Patentnú listinu č. 3392 na vrtuľník dostal Ján Bahýľ od cisára Františka Jozefa I. dňa 13. augusta 1895.
Autor TASR
Zvolenská Slatina/Bratislava 25. mája (TASR) - V stredu 25. mája uplynie 160 rokov od narodenia stavebného a strojného inžiniera, leteckého konštruktéra a vynálezcu Jána Bahýľa, ktorého výnimočné tvorivé myslenie dopomohlo k tomu, aby sa vôbec prvý vrtuľník odpútal od zeme.
Prvé náčrtky akéhosi "vrtuľníka" vypracoval už slávny Leonardo da Vinci. Autorom významných pokrokových myšlienok v tejto aj v iných oblastiach bol práve slovenský rodák, ktorý svojimi pokusmi s motorovým vrtuľníkom predstihol najmenej o štyri roky Francúzov Louisa Brégueta a Paula Cornua, v technickej literatúre označovaných za vynálezcov vrtuľníka. Ján Bahýľ, ktorý vynašiel horizontálnu vrtuľu, je spolu s Antonom Marschallom aj prvým konštruktérom benzínového motora na Slovensku (1897).
Narodil sa 25. mája 1856 vo Zvolenskej Slatine v nemajetnej rodine roľníka. Po absolvovaní základnej školy v rodisku študoval na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, kde vynikal najmä dokonalosťou v technickom kreslení. V roku 1869 zmaturoval a získal diplom technického kresliča. Nastúpil na vojenskú službu najskôr do Lučenca, ďalší rok slúžil v Komárne, kde podal niekoľko podnetných technických námetov a zlepšení pre uhorskú armádu v odbore techniky a stavebníctva. Nadanie mladého Jána Bahýľa si všimli aj jeho nadriadení dôstojníci a zaradili ho do technického štábu, kde ho poverovali dôležitými a zložitými technickými a stavebnými úlohami. Umožnili mu tiež štúdium na Vojenskej akadémii v dnešnej rakúskej Viedni, ktorú v rokoch 1871 až 1876 s úspechom absolvoval v hodnosti poručíka. Následne pôsobil ako vojenský staviteľ vo Ľvove (Ukrajina) a v poľskom Krakove, potom opäť na Ukrajine v Charkove, v Kyjeve a v ruskom Petrohrade, kde pracoval na projektoch vojenských objektov a opevnení. Tam vznikli aj jeho prvé technické riešenia na úrovni vynálezov. K najzaujímavejším patril tank na parný pohon, ktorý zostrojil z vlastných finančných prostriedkov. Ruská armáda jeho vynález odkúpila, čím Bahýľ získal financie na realizáciu ďalších svojich nápadov z oblasti vzduchoplavebnej techniky. Od roku 1892 do roku 1895 pôsobil v bývalej Juhoslovávii, kde skonštruoval a úspešne vyskúšal vznášajúce sa balóny kombinované so vzdušnou turbínou, na ktoré dostal patenty.
Hlavným zámerom talentovaného technika bola konštrukcia vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorovým pohonom na benzín. Dokončil ho v Bratislave. Patentnú listinu č. 3392 na vrtuľník dostal Ján Bahýľ od cisára Františka Jozefa I. dňa 13. augusta 1895. Konštrukčne vylepšený vrtuľník sa v roku 1901 viackrát vzniesol do výšky pol metra. V roku 1903 sa vzniesol do výšky 1,5 m a 5. mája 1905 vynálezca na svojom stroji v Bratislave preletel vzdialenosť 1500 m vo výške štyroch metrov. Tento jeho najvýznamnejší pokus zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia, ktorej bol v rokoch 1895 až 1914 predsedom.
Vynálezca a konštruktér Ján Bahýľ zomrel v ústraní 13. marca 1916 v Bratislave vo veku 59 rokov. Pochovaný je na bratislavskom evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne pod náhrobkom, ktorý si sám navrhol. Úrad priemyselného vlastníctva udeľuje od roku 1999 Cenu Jána Bahýľa s cieľom motivovať a podporiť rozvoj tvorivosti na Slovensku. Cena je určená slovenským pôvodcov a majiteľom mimoriadne hodnotných priemyselnoprávne chránených riešení.
Prvé náčrtky akéhosi "vrtuľníka" vypracoval už slávny Leonardo da Vinci. Autorom významných pokrokových myšlienok v tejto aj v iných oblastiach bol práve slovenský rodák, ktorý svojimi pokusmi s motorovým vrtuľníkom predstihol najmenej o štyri roky Francúzov Louisa Brégueta a Paula Cornua, v technickej literatúre označovaných za vynálezcov vrtuľníka. Ján Bahýľ, ktorý vynašiel horizontálnu vrtuľu, je spolu s Antonom Marschallom aj prvým konštruktérom benzínového motora na Slovensku (1897).
Narodil sa 25. mája 1856 vo Zvolenskej Slatine v nemajetnej rodine roľníka. Po absolvovaní základnej školy v rodisku študoval na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, kde vynikal najmä dokonalosťou v technickom kreslení. V roku 1869 zmaturoval a získal diplom technického kresliča. Nastúpil na vojenskú službu najskôr do Lučenca, ďalší rok slúžil v Komárne, kde podal niekoľko podnetných technických námetov a zlepšení pre uhorskú armádu v odbore techniky a stavebníctva. Nadanie mladého Jána Bahýľa si všimli aj jeho nadriadení dôstojníci a zaradili ho do technického štábu, kde ho poverovali dôležitými a zložitými technickými a stavebnými úlohami. Umožnili mu tiež štúdium na Vojenskej akadémii v dnešnej rakúskej Viedni, ktorú v rokoch 1871 až 1876 s úspechom absolvoval v hodnosti poručíka. Následne pôsobil ako vojenský staviteľ vo Ľvove (Ukrajina) a v poľskom Krakove, potom opäť na Ukrajine v Charkove, v Kyjeve a v ruskom Petrohrade, kde pracoval na projektoch vojenských objektov a opevnení. Tam vznikli aj jeho prvé technické riešenia na úrovni vynálezov. K najzaujímavejším patril tank na parný pohon, ktorý zostrojil z vlastných finančných prostriedkov. Ruská armáda jeho vynález odkúpila, čím Bahýľ získal financie na realizáciu ďalších svojich nápadov z oblasti vzduchoplavebnej techniky. Od roku 1892 do roku 1895 pôsobil v bývalej Juhoslovávii, kde skonštruoval a úspešne vyskúšal vznášajúce sa balóny kombinované so vzdušnou turbínou, na ktoré dostal patenty.
Hlavným zámerom talentovaného technika bola konštrukcia vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorovým pohonom na benzín. Dokončil ho v Bratislave. Patentnú listinu č. 3392 na vrtuľník dostal Ján Bahýľ od cisára Františka Jozefa I. dňa 13. augusta 1895. Konštrukčne vylepšený vrtuľník sa v roku 1901 viackrát vzniesol do výšky pol metra. V roku 1903 sa vzniesol do výšky 1,5 m a 5. mája 1905 vynálezca na svojom stroji v Bratislave preletel vzdialenosť 1500 m vo výške štyroch metrov. Tento jeho najvýznamnejší pokus zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia, ktorej bol v rokoch 1895 až 1914 predsedom.
Vynálezca a konštruktér Ján Bahýľ zomrel v ústraní 13. marca 1916 v Bratislave vo veku 59 rokov. Pochovaný je na bratislavskom evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne pod náhrobkom, ktorý si sám navrhol. Úrad priemyselného vlastníctva udeľuje od roku 1999 Cenu Jána Bahýľa s cieľom motivovať a podporiť rozvoj tvorivosti na Slovensku. Cena je určená slovenským pôvodcov a majiteľom mimoriadne hodnotných priemyselnoprávne chránených riešení.