadnutí v Baden-Badene v roku 1981, ale prísahu zložil o rok neskôr na zasadnutí v Ríme. Bol historicky prvým Slovákom v pozícii člena MOV, v roku 1993 ho na zasadnutí v Monte Carle zvolili za člena výboru po druhý raz. Tentoraz už za samostatnú Slovenskú republiku, pretože Československo ako štát zaniklo.
Členom MOV bol v rokoch 1981 až 2001, pričom v období 1983 až 1994 pôsobil ako člen programovej komisie MOV a v rokoch 1996 až 2001 v mediálnej komisii výboru. Po dovŕšení stanoveného vekového limitu 80 rokov sa stal od roku 2002 čestným členom MOV.
Po vzniku SOV ho zvolili za jeho predsedu a tento post zastával sedem rokov. V novembri 1999 ho zvolili za čestného predsedu SOV.
Rektor UK v Bratislave Karol Mičieta odovzdal 10. novembra 2011 Černušákovi Veľkú zlatú medailu Univerzity Komenského. Patrí medzi najvýznamnejšie ocenenia, ktoré rektor môže udeliť.
Prof. PhDr. Vladimír Černušák, Csc. bol najvýraznejší slovenský športový diplomat. Členom Medzinárodného olympijského výboru (MOV) bol v rokoch 1981-2001. Po dovŕšení stanoveného vekového limitu 80 rokov sa stal od roku 2002 čestným členom MOV. Po vzniku Slovenského olympijského výboru (SOV) ho zvolili za jeho predsedu a tento post zastával sedem rokov. V novembri 1999 ho menovali za čestného predsedu SOV.
Černušákov nástupca na čele SOV František Chmelár pôsobil najskôr tiež ako predseda, po zmene stanov už ako prezident. Súčasný prezident Anton Siekel po svojom zvolení v novembri 2016 spoločne s Chmelárom navštívili profesora Černušáka uňho doma. O rok neskôr uňho boli obaja spoločne znovu, aj s generálnym sekretárom Jozefom Libom. "Vladimír Černušák pri tejto príležitosti poslal stručný videopozdrav k 25. výročiu SOV, ktoré Slovenský olympijský výbor oslávil na deň presne štvrťstoročie po svojom ustanovení – 19. decembra. 'Nech sa vám naďalej darí, aby boli športovci a ľudia spokojní,' odkázal slovenskej olympijskej rodine. Žiaľ, ani nie mesiac po okrúhlom jubileu organizácie, ktorú viedol od jej vzniku sedem rokov (pritom v čase nástupu na čelo SOV mal už 71 rokov), Vladimír Černušák zomrel. Česť jeho pamiatke!" napísala stránka SOV olympic.sk.
SOV každoročne ako svoje výročné ocenenie udeľuje Cenu Vladimíra Černušáka. Oceňuje ňou jednotlivca alebo kolektív za propagáciu a šírenie olympijských myšlienok najmä v pedagogickom procese. "Je to veľmi smutná správa. Odišla osobnosť s obrovskými skúsenosťami a rešpektom aj v zahraničí. Ťažko sa k tomu niečo hovorí. Je to ešte smutnejšie v kontexte, že sme spoločne nedávno hovorili a stále prejavoval optimistický záujem o slovenský šport," povedal Siekel pre TASR.
SOV bude informovať o čase a mieste poslednej rozlúčky s Vladimírom Černušákom hneď, ako to bude známe.
Profil Vladimíra Černušáka
Najznámejší slovenský športový diplomat a bývalý člen Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Vladimír Černušák sa narodil 25. novembra 1921 v Novom Meste nad Váhom. S olympijskou športovou myšlienkou za zoznámil už ako chlapec prostredníctvom rozhlasu a tlače v období prvej (1918 - 1938) Československej republiky (ČSR). S veľkým záujmom sledoval dianie a počínanie československej výpravy na olympijských hrách 1936 v Berlíne. V tom čase však ešte ani len netušil, že sa stane slovenským rekordérom v počte účastí na olympijských slávnostiach. V nepretržitom slede absolvoval dvadsať OH i ZOH (1972 - 2010).
Pokým sa Prof. PhDr. Vladimír Černušák, Csc. vypracoval na významného olympijského funkcionára, pracoval ako lodný kadet, študoval a bojoval aj v Slovenskom národnom povstaní (SNP). Počas bojov sa dokonca dostal do zajatia, ale podarilo sa mu z transportu smerujúceho do Leopoldova utiecť, čím si zachránil život. V roku 1945 napokon absolvoval geografiu a telesnú výchovu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (PriF UK) v Bratislave.
V oblasti školstva pracoval najprv na Povereníctve školstva a neskôr na Pedagogickej fakulte UK a na Fakulte telesnej výchovy a športu (FTVŠ) UK v Bratislave. Ako telovýchovný pedagóg a teoretik napísal z oblasti teórie a metodiky plávania mnoho vedeckých športových publikácií. V rokoch 1963 až 1966 bol prorektorom Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1975 získal titul profesora.
Ako športový funkcionár začal pracovať v roku 1957, keď sa stal členom predsedníctva Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy (SÚV ČSZTV). V rokoch 1969 až 1983 už pôsobil ako predseda SÚV ČSZTV a podpredseda Ústredného výboru ČSZTV. Od roku 1969 až do roku 1992 bol podpredsedom Československého olympijského výboru (ČSOV). Československú výpravu viedol na zimných olympijských hrách 1972 v Sappore a na ZOH 1976 v Innsbrucku.
V roku 1977 loboval, aby sa XIV. ZOH konali v Tatrách na území Slovenska. Na olympijskom zhromaždení vo Vaduze čakal na rozhodnutie vtedajšieho Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ). Ten ponuku na konanie ZOH odmietol a uskutočnili sa v Sarajave.
Ako jeden z mála československých športových funkcionárov zažil aj olympijské hry 1984 v Los Angeles, ktoré bojkotovali športovci z vtedajšieho východného bloku.
Za člena MOV zvolili Černušáka na zasadnutí v Baden-Badene v roku 1981, ale prísahu zložil o rok neskôr na zasadnutí v Ríme. Bol historicky prvým Slovákom v pozícii člena MOV, v roku 1993 ho na zasadnutí v Monte Carle zvolili za člena výboru po druhý raz. Tentoraz už za samostatnú Slovenskú republiku, pretože Československo ako štát zaniklo.
Členom MOV bol v rokoch 1981 až 2001, pričom v období 1983 až 1994 pôsobil ako člen programovej komisie MOV a v rokoch 1996 až 2001 v mediálnej komisii výboru. Po dovŕšení stanoveného vekového limitu 80 rokov sa stal od roku 2002 čestným členom MOV.
Po vzniku SOV ho zvolili za jeho predsedu a tento post zastával sedem rokov. V novembri 1999 ho zvolili za čestného predsedu SOV.
Rektor UK v Bratislave Karol Mičieta odovzdal 10. novembra 2011 Černušákovi Veľkú zlatú medailu Univerzity Komenského. Patrí medzi najvýznamnejšie ocenenia, ktoré rektor môže udeliť.
