Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do vesmíru by ju ako jednu z 31 družíc mal vyniesť indická raketa PSLV-C38 z vesmírneho strediska Šríharikota. Štart z rampy číslo 1 indického kozmodrómu je predbežne plánovaný na 5.59 h.
Autor TASR/Tablet.TV
Bratislava 22. júna (TASR/TABLET.TV) – Slovenská kozmonautika by sa mala v piatok 23. júna posunúť o čosi vpred, a to vďaka prvej slovenskej družici skCUBE na orbite. Do vesmíru by ju ako jednu z 31 družíc mal vyniesť indická raketa PSLV-C38 z vesmírneho strediska Šríharikota. Štart z rampy číslo 1 indického kozmodrómu je predbežne plánovaný na 5.59 h. Stať by sa tak malo zhruba po desiatich rokoch od prvých plánov, po piatich rokoch vývoja, výroby a testovania a 1,5 roku čakania na štart.
"Pokiaľ všetko pôjde dobre a po 5.59 h ráno raketa s našou a ostatnými družicami odštartuje, tak v čase 17 až 23 minút od štartu budú oddelené všetky cubesaty. Čiže aj skCUBE, a tým sa začne jeho kozmická misia," uviedol na dnešnej tlačovej besede Jakub Kapuš, podpredseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA). To znamená, že najneskôr 23 minút po štarte by mala prvá slovenská družica obiehať samostatne okolo Zeme.
Tá je tak súčasťou misie, ktorá na orbit vynesie 31 družíc. Dopraviť by ich tam mala 44 metrov vysoká a 320 ton vážiaca indická raketa. Jej hlavným nákladom bude vyše 700 kg vážiaci indický satelit Cartosat-2E, zvyšok tvorí 30 satelitov a družíc vrátane slovenskej skCUBE a českého cubesatu VZLUSAT-1. "Som veľmi nervózna. Pri štarte asi nebudem ani dýchať," priznáva predsedníčka SOSA Michaela Musilová, ktorá verí, že všetko pôjde podľa plánu, štart prebehne v poriadku a družica bude bez problémov fungovať. Vedecký tím si je totiž vedomí aj toho, že "vesmír nepripúšťa žiadne chyby" a aj mnohé väčšie a drahšie vesmírne misie zlyhali na drobnostiach.
Družica by mala následne posielať okolo 300 rôznych údajov. Keď bude podľa Kapuša správne na orbite pracovať, bude odosielať dáta o tom, v ako je stave, koľko energie prichádza zo solárnych panelov, či sa správne nabíjajú batérie alebo aké prúdy a odbery majú jednotlivé komponenty a mnoho ďalších inžinierskych údajov. Posielať by tiež mala dáta zo senzorov o tom, ako sa družica vo vesmíre správa, ako rotuje okolo vlastnej osy, prípadne bude sama dostávať príkazy, či má spomaliť rotáciu alebo zmeniť natočenie k Zemi. "V prvých týždňoch budeme teda zbierať dáta, v akom stave sa družica nachádza," doplnil Kapuš.
Neskôr by mala družica posielať aj dáta z vedeckého experimentu. Prijímačom veľmi dlhých vĺn sa chce tím venovať napr. meraniu rôznych javov vo vysokej atmosfére Zeme, v magnetosfére Zeme, ďalej testovať, ako radiácia ubližuje súčiastkam na palube či robiť experimenty v oblasti rádiovej komunikácie. V neposlednom rade by mala družica zároveň posielať aj fotografie planéty. Dáta budú verejne dostupné, takže ak by niekto chcel niektoré z nich spracovať, bude ich mať k dispozícii a môže si prípadne spraviť vlastný projekt.
Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) funguje od roku 2009. Vznikla s cieľom dopomôcť Slovensku stať sa členom Európskej vesmírnej agentúry. Okrem toho SOSA chcela sprístupniť vesmír a technické odbory verejnosti cez popularizačné a vzdelávacie aktivity, ako aj vlastnými technologickými projektmi. Prvým z nich bol projekt stratosférických letov, počas ktorých testovali svoje technológie v extrémnych podmienkach stratosféry. Na projekte slovenskej družice spolupracovala s Fakultou elektrotechniky a informatiky (FEI) STU v Bratislave a Leteckej fakulty TUKE v Košiciach.
"Pokiaľ všetko pôjde dobre a po 5.59 h ráno raketa s našou a ostatnými družicami odštartuje, tak v čase 17 až 23 minút od štartu budú oddelené všetky cubesaty. Čiže aj skCUBE, a tým sa začne jeho kozmická misia," uviedol na dnešnej tlačovej besede Jakub Kapuš, podpredseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA). To znamená, že najneskôr 23 minút po štarte by mala prvá slovenská družica obiehať samostatne okolo Zeme.
Tá je tak súčasťou misie, ktorá na orbit vynesie 31 družíc. Dopraviť by ich tam mala 44 metrov vysoká a 320 ton vážiaca indická raketa. Jej hlavným nákladom bude vyše 700 kg vážiaci indický satelit Cartosat-2E, zvyšok tvorí 30 satelitov a družíc vrátane slovenskej skCUBE a českého cubesatu VZLUSAT-1. "Som veľmi nervózna. Pri štarte asi nebudem ani dýchať," priznáva predsedníčka SOSA Michaela Musilová, ktorá verí, že všetko pôjde podľa plánu, štart prebehne v poriadku a družica bude bez problémov fungovať. Vedecký tím si je totiž vedomí aj toho, že "vesmír nepripúšťa žiadne chyby" a aj mnohé väčšie a drahšie vesmírne misie zlyhali na drobnostiach.
Družica by mala následne posielať okolo 300 rôznych údajov. Keď bude podľa Kapuša správne na orbite pracovať, bude odosielať dáta o tom, v ako je stave, koľko energie prichádza zo solárnych panelov, či sa správne nabíjajú batérie alebo aké prúdy a odbery majú jednotlivé komponenty a mnoho ďalších inžinierskych údajov. Posielať by tiež mala dáta zo senzorov o tom, ako sa družica vo vesmíre správa, ako rotuje okolo vlastnej osy, prípadne bude sama dostávať príkazy, či má spomaliť rotáciu alebo zmeniť natočenie k Zemi. "V prvých týždňoch budeme teda zbierať dáta, v akom stave sa družica nachádza," doplnil Kapuš.
Neskôr by mala družica posielať aj dáta z vedeckého experimentu. Prijímačom veľmi dlhých vĺn sa chce tím venovať napr. meraniu rôznych javov vo vysokej atmosfére Zeme, v magnetosfére Zeme, ďalej testovať, ako radiácia ubližuje súčiastkam na palube či robiť experimenty v oblasti rádiovej komunikácie. V neposlednom rade by mala družica zároveň posielať aj fotografie planéty. Dáta budú verejne dostupné, takže ak by niekto chcel niektoré z nich spracovať, bude ich mať k dispozícii a môže si prípadne spraviť vlastný projekt.
Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) funguje od roku 2009. Vznikla s cieľom dopomôcť Slovensku stať sa členom Európskej vesmírnej agentúry. Okrem toho SOSA chcela sprístupniť vesmír a technické odbory verejnosti cez popularizačné a vzdelávacie aktivity, ako aj vlastnými technologickými projektmi. Prvým z nich bol projekt stratosférických letov, počas ktorých testovali svoje technológie v extrémnych podmienkach stratosféry. Na projekte slovenskej družice spolupracovala s Fakultou elektrotechniky a informatiky (FEI) STU v Bratislave a Leteckej fakulty TUKE v Košiciach.
