80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Bratislava 10. - 15. novembra (Teraz.sk) - Sonda Rosetta putovala vesmírom vyše desať rokov, kým dorazila k svojmu cieľu, kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko. Tak, ako kedysi kamenná Rosettská doska pomohla odhaliť dávne dejiny starovekej egyptskej ríše, zámerom sondy je poodhaliť tajomstvá vzniku Slnečnej sústavy, nášho domova v Galaxii. Jej "výskumný arzenál" pozostáva z 21 vedeckých aparatúr. Jedenásť je inštalovaných na hlavnej sonde, ktorá kométu sleduje z blízkej orbity, ďalších desať je na pristávacom module Philae. Ten, ako prvý objekt vytvorený človekom, pristal na jadre tajomnej kométy.
Portál Teraz.sk vám jedinečné vesmírne divadlo prináša naživo. Naša vyslaná "sonda" Roman Kazimír mapoval reakcie slovenských expertov na túto udalosť a priniesol vám ich bezprostredné komentáre počas postupu modulu od sondy ku kométe až po pristátie. Bol v blízkosti Jána Baláža - vedeckého pracovníka Oddelenia kozmickej fyziky košického Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorý sa dlhodobo podieľa na tomto jedinečnom projekte. Sledujeme aj dianie v riadiacom centre ESA.
Online komentár z pristávania a pobytu modulu sondy na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko:
15:00 Európska vesmírna agentúra (ESA) dnes oznámila, že o 1.36 h SEČ stratila kontakt s pristávacím modulom Philae, ktorý v stredu po desaťročnej ceste kozmom pristál na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko. Ešte predtým modul stihol odoslať materskej sonde Rosetta väčšinu vedeckých údajov, ktoré zozbieral.
Solárne batérie modulu sa vybili a keďže pristál na nesprávnom mieste, v tieni útesu, nemal dosť slnečného svitu na ich nabitie, citovala hovorcu ESA v kontrolnom centre v nemeckom Darmstadte tlačová agentúra DPA. Dve kotvy, ktoré mali prichytiť Philae k povrchu kométy, zlyhali, v dôsledku čoho modul dvakrát poskočil, kým sa zastavil asi kilometer od pôvodne plánovaného miesta pristátia.
Kontrolóri ESA v piatok nariadili modulu posunúť sa, aby zachytával viac slnka a vybité solárne panely sa mohli nabiť. Potom sa však odmlčal a vedci v súčasnosti nevedia, kde presne sa na kométe nachádza.
"Nevieme, či bude nabitie niekedy dostatočné na to, aby bol modul znova funkčný," povedal agentúre AP vedúci kozmických operácií ESA Paolo Ferri. "Je vysoko nepravdepodobné, že by sme niekedy čoskoro nadviazali akúkoľvek komunikáciu, napriek tomu budeme čakať na prípadné signály." Ak sa modul ozve, bude to zrejme až vtedy, keď sa kométa dostane bližšie k Slnku.
ESA vybitie batérií očakávala a vedci sa preto poponáhľali, aby z modulu získali čo možno najviac informácií, kým sa odmlčal. "Všetky vedecké údaje zozbierané počas prvej vedeckej etapy boli úspešne odoslané," informovala ESA na Twitteri.
Pristávací modul Philae sondy Rosetta pristál na kométe v stredu o 16.33 SEČ. Správa o jeho odmlčaní sa prišla dnes v prvých ranných hodinách.
3:33 (15.11.2014) ESA v noci nadnes oznámila, že stratila kontakt s modulom Philae, ktorý v stredu po desiatich rokoch letu vesmírom pristál na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko ako vôbec prvé kozmické teleso vyrobené človekom.
ESA v piatok vyslovila predpoklad, že solárne batérie modulu sa ešte v ten deň vybijú, preto sa vedci snažili z modulu získať čo najviac zozbieraných informácií. V noci nadnes tak oznámili okrem prerušenia kontaktu s modulom aj pozitívnu správu, že všetky údaje sa podarilo úspešne stiahnuť. Vedci dodali, že všetky palubné systémy v module sa v dôsledku nedostatku energie uviedli do spánkového režimu. Pracovníci riadiaceho centra v mikroblogu na Twitteri napísali: "Odviedol si skvelú robotu, Philae. Také niečo nedokázal ešte žiaden kozmický prístroj".
Malý robot pristál na nesprávnom mieste - v tieni, čo v praxi znamenalo, že nemal dosť slnečného svitu na nabitie batérií, informoval hovorca ESA v kontrolnom centre v nemeckom Darmstadte.
Pristátie sa podarilo až na tretí pokus. Po dvoch skokoch modul skončil na svahu, ktorý zhodou okolností čiastočne bránil dopadu slnečného svitu na jeho solárne panely. Prípadný pokus o ďalší skok vedci označili za veľmi riskantný. Okrem toho by mu museli predchádzať rozsiahle výpočty, ale najmä presné lokalizovanie modulu. Existuje však aj možnosť, že kométa sa sama natočí do priaznivejšej pozície k Slnku.
ESA napriek týmto problémom pristúpila k naplánovaným experimentom: po tom ako sonda na Zem poslala prvé snímky povrchu kométy, vsunula do jej povrchu aj teplotnú sondu a odobrala vzorky materiálu z kométy.
Vedci dúfajú, že takto získané informácie im pomôžu odhaliť tajomstvo vzniku slnečnej sústavy pred 4,6 miliardou rokov.
21:48 Rosetta zaznamenala prvý dotyk modulu s kométou
Na prvom obrázku bol modul približne 250 m nad povrchom:
Obrázok pristátia č.1 Foto: ESA
Druhý obrázok bol odfotený po takmer dvoch minútach od prvého pristátia. Pristátie môžeme vidieť ako tmavú oblasť. Tmavá oblasť signalizuje možné rozvírenie prachu okolo modulu:
Obrázok pristátia č.2 Foto: ESA
Na treťom obrázku je zobrazený vypočítaný bod dotyku (zelený štvorec):
Obrázok pristátia č.3 Foto: ESA
21:30 Ľudia na celom svete sa spojili a hľadajú modul
Modul Philae úspešne pristál na povrchu kométy, ale harpúny nefungovali správne. Modul sa preto dostal do pozície, kedy ho sonda Rosetta nedokáže spozorovať. Pomôcť pri hľadaní môžete aj vy komentovaním priamo na stránke ESA.
Hľadanie modulu Philae Foto: ESA
16:30 Ďalšie spojenie Modulu Philae so sondou Rosetta by sa malo uskutočniť dnes (v piatok) o 22:00. Sonda bude v správnej pozícii na komunikáciu s modulom, ale je možné, že ten už pre nedostatočný výkon batérií ani nepríjme povely. Vedci uvažujú o pootočení jeho solárnych panelov alebo ďalšom "skoku" modulu. na to by sa dali použiť skrutkovacie nohy. Nie je však istý výsledok takého "pokusu".
Modul Philae dnes začal svoj hlavný experiment - vŕtanie vzorky kométy. Nie je jasné, či sa výsledky dostanú do riadiaceho centra ESA.
11:45 (14.11. 2014) Európska kozmická agentúra (ESA) dnes uviedla, že jej pristávací modul Philae z kozmickej sondy Rosetta pracuje dobre a podarilo sa mu umiestniť teplomer na povrch kométy, na ktorej pristál v stredu. Informovala o tom agentúra AP.
Vedci dostávajú stabilný prúd údajov z modulu, ktorý v stredu pristál na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko ako vôbec prvé kozmické teleso vyrobené človekom, informovalo dnes riadiace centrum. Ich prácu však komplikuje fakt, že Philae pristál vedľa zrázu, ktorý bráni prístupu Slnka k jeho solárnym panelom.
Umiestnenie teplomeru na kométu bola prvá tzv. mechanická operácia modulu a ESA uviedla, že nateraz odloží akékoľvek ďalšie. Primárna batéria Philae má totiž už iba energiu približne na jeden deň a vedci zvažujú premiestnenie modulu, aby mu mohli energiu dodávať solárne panely.
17:03 Zverejnili prvý panoramatický záber (v plnom rozlíšení) z povrchu kométy, ktorý poslal modul Philae. Fotografia zachytáva 360º-ový pohľad okolo bodu konečného pristátia. Vidieť aj tri nohy pristávacieho modulu sondy ROSETTA.
Modul Philae se nachádza na okraji kráteru, je stabilný, ale kotviaci systém sa neaktivoval. Modul môže byť naklonený, nie je isté, či pevne stojí na všetkých troch nohách. Sonda Rosetta krúži na plánovanej obežnej dráhe.
Pôvodne mali slnečné kolektory modulu dobýjať energiu šesť až sedem hodín denne. Aktuálna poloha pravdepodobne podstatne skrátila čas, ktorý bude modul vystavený slnečnému žiareniu
10:39 Modul Philae sondy Rosetta je bezpečne na povrchu kométy 67P / Churyumov-Gerasimenko, čo potvrdzuje táto kombinovaná fotka dvoch obrázkov, ktoré poslal. V popredí vidieť časť jednej z troch nôh modulu. Obrázok je mozaikou dvoch snímok. Úplné panoramatické foto zverejní ESA na dnešnej popoludňajšej tlačovej konferencii.
Stokilogramový pristávací modul Philae pristál na ľadom pokrytom povrchu kométy v stredu krátko po 17.00 h SELČ ako vôbec prvé kozmické teleso vyrobené človekom. Sedem hodín predtým sa oddelil od sondy Rosetta, ktorá odštartovala zo Zeme v marci 2004. Prvé snímky zachytávajú skalnatý terén kométy a jednu z nôh sondy.
Pristátie v lokalite Agilkia bolo bezproblémové, aj keď vedci pred odpojením od materskej sondy zistili poruchu na tryskách, ktoré mali pomôcť zariadeniu udržať sa na povrchu kométy. Okrem toho vedci zistili aj problém na kotviacich harpúnach, ktoré majú spolu s ľadovcovými vrtákmi sondu stabilizovať na kométe.
Riadiace centrum však v stredu i dnes - prostredníctvom člena tímu Gerharda Schwehma - potvrdilo, že sonda je v poriadku a komunikuje. Vedci naďalej analyzujú vplyv týchto neštandardných situácií na sondu a ďalšie detaily o priebehu misie a ďalších plánoch zverejnia na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutoční dnes o 14.00 h SEČ v Darmstadte.
Kľúčovou otázkou podľa agentúry AP je, či bude Philae schopná získať vzorky z povrchu i spod povrchu kométy, čo by vedcom pomohlo pri riešení viacerých nevysvetlených otázok, napríklad, ako sa na Zemi objavila voda, a tým aj život. Vedci si od tejto misie sľubujú aj lepšie spoznanie komét a ďalších vesmírnych telies.
Philae a Rosetta sú vybavené 21 nástrojmi a prístrojmi, pomocou ktorých môžu kométu analyzovať v najbližších mesiacoch.
10:15 (13.11.2014) Modul sondy po pristáti na kométe pravdepodobne viackrát "poskočil"
Opakované "poskočenie" spôsobilo neukotvenie modulu harpúnami tak, ako to bol plánované. Ján Baláž pripúšťa, že niektoré vedecké experimenty môže modul urobiť aj bez ukotvenia. Ale hlavný experiment - vŕtanie vzorky kométy - môže byť za týchto okolností problematický.
ESA plánuje na 14:00 tlačovú besedu.
19:05 Vedci riešia, čo je s kotviacimi harpúnami
Tieto zariadenia v podobe háku mali slúžiť na prichytenie modulu na kométe v tvrdšom materiáli. K pokusu o ich odpálenie pravdepodobne došlo, ale asi sa nevydaril. Zrejme to skúšajú znova. Modul by mal byť pripevnený aj kotviacimi skrutkami. Upevnenie je dôležité pri vŕtaní vzorky, ktoré sa plánuje.
17:03
ÚSPEŠNÉ PRISTÁTIE MODULU NA KOMÉTE
"Dnes je významný deň pre našu činnosť, pre naše pracovisko. Mali sme možnosť priradiť sa medzi ľudí, ktorým sa podarilo pristáť so sondou na povrchu kométy. Ľudia sa zlostia, že na vesmírne sondy ide nesmierne množstvo peňazí, ale musíme si uvedomiť, že existujú nato, aby sme si dokázali uvedomiť to, odkiaľ sme a kam patríme," povedal Baláž.
15:24 Na Twitteri bol zverejnený prvý záber z oddeleného modulu
Je na ňom zobrazená sonda Rosetta tesne po odpojení modulu Philae.
Prvé zábery z modulu Philae. Foto: Tweet ESA Rosetta Mission
14:57 vedci diskutujú a sú plní očakávaní
Vedci zo SAV, ktorí sa podieľali na elektronickom servisnom systéme (ESS), diskutujú o sonde Rosetta so študentmi Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
12:57 ZAUJÍMAVOSŤ: Astronómovia vyhodnotili Rosettu v roku 2007 ako asteroid
"V roku 2007, keď sa Rosetta vracala k zemi v rámci spätného impulzu, vznikol falošný poplach, že na zem letí asteroid. Astronómovia sa vtedy prebudili, pretože Rosetta bola veľmi veľký a jasný objekt, ktorý cez fotometrické merania vyhodnotili ako asteroid. Našťastie vedeli túto sondu kontrolovať. Má 24 raketových motorov, ktoré sú síce slabé, ale vďaka ich počtu je pohyb celkom jednoduchý. Nakoniec zistili, že je to len Rosetta, ktorá sa vracia k Zemi a všetkým odľahlo," povedal Baláž.
11:40 ZAUJÍMAVOSŤ: "Miliardový hazard" mal šťastný koniec
"Počas mojej návštevy Európskeho centra riadenia kozmických letov (ESOC) nám prezradili, že prelet okolo Marsu v roku 2007 bol veľmi riskantný. Ponad Mars bolo potrebné v dôsledku gravitačnému praku vyriešiť prelet tak, aby sa letelo v čo nízkej výške, presnejšie 250 kilometrov. Navyše sonda musela letieť v rádiovom tieni, keďže Mars bol medzi Zemou a Rosettou. V okamihu preletu okolo Marsu robili aj rôzne testy, ktoré sa realizovali aj cez náš servisný systém, ktorý zabezpečoval napríklad prenos signálu kamery naspäť na Zem. Potom nastali problémy s výpadkom spojenia a kontrola prebiehala s určitým oneskorením. Tam bolo veľké riziko, že sa s Marsom zrazia. Mali z toho riadne nervy. Dnes sa to nazýva „miliardovým hazardom,“ ktorý sa našťastie podaril. Potom tam bolo veľké jasanie a spadol im veľký kameň zo srdca, pretože aj od tohto preletu závisel osud Rosetty," pripomenul Baláž.
11:02 ZAUJÍMAVOSŤ: Pôvodným cieľom sondy bola kométa 46P/Wirtanen
"Projekt pripravovali dlho a boli v ňom aj viaceré zmeny. Pôvodným cieľom bola kométa 46P/Wirtanen, ktorá je podstatne menšia od tejto. Keď robili prípravy na štart Rosetty koncom roku 2002, tak raketa Ariane 5G+ vynášala komerčný satelit v decembri 2002 a zlyhala pri tom. Taká istá raketa mala vynášať Rosettu o pár mesiacov, čiže nastalo zdesenie, že takú drahú sondu nemôžu zveriť rakete s pochybnou spoľahlivosťou. Projekt bol pozastavený, skúmali sa poruchy rakety a viac než rok trvalo, kým sa raketa vylepšila a inovovala. V tom už však nebolo možné dostihnúť túto kométu, preto sa hľadala iná kométa a voľba padla na 67P/Čurjumov-Gerasimenko, avšak táto kométa je podstatne väčšia, má silné gravitačné účinky. V dôsledku zmeny výberu kométy došlo k úprave sondy - pristávací podvozok, pristávacia rýchlosť je väčšia a prerábali sa odpruženia a tlmenia podvozku a pre tuto kométu bolo štartovacie okno vhodné. Čiže s viac než ročným oneskorením sa podarilo sondu vyslať ku kométe a dnes sme spolu s tisíckou ďalších ľudí pozerali na výsledok našej práce. Nikdy nie je isté, či sa takáto misia podarí, preto to je veľký úspech," uviedol Baláž.
10:30 Čakanie na pristátie modulu Philae na kométe
"Momentálne čakáme na podrobnejšie správy o oddelení modulu od sondy. Kým sa obrazové dáta prenesú a spracujú, tak to bude ešte nejaký čas trvať. Modul má po obvode asi 5 kamier, z ktorých uvidíme panoramatické snímky," konštatoval Baláž.
10:07 Pristávanie modulu sa začalo bez akýchkoľvek problémov
"Cítim po tom všetkom veľkú úľavu. V nervozite sme čakali viac ako 7 hodín. Všetci sú nadšení," boli prvé ohlasy z Európskeho centra riadenia kozmických letov (ESOC).
10:03 Začalo sa oddelenie modulu:
"Práve sledujeme centrum riadenia kozmických letov. V skutočnosti už oddelenie malo byť. My len čakáme na zábery, ktoré k nám putujú zo vzdialenosti polmiliardy kilometrov," povedal Baláž.
9:52 Spustenie vnútornej auto-sekvencie potrebnej pre pristátie
"Sondy fungujú na rôznych režimoch, pričom momentálne prebieha režim určený na prípravu pristávacieho modulu na pristátie," komentoval Ing. Mizov, hardvérový vývojár, Ústav experimentálnej fyziky SAV, oddelenie kozmickej fyziky.
9:28 Štart mechanického pohonného systému (MSS)
"MSS drží modul na hlavnej sonde a oddelenie spočíva v uvoľnení mechanických spojov a hneď nato sa prostredníctvom trojice skrutkovíc, ktoré sú riadené zo servisného systému, modul akoby odskrutkuje. Vopred sa nevedelo, akou rýchlosťou sa bude mať modul oddeliť, ale teraz už bola rýchlosť nastavená na 21cm/sek," poznamenal Baláž.
Video s animáciou pristátia robotického modulu:
Obrázok pristátia č.1 Foto: ESA
Vedci stratili kontakt s modulom Philae. Okrem toho však Európska vesmírna agentúra oznámila aj pozitívnu správu, že všetky údaje zozbierané modulom sa podarilo úspešne stiahnuť.
Autor Teraz.sk/TASR
,aktualizované Stavebný materiál komét má miliardy rokov
Kométy v Slnečnej sústave sú považované za prastaré fosílie alebo časové schránky, ktoré v nezmenenej podobe uchovávajú pôvodný stavebný materiál od čias jej vzniku pred 4,6 miliardami rokov. Vtedy sa na tvorbu Slnka a planét nespotreboval všetok materiál, jeho časť dodnes zotrváva v zmrznutom stave na vzdialenej periférii Slnečnej sústavy. Odtiaľ sa občas po narušení krehkej rovnováhy niektorý zmrznutý objekt vyberie do vnútra Slnečnej sústavy, kde po zahriatí Slnkom uvoľňuje plyny, vodnú paru a prachové častice tvoriace charakteristickú komu kométy. Tá je zasa unášaná slnečným vetrom smerom od Slnka, čím kométa získava svoj typický chvost.
Video o tom, ako sa vyberalo miesto pristátia a prečo:
Rosseta odhalila fascinujúci nepoznaný svet
Rosetta bola konštruovaná Európskou kozmickou agentúrou ESA ešte na prelome tisícročí, na svoju dlhú púť sa vybrala v marci 2004 a ku kométe napokon doletela v auguste tohto roku. Od svojho ukotvenia na orbite okolo kométy posiela na Zem fascinujúce obrazy nepoznaného zmrznutého sveta a pripravuje sa na kritický okamih vyslania pristávacieho modulu na jej povrch. Miesto pristátia bolo vybrané na základe mnohých technických aj vedeckých kritérií, k historickej udalosti dôjde v stredu 12. novembra.
Astronaut vo videu predvádza náročnosť vypustenia modulu do jadra kométy:
Slovenskí vedci sú pri tom
K zostrojeniu sondy Rosetta prispela aj Slovenská akadémia vied. Jej košický Ústav experimentálnej fyziky sa podieľal na konštrukcii jedného z kľúčových systémov sondy v rámci medzinárodnej spolupráce s partnerským Laboratóriom kozmických technológií STIL v Írsku. „Elektronický servisný systém ESS je interfejsom medzi orbitálnym komplexom a pristávacím modulom Philae,“ hovorí Ján Baláž, vedecký pracovník Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV.
Vedcom zo SAV otvorilo dvere ich dobré meno
„Ústav experimentálnej fyziky SAV sme k prácam na Rosette pozvali na základe veľmi dobrých skúseností z viacerých spoločných vesmírnych misií,“ odkázala z Írska profesorka Susan McKenna-Lawlor, riaditeľka laboratória STIL a pripomenula, že "s vedcami z ÚEF SAV sme dosiahli v oblasti kozmického výskumu a technológií viacero úspechov". Podľa jej slov to otvrdzuje celý rad spoločných vedeckých prác. "Preto keď sme v roku 2000 potrebovali kvôli náročným prácam na Rosette rozšíriť náš pracovný tím, voľba padla jednoznačne na ÚEF SAV,“ doplnila profesorka. Susan McKenna-Lawlor nie je vo výskume komét žiadnym nováčikom, už v roku 1986 koordinovala írsku účasť v missii Giotto ku Halleyho kométe. Za príkladnú medzinárodnú spoluprácu v kozmickom výskume jej Slovenská akadémia vied udelila v roku 2005 Medzinárodnú cenu SAV.
Fotogaléria vesmírnej odysey sondy Rosetta:
"Prístroj na ktorom sme pracovali sa nazýva servisný systém sondy. Sám o sebe nezískava informácie, ale zabezpečuje dôležitú komunikáciu s pristávacím modulom Philae a z našej strany išlo o príspevok z oblasti kozmických technológií. V rámci dobrých zahraničných vzťahov sme mali možnosť spolupracovať na tomto projekte počas dvoch rokov a prispieť ku konštrukcii samotnej sondy. Sonda sa skladá z vedeckých nákladov a servisných systémov. Kritickosť systému spočíva v tom, že celý pristávací modul komunikuje cez tento systém a v prípade jeho poruchy by boli všetky experimenty na pristávacom module stratené“.
