Bratislava 26. januára (Teraz.sk) – Slovenský futbalový brankár Tomáš Košický sa pred pár dňami ocitol v slepej uličke. Po tom, čo sa koncom minulého roka ústne dohodol s Debrecínom na predĺžení zmluvy, o pár dní bolo všetko inak. Ostal bez klubu. O neférovom kroku zo strany vedenia maďarského prvoligistu, predchádzajúcich zahraničných angažmánoch a najmä o niekoľkoročnom pôsobení v talianskej Catanii, kde ho viedli také futbalové veličiny ako Diego Simeone či Siniša Mihajlovič, nám 32-ročný rodák z Bratislavy porozprával v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Tomáš Košický mal s Debrecínom platnú zmluvu do 31. decembra s opciou na ďalšie dva roky. V praxi to znamená, že v prípade spokojnosti oboch strán mohla byť o spomínanú dobu predĺžená, na čom sa slovenský brankár s vedením maďarského klubu aj ústne dohodli. „Už od začiatku decembra prebiehali nejaké rozhovory a rokovania o tom, či by som chcel v Debrecíne pokračovať. Chcel som, cítil som sa tam dobre, s chalanmi sme tvorili vynikajúcu partiu a taktiež nám parádne vyšla jesenná časť. Záujem bol aj z druhej strany, všetko do seba zapadalo, dohodli sme sa na podmienkach ďalšej spolupráce, ale k podpisu zmluvy nedošlo. Mali mi ju poslať na mail, lenže ten stále nechodil, a tak som sa po dvoch dňoch ozval športovému riaditeľovi s otázkou ,čo sa deje´. Ten mi odvetil, že majiteľ klubu si to rozmyslel,“ rozhovoril sa Tomáš Košický, ktorý už pred príchodom a potom aj počas pôsobenia v Debrecíne zistil, že majiteľ je tvrdá povaha, no takéto niečo nečakal.

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S TOMÁŠOM KOŠICKÝM:



Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré, a tak to po niekoľkých dňoch od nemilého kroku zo strany po jeseni tretieho klubu maďarskej najvyššej súťaže vníma aj 32-ročný Bratislavčan. „Prvotné sklamanie už čiastočne prebolelo. V súčasnosti trénujem individuálne a koncentrujem sa na to, aby som bol čo najlepšie pripravený. Nejaké ponuky sa ku mne už dostali, ale zatiaľ ma žiadna z nich neoslovila. A tak stále čakám...,“ pokračoval Košický, pre ktorého bol Debrecín po talianskej Catanii, druholigovej Novare, gréckom Asterase Tripolis a izraelskom Hapoel Ra´anana piatym zahraničným angažmánom v kariére. „V porovnaní s ligami, v ktorých som predtým pôsobil, je maďarská súťaž síce najslabšia, no rozhodne ide kvalitatívne nahor. Tamojšia vláda totiž dáva do futbalu obrovské peniaze, čo sa odzrkadľuje napríklad na infraštruktúre či samotných štadiónoch. Verím tomu, že časom to tak bude aj na Slovensku, pretože si stále myslím, že naša liga je kvalitnejšia. Akurát jej chýba to všetko okolo,“ zamyslel sa Košický, ktorý v našej najvyššej súťaži pôsobil pred viac ako desiatimi rokmi v drese Interu Bratislava.

A práve pôsobenie na bratislavských Pasienkoch, ale taktiež úspešné účinkovanie v slovenskej reprezentácii do 21 rokov mu otvorili dvere svetového futbalu. V lete 2008 sa totiž stal hráčom Catanie, pričom prestup do talianskeho prvoligového klubu si vybavoval prakticky sám. „Zástupcovia Catanie ma pozorovali dlhší čas. Najskôr si ma všimli v mládežníckej reprezentácii a následne ma sledovali aj v Interi. Čiže, ono to nebolo tak, že ja by som oslovil ich, ale oni oslovili mňa. Mal som šťastie, že som poznal jedného človeka, ktorý nebol futbalový agent, rozumel sa však talianskemu futbalu, a tak práve s ním som sa pred dohadovaním podmienok o všetkom radil. Podmienky a detaily kontraktu som si však napokon vybavoval sám,“ spomínal Tomáš Košický, ktorý mal v tom čase iba 22 rokov, no odvaha a guráž na rokovanie s tímom z uznávanej Serie A mu očividne nechýbala. „Asi aj preto, že som to vnímal ako obrovskú príležitosť. Okrem toho som sa vždy držal hesla, že sa netreba báť, a keď človek niečo naozaj chce, musí si za tým ísť. A tým som sa aj vtedy riadil.“

O reprezentácii už nesníva

V Catanii mal Tomáš šťastie na viacero trénerov zvučných mien. Okrem legendárneho talianskeho brankára Waltera Zengu ho istý čas viedol aj bývalý juhoslovanský reprezentant a zároveň strelec exportných gólov z priamych kopov Siniša Mihajlovič. Neskôr to bola zasa legenda AS Rím Vincenzo Montella či Argentínčan Diego Simeone. Ten už niekoľko rokov pôsobí v Atleticu Madrid, s ktorým v silnej konkurencii madridského Realu a FC Barcelona dokázal v roku 2014 získať španielsky titul a v sezóne 2015/16 to s ním dokonca dotiahol až do finále Ligy majstrov. „Každý z nich bol iný. Mihajlovič bol špecifický v tom, že dva dni pred každým zápasom nám po tréningoch kopal priame kopy. V nich bol expert. No nemyslite si, že ich zahrával z hranice šestnástky. On si postavil loptu 25-30 metrov od brány a z jeho ľavačky to len tak lietalo. A hoci sme my, brankári, vedeli, ako a kde presne to kopne, nemali sme pri jeho strelách žiadnu šancu."

"Čo sa týka Simeoneho, rovnako ako Mihajlovič, aj on mal obrovskú charizmu. Ukazoval nám, ako sa má správať pravý profesionál. A to nielen na ihrisku, ale i mimo neho. On sám chodil prvý na tréning aj hodinu pred začiatkom a hodinu a pol po ňom bol ešte sám v posilňovni. Pod jeho vedením sme získali historicky najvyšší počet bodov Catanie v talianskej lige a možno aj vďaka tomu sa dostal do Atletica Madrid, kde je až do dnešného dňa. Za to, aký má k futbalu prístup, si to podľa mňa aj zaslúžil. Vydrel si to,“ povedal slovenský brankár, ktorý v Taliansku okrem Catanie obliekal aj dres druholigovej Novary.



Za éry trénera Jána Kozáka pri kormidle reprezentácie SR sa Košický z času na čas objavil aj v užšej nominácii. Do brány sa však dostal iba raz, konkrétne 19. novembra 2013 v prípravnom stretnutí s Gibraltárom (0:0). Ako si naň spomína? „Ak mám byť úprimný, v tom čase som už nečakal, že by mi mohla prísť pozvánka do národného tímu. Predsa len, mal som už 26 či 27 rokov. O to viac ma však potešila. Bola to skvelá skúsenosť. Nech už bol súper, aký bol, išlo o moju reprezentačnú premiéru, a tak som si ju užíval. Pozitívom bolo, že som nedostal gól,“ zalovil v pamäti Tomáš Košický, ktorému medzičasom pár rokov pribudlo a Kozáka na reprezentačnej lavičke vystriedal český kouč Pavel Hapal. „O reprezentácii už nesnívam, je to pre mňa uzavretá kapitola. Našim chlapcom už teraz iba držím palce,“ dodal na záver.