Bratislava 21. januára (Teraz.sk) – Exemplár Nerudových básní, ktoré obleteli Zem dokopy 197-krát, je vystavený v českom observatóriu v Ondřejově. Po ukončení misie ju tam spoločne s českou vlajkou osobne doniesol astronaut Andrew Feustel.

2009: Náročná misia k Hubbleovi

Američan Andrew Feustel je usmievavý 52-ročný muž, ktorý strávil v kozme viac než 12 dní. Je šťastne ženatý a s manželkou vychovávajú dvoch synov. Pôvodne vyštudoval geofyziku a neskôr získal doktorát v geologických vedách. V roku 2000 ho vybrali ako kandidáta do výcvikového programu astronautov NASA a o dva roky neskôr ho dokončil už ako letový špecialista.

Svoje kvality naplno uplatnil v rámci expedície s označením STS-125. Išlo o posledný štart amerického raketoplánu Atlantis v rámci programu Space Shuttle. Úlohou sedemčlennej posádky na čele so Scottom D. Altmanom bola v poradí piata servisná misia k Hubbleovmu vesmírnemu ďalekohľadu.

Foto: www.nasa.gov

Pre astronautov to znamenalo riskantnú operáciu. Teleskop sa totiž pohybuje po inej a vzdialenejšej dráhe, než Medzinárodná vesmírna stanica, ktorá je v prípade poruchy raketoplánu akýmsi najbližším záchranným korábom.
Misiu nakoniec zvládli až na malú „nehodu“ (jeden z astronautov odrazil kúsok z antény, ktorá ale po skúške fungovala bez problémov) výborne. Po vyše siedmich hodinách John Grunsfeld a „Drew“ Feustel splnili 18. mája 2009 všetky naplánované opravy teleskopu. Azda aj vďaka amuletu, ktorý si Feustel so sebou vzal.

Za všetkým hľadaj ženu

Drew si české korene vyženil. Rodičia jeho manželky pochádzajú jednak z Indie aj Českej republiky a to konkrétne z Brna. Ešte pred odletom k Hubbleovi ho jeho žena Indira Devi Bhatnagarová poprosila, či by si so sebou vzal niečo, čo by pripomenulo jej rodnú zem. Ak k tomu pripojila neodolateľný ženský pohľad, bolo jasné, že Feustel si k nevyhnutnej batožine pribalí aj nezvyčajný náklad. Ale aký?

Prostredníctvom americkej ambasády sa obrátil na české úrady s požiadavkou, aby pripravili niečo malé, ľahké a zároveň symbolizujúce Česko. Českí astronómovia sa zhodli na tom, že do vesmíru by mohla letieť básnická zbierka Jana Nerudu Písně kosmické. Malo to ale jeden háčik, o ktorom vám vo videu povie viac český astronóm Jiří Grygar.

Neruda mal k astronómii blízko

Iba málokto vie, že český básnik a prozaik Jan Neruda (1834 – 1891) sa o vesmír veľmi živo zaujímal. Dokonca sa zapísal ako mimoriadny poslucháč astronómie na Karlovej univerzite. Básnická zbierka, ktorá obletela s astronautmi Zem 197-krát, obsahovala veľmi zaujímavé súdobé vedecké poznatky. Jiří Grygar vo svojej knihe s názvom Knihy a hvězdy dokonca píše, že je obdivuhodné, „čo všetko dokázal správne predvídať, hoci to v jeho dobe rozhodne nebolo známe.“

Básne, ktoré obleteli Zem

Vo veršoch Nerudovej zbierky, ktorá prvýkrát vyšla pred 140 rokmi (1878), môže pozorný čitateľ nájsť úvahy, ktoré predpovedali budúci vývoj astronomických poznatkov. V jednej z nich dokonca píše o spektroskopii. Metóda určovania chemického zloženia vesmírnych telies prostredníctvom tohto prístroja sa začala používať iba pár rokov pred vydaním Nerudových básní. „Musel už vtedy vedieť, že práve pomocou spektroskopie astronómovia zisťujú, aké chemické prvky tvoria vzdialené objekty, ktorých sa nemôžeme dotknúť,“ vysvetľuje Grygar.

Svoj vedecký talent dokonca vyšperkoval aj tým, že v jednom z veršov uviedol, že sú tam kovy. A tie kovy tam kdesi v diaľavách naozaj boli a sú. Aj spoločne s planétkou č. 1875 Neruda.