V zahraničnej tlači sa objavili príbehy o krutých praktikách pašerákov voči utečencom. Z konfliktných a vojnových oblastí, z tých pretrvávajúcich, ale aj novovytvorených, sa do iných štátov presúva veľké množstvo ľudí. Nielen Európa má problémy s migrantmi a s utečencami. Aká je súčasná situácia vo svete? Existuje dlhodobo udržateľné riešenie?

Približne pol milióna Jemenčanov bolo presunutých v rámci štátu od marca tohto roka. Viac ako 100 tisíc ľudí z Burundi utieklo do okolitých štátov od apríla tohto roka.

Štatistiky môžu byť ochromujúce. Asi 7.6 milióna Sýrčanov a Sýrčaniek, ktorí nemajú domov, v súčasnosti tvorí pätinu zo všetkých tzv. vnútorne presídlených ľudí na svete (internally displaced people, skratka IDPs).

Cieľové destinácie migrantov vo svete sú veľmi rôznorodé. Už v roku 2013 bolo 232 miliónov „medzinárodných migrantov.“ Tento pojem používa OSN pre označenie ľudí, ktorí žijú jeden rok alebo dlhšie mimo svojej domovskej krajiny.

Tento údaj zahŕňa utečencov, žiadateľov o azyl a ekonomických migrantov. Teda každého, kto prekročil hranicu či už legálnou alebo nelegálnou cestou, aby utiekol pred prírodnou katastrofou, prenasledovaním alebo migruje za lepším životom. A takmer určite je spomenutý údaj ešte podhodnotený.

Foto: BBC

Kde žijú medzinárodní migranti?

Polovica zo všetkých medzinárodných migrantov žije iba v 10 štátoch. Najvyšší počet, 46 miliónov, býva v Spojených štátoch. V roku 2013 tam žilo 13 miliónov ľudí pôvodom z Mexika. Najväčší prírastok migrantov do tejto krajiny bol ale z Číny (2.2 milióna) a z Indie (2.1 milióna).

Rusku patrí v poradí druhé miesto, ktoré získalo predovšetkým vďaka silným prepojeniam Moskvy s bývalými štátmi Sovietskeho zväzu, konkrétne s Ukrajinou a s Kazachstanom.

V Európe prijímajú najviac migrantov a utečencov Nemecko a Francúzsko, zatiaľ čo značné množstvo migrantov z južnej Ázie stále žije a pracuje v Saudskej Arábii a v oblasti Perzského zálivu.

V Spojených arabských emirátoch tvoria medzinárodní migranti až neuveriteľných 84% obyvateľstva.

Ďalšie krajiny prijímajúce emigrantov v tisícoch sú Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Kanada, Austrália a Španielsko.

Foto: BBC

Smrteľná kríza v Stredozemnom mori

Dramatické a často tragické fotky a príbehy zo Stredozemného mora sa v posledných vyše dvoch rokoch už veľakrát objavili na titulkoch spravodajských portálov a v domácej a aj v zahraničnej tlači.

Pred pádom líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího počet migrantov podnikajúcich riskantné cesty v skutočnosti klesal. V Líbyi bohatej na ropu boli pracovné príležitosti a EÚ podľa diplomatického spravodajcu a autora BBC Paula Adamsa presvedčila Kaddáfího, aby obmedzoval napredovanie krajiny.

Ale v roku 2011 bol násilne zbavený moci a v Líbyi nastal zmätok a chaos, ktorý mal od roku 2012 dramatické následky. Spôsobil výrazné zvýšenie migrácie a v roku 2014 viac ako 170 tisíc líbyjských migrantov dorazilo do Talianska, čo predstavuje najväčší príliv migrantov do jedného štátu v histórii EÚ.

Nebezpečné cesty cez Afriku do Európy

Ľudia zo strednej, východnej a zo západnej Afriky, napríklad z Etiópie, Kene alebo z Ghany, musia pred príchodom do Európy prekonať niekoľko tisíc kilometrov dlhé a riskantné cesty. Jedna vedie cez púšť a druhá cez more.

Tieto cesty môžu trvať niekoľko týždňov, mesiacov alebo rokov. Mladí ľudia z Gambie, Senegalu a z Nigérie musia precestovať viacero krajín a výrazne sa spoľahnúť na pašerákov ľudí.

Jednou z najväčších skupín prechádzajúcich cez Líbyu tento rok sú Eritrejčania, ktorí podobne ako Somálčania a Nigérijčania utekajú pred dlhodobou brannou povinnosťou.

Foto: BBC

Vo východnej časti Stredozemného mora obrovské množstvo Sýrčanov prejde z Turecka do Grécka a spolu s nimi aj mnohí Afganci a Iračania.

Sýria ako „presunutý“ národ

Občianska vojna v Sýrii vyhnala doteraz z domova polovicu obyvateľstva, ktoré tam žilo pred vojnou. Viac ako 4 milióny Sýrčanov utieklo do okolitých krajín, akými sú Turecko alebo Libanon. Ale oveľa vyššie množstvo bolo vnútorne presídlených v rámci štátu.

Sýria je krajinou, odkiaľ pochádza najvyšší počet žiadateľov o azyl v rozvinutej časti sveta. Toto obrovské a rastúce vysťahovanie je jedným z hlavných dôvodov, prečo je počet násilne presťahovaných ľudí vo svete najvyšší od druhej svetovej vojny.

Rovnako tento jav pomáha podľa Adamsa vysvetliť, prečo bremeno zodpovednosti pri ubytovaní utečencov spadá čoraz viac na rozvinuté štáty, a to 86 percentami. Pred 10 rokmi to bolo 70%.

V rukách pašerákov ľudí

V zahraničnej tlači sa objavili fotky a reportáže aj o trpiacich utečencoch z Mjanmarska a z Bangladéša, ktorí sa plavia cez Andamanské more vo východnej Ázii. Príčinou utrpenia bolo kruté zaobchádzanie s nimi zo strany pašerákov. Počet utečencov je v tejto časti sveta nižší ako v Stredozemnom mori, ale riešia sa tam podobné problémy s prepravou.

Hranica medzi Mexikom a Texasom zostáva najväčším svetovým migračným koridorom. Mexičania sú stále najpočetnejšou skupinou migrantov zloženou z jednej národnosti, ale minulý rok ich po prvýkrát počtom prevýšila skupina zložená z ľudí z ostatných stredoamerických štátov.

Migrácia z Mexika poklesla vďaka zvýšeniu životnej úrovne, ale zhoršenie bezpečnostnej situácie v Hondurase, Salvádore a v Guatemale malo za následok početnú migráciu miestnych obyvateľov, ktorí sa vydali severne cez Mexiko do amerických štátov Kalifornia, Arizona, Nové Mexiko a Texas.

V máji tohto roka prišli na juh Spojených štátov aj desiatky tisíc detí bez sprievodu.

Rastúca globálna populácia

Podiel medzinárodných migrantov vo svetovej populácii zostal v posledných rokoch nezmenený, pohybuje sa na čísle okolo troch percent. Ale prudkým nárastom obyvateľov na planéte sa úmerne zvyšuje aj počet ľudí žijúcich mimo ich miesta narodenia.

Ešte viac je vo svete vnútroštátnych migrantov, dolný odhad je približne 740 miliónov. Je pritom, samozrejme, zložité sledovať milióny čínskych roľníkov smerujúcich každoročne do centier miest.

A počet vnútroštátnych migrantov sa dynamicky mení. Predpokladá sa, že pol milióna Iráncov sa presídlil len v júni roku 2014.

Aj prírodné katastrofy donútia k presídleniu priemerne viac ako 27 miliónov ľudí každý rok. Celosvetová migrácia podľa autora dáva podnet k politickým diskusiám, testuje aliancie štátov a zdroje a vo veľkej miere zamestnáva vysoký počet štatistikov.

Existujú potenciálne dlhodobé riešenia?

Podľa diplomatického spravodajcu BBC Adamsa si nikto nemyslí, že vytiahnutie topiacich sa migrantov z mora, presídlenie 60 tisíc najzraniteľnejších a ničenie pašeráckych člnov predstavuje komplexné riešenie.

V novom dokumente Európskej komisie s názvom Agenda o migrácii (Agenda on Migration) sa píše o zdokonalení politík EÚ v oblasti kvalifikovanej pracovnej migrácie a o spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu kvôli zamedzeniu nebezpečných ciest.

Krajiny ako Taliansko a Španielsko vyzývajú už 10 rokov na vytvorenie tzv. azylových táborov v severoafrických krajinách. Ale podľa autora neexistuje dostatočná vôľa na oboch stranách Stredozemného mora na ich vytvorenie.

Z dokumentu vyplýva, že je na členských štátoch, aby urobili ich vlastné rozhodnutia o ekonomických migrantoch, ale je v ňom aj zmienka o možnosti vytvorenia skupiny imigrantov v celej EÚ, ktorí budú kvalifikovaní a môžu sa zamestnať.

Na summite v Malte na jeseň sa budú viesť rokovania so štátmi Africkej únie, kde sa majú prebrať príčiny migrácie.

Podľa Adamsa v súčasnej situácii, keď sa vlády jednotlivých štátov naťahujú a povzbudzujú iba k tomu, aby zachránili životy a našli krajiny ochotné prijať tisícky utečencov, sa zdá, že venovať sa hlavným príčinám tohto humanitárneho fenoménu by bolo priveľmi ambiciózne.

Zdroj

http://www.bbc.com/